Chapter

 1 1 |   jediná prednosť jeho stavu. Dosť sa natlčie po domoch sem
 2 1 |     všetkého, že mám všetkého dosť: keď to nemám komu nechať?“ ~ „
 3 2 |       aké jedlo, ale či ho je dosť. ~ „A predsa sa čosi hneváš.“ ~ „
 4 2 |    len vypasiem - to nám bude dosť.“ ~ „Ale moc si prepásol.
 5 2 |       ujsť - nebolo jej nikdy dosť. Zašla dakde do sadu - otrovili
 6 3 |   Nerob sám zo seba posmech - dosť že ho druhí robia. Modli
 7 4 |     náhlo? I o dve hodiny máš dosť času. Už vidno peny - dočkaj,
 8 5 |  habariek, a do týždňa mal už dosť vlny i čiernej i bielej.
 9 5 |       takýto prišiel na svet. Dosť, čo ho osud bije - i ona
10 9 |      tomu žiadnej veselosti - dosť, čo má na sebe.“ ~ „Nieže,
11 9 |  husára to nezaujímalo. On už dosť takých rečí počul. Chcel
12 10|       bol... naozaj!“ ~ „Veru dosť chytro... rozum mu je nie
13 10| Rozbehli sa do Bežanov a mali dosť práce, kým našli richtárku. ~ „