Chapter

 1 1 |      Nikto ani zlého slova o nich nevedel. I veľmi ich ľutoval
 2 3 |    vytrštila oči, čo hľadá u nich stará totka. ~ „Joj - veď
 3 3 |     najlepšej zhode. Každá z nich pochvaľovala druhú, aká
 4 4 |   hromadu pred sebou. Kôra z nich opršala a haluznatý vrchovec
 5 4 |   Pod pazuchou niesol miesto nich hodný uzol bielej vlny.
 6 6 |    už budú na tebe. Pôjdeš v nich do kostola; pôjdeme spolu,
 7 7 |      no konečne vyplatila od nich, zviazala do batôžka, uzavrela
 8 9 |   štítu až po širokú pec, na nich pokladené misy a lyžice,
 9 10| stemnelo. Nie - jagá sa mu v nich. Vidí tisíc hudcov i tisíc
10 10|    dverám. Mysleli, že vôkol nich už všade oheň; z bezstarostnosti
11 10|      ktorý hlúpo díval sa na nich; nerozumel im. ~ „Čože tu
12 10|      povrazom, že mu žily na nich nabehli. Nemohol sa hnúť. ~ 
13 11|     akoby mu bol závoj spred nich sňal. Hľa - čo vidí? Všade