Chapter

 1 1 |       keď mám nie dieťa, ale... Ach, čo,“ mávol rukou, „to nie
 2 1 |       dieťa, ako som si žiadal! Ach...“ Bolestný ston jeho otriasol
 3 2 |         sa čosi hneváš.“ ~ „Ja? Ach, ja veru - nehnevám.“ ~ 
 4 3 |    pľasla si dlaňou o zásteru: „Ach, už len nepovedajte.“ ~ „
 5 3 |      totku znakom zarazenia. ~ „Ach, choďteže - choďte!“ ~ „
 6 6 |            Nehlásila sa jej. ~ „Ach, Bože, - nemalo sa to už
 7 6 | nadhodil husár, ale nesmelo. ~ „Ach, joj - iďže ho v čerty!“
 8 6 |          čo sa mi to dnes robí? Ach, všetko preň - všetko! Hriešna
 9 8 |       jej kameň z hrude spadol! Ach sobáš, tá prísaha, tí diváci,
10 9 |      hašteria sa so ženáčmi. ~ „Ach, iďte - nemáte rozumu ani
11 9 |      toto predsa nie princezná! Ach... ~ Husára zabolelo - zvraštil
12 9 |       ako figúrky na drôtikoch: ach, všetko je tak hlúpe - sprosté! ~ 
13 9 |       celkom odtrhol odo dverí. Ach - od rána až dosiaľ mala
14 10|        že ich za zlodejov drží. Ach, človek osprostie, keď príde
15 11|    Spánok mu prichádzal na oči. Ach, tak by si pospal, ale nemožno
16 11|     prísť vyslobodiť ako teraz. Ach, totka... totka! Nuž nepôjdeš