Chapter

 1 1 |         šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému dieťaťu.
 2 1 |       No vzmužila sa, podišla k nemu: znala ho ako dobrú, mäkkú
 3 1 |     tvor boží. I ty privykneš k nemu, najtiaž ho vziať do ruky.
 4 1 |    plakať. Matka hneď skočila k nemu a hľadela ho učičíkať. ~ „
 5 1 |    tušiac nebezpečie, skočila k nemu a vychytila mu ho z rúk.
 6 2 |         a deti tým väčšmi ľnú k nemu. No dnes dáva mlynčeku pokoj.
 7 2 |       Kroky zaznievali smerom k nemu. Ondráš zažmúril oči; tváril
 8 2 | prázdnou rukou a takým srdcom k nemu ako oná princezná? Prečo? ~ „
 9 3 |      ním - oteplelo, zahorelo k nemu láskou, materskou láskou.
10 5 |      osud bije - i ona má proti nemu povstať? Pohliadla naň mäkko,
11 6 |         malý kŕdlik. Zamieril k nemu rovno - črieda nechala mu
12 9 |     chleba do družice, čo proti nemu sedí. Guľka odrazí sa od
13 10|    divnej miešanine prichodia k nemu. Dúdú - dúdú - počuť cele
14 11|       zaboleli ho. Vtom príde k nemu ktosi a zavolá naň: „Ondráš -