Chapter

 1 1 |      svetlo. No do jesene - Bože môj - ešte tá strata vynahradí
 2 5 |         sa naň posmešne. ~ „Milý môj zať! Len kto ťa vypriadol!“ ~ 
 3 5 |             A kto ti to povedal, môj syn, že budeš naším zaťom?“ ~ „
 4 5 |    hlasom povedala mu: „Choď syn môj domov. A aby si sa nepochválil
 5 5 |      ešte pošije - poriadi: Bože môj...“ ~ „Ako chce - sobášnych
 6 7 |         náhliť. Do rozsadu, Bože môj.“ ~ „Ja - mne klobúk treba...
 7 7 |          Čo vyhodíš, to nelapíš. Môj chlapec nevie klamať - nuž
 8 7 |         čo diviť.“ ~ „Nuž dobre: môj chlapec je ešte mladší a
 9 7 |      všetko rozišlo? Keby zvedel môj starý, alebo mladý zať -
10 7 |          ju veľmi rád vidí. Bože môj - samej mi ho je tak ľúto!
11 9 |      všetko sedí za stolom. Bože môj - ale je to stôl! Odo dverí
12 9 |    pohľad na ňu. ~ „Ja veru už - môj syn radostný.“ ~ „A bezo
13 11| vyvlieklo sa čosi čierneho... ~ „Môj syn - môj syn radostný!
14 11|         čierneho... ~ „Môj syn - môj syn radostný! Prišiel si