Chapter

 1 1 |      nevidím ďalej od nosa.“ ~ „Nik sa ti nesmeje - nie! Veď
 2 4 |       dá nastrašiť - ináč by mu nik nedal rady. Lebo pri všetkom
 3 5 |    pekné a mám ich toľko, že sa nik nenazdá, aby to boli len
 4 6 |      tak prevrátil? Mladý zať - nik iný. Hovorí, že kopáčka
 5 6 |        A nemá nikoho - len mňa; nik ho nenapraví na dobrú cestu,
 6 7 |         veru modlila, aby mu to nik nepovedal. A ty si mu to
 7 8 |         očima zvedavých. Prečo? Nik neopovážil sa domnienku
 8 8 |       tak potme odviesť, aby to nik nevidel! Ja som sa ženil
 9 8 |         bude a bude. Mne nebude nik rozkazovať v mojom dome -
10 9 |        bys’ ho ešte kedysi!“ No nik nedbá teraz jeho vážne reči
11 9 |         mladosť-pochabosť. ~ No nik nerozmýšľa teraz o pochabosti;
12 10|       oblokov ustúpili skupiny. Nik nepovedal ani slova, akoby
13 10|        tislo sa k úzkym dverám. Nik neriekol nič, no tým väčšmi
14 10| nešťastie. Keď už bol zviazaný, nik sa neobzrel oň - nechali
15 10|      zadné stavy neobzrel sa už nik. Tým nebolo pomoci. ~
16 11|    pokračovanie veselia. Z ľudí nik neobzerá sa oň. Načo? Ujsť
17 11|          ja som všetkému vina - nik iný!“ ~ Oheň už neprešiel