Chapter

 1 1 |       málo sa ponáša na človeka. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň
 2 1 |     rukou, „to nie dieťa. Všetci ľudia smejú sa na mne - na očiach
 3 1 |       syn aby bol taký ako dnes. Ľudia pozerajú vždy len za tým,
 4 2 |    chlapeckosti na sebe. Totka i ľudia nakladajú s ním dosiaľ ako
 5 3 |       všetkými ženami v Lenovci. Ľudia uznávajú jej nadvládu a
 6 3 |        si sa aspoň len nosil ako ľudia.“ ~ Hej - kúpim si nohavice
 7 7 |          svadobného domu stranní ľudia neradi chodia. Ale stará
 8 9 |      izbe. Zišli sa už i stranní ľudia, aby pozreli, ako budú nevestu
 9 9 |      čias, kým sa im len ráči. A ľudia, tí nehľadia viac na tancujúcich,
10 10|     hlavu a zavolala: ~ „Horíte, ľudia - horíte!“ ~ Hudba zamĺkla -
11 10| starejšieho blesla myšlienka. ~ „Ľudia, držte ho! Ak by on bol...
12 10|       oblizovať už dach na izbe. Ľudia znášajú z pôjda, čo možno,
13 10|    zaniesla za vodu, do sadu. No ľudia nemali jej za zlé, že ich
14 11|         stará známym gagotom. ~ „Ľudia - ratujte! Ľudia!“ ~ Od
15 11|     gagotom. ~ „Ľudia - ratujte! Ľudia!“ ~ Od striekačky pribehlo