Chapter

 1 1|  Nerúhaj sa Bohu, Jano. Dosiaľ sme len dobré veci prijímali
 2 1|        a pre jednu zlú mali by sme sa mu už rúhať? Nie - čo
 3 2|        prisvedčila. ~ „Rozišli sme sa - nadobre.“ Utajený vzdych
 4 2|       potom bočila - ani čo by sme sa nikdy neboli videli.
 5 3|    dávno u nás neboli. Mali by sme vám dať vajce. Len čo vás
 6 5|        Hm... čo ako, ale my by sme sa len mali dakedy zísť.
 7 5|    Naozaj ťa nechal?“ ~ „Večer sme sa boli pohnevali - ale
 8 5| pohnevali - ale potom pomerili sme sa.“ ~ „Óvi, óvi! Len načo
 9 5|      Neprihovoril sa mi, aboby sme ani neboli z jednej dediny.
10 5|       na šaty. Jakubský jarmok sme si pekne-rúče prepásli -
11 5|   otcom.“ ~ „Nuž?“ ~ „Hm...tak sme zostali na slovo, že sobáš
12 7|      ty pomáhaš! Ja neviem, čo sme ti kedy urobili! Každému
13 7|        A čo si máte želieť: my sme neurobili nič ani vám, ani
14 7|        puklo. Povedzte len, či sme príčina toho?... Prečo nám
15 7|       to nenahnevalo?“ ~ „Keby sme sa my boli o tom nazdali!
16 7|     boli o tom nazdali! Ale my sme mysleli, že o svadbe už