Chapter

 1 1 |     svoje. Väčšmi ho milovala takto, než keby bolo bývalo takým,
 2 1 |      slovu. ~ „Vidíš, ja ho i takto rada vidím: veď predsa len
 3 2 |      Ondráša nahnevalo, že mu takto vraví. Ani je nie kňažnou,
 4 3 | láskou, materskou láskou. Keď takto túlieva sa k nej, zišla
 5 3 |       len, aký si! Ani žobrák takto nechodí.“ ~ „Ale už nebudem -
 6 6 |       potrieť... a toto musíš takto nemilobohu sa motať. Ale
 7 7 |      sa tiež nenazdala, že to takto vypadne. Chcela si s ním
 8 7 |     keby dlhšie chodil k nám. Takto ho trochu pomrzí, potrápi,
 9 8 |       len od vás vyjsť, že sa takto náhlime.“ ~ „Dúbravovcom
10 8 |    Teraz, pred samou svadbou, takto hovoriť - takto sa vadiť!
11 8 |      svadbou, takto hovoriť - takto sa vadiť! Toto má byť otcovské
12 8 |      pred svadbou zadymilo sa takto z Bežanovie domu, predsa
13 9 |   akoby o záštitu: ~ „Vidíte, takto robia so mnou od rána. Ani
14 10|    dumajú, kedy pripútajú oni takto všeobecnú pozornosť na seba. ~ 
15 10| batoha a vzala ich na chrbát. Takto obťažená behala a kričala
16 11|   zaviedla. Preto nás Pán Boh takto potrestal!“ ~ No husár nepochopoval,