Chapter

  1 1 |       zlého slova o nich nevedel. I veľmi ich ľutoval každý,
  2 1 |         do jeho hlasu zamiešal sa i tón hnevu, ktorý žena ešte
  3 1 |  láskavému slovu. ~ „Vidíš, ja ho i takto rada vidím: veď predsa
  4 1 |          predsa len je tvor boží. I ty privykneš k nemu, najtiaž
  5 1 |          Choď - nemôžem. Vidí Boh i svet - nemôžem. Len pomyslím
  6 1 |        aby ti všetko prinavrátil, i syn aby bol taký ako dnes.
  7 1 |        ženy; k bôľu pridružila sa i urazená ňou pýcha jeho.
  8 1 |          spi! Nech ziape, ak chce i do rána...“ ~ „Ľahni si
  9 1 |           do rána...“ ~ „Ľahni si i ty, Jano. Už je noc.“ ~ „
 10 1 |  myšlienky do pravej koľaje. Ženy i dieťaťa mu bolo ľúto; zaplakal
 11 1 |   málo-neveľa, čo mu otec nechal; i nemusel sa trudiť, komu
 12 1 |           jeho. V jari stratil sa i z pálenice - nezostalo po
 13 1 |     zhoršený; jej, potupenej žene i matke. Vyhýbala sa ľuďom,
 14 1 |      ľuďom, ako len mohla; urážku i tam videla, kde jej nebolo.
 15 1 |       biedy. Matersky ho riadila, i do školy vyprávala. A chlapec
 16 1 |       bolo znať na ňom, že predsa i v tom nekrásnom tele sídli
 17 1 |     nekrásnom tele sídli duša ako i u ostatných. A toto bolo
 18 1 |     potechou starostlivej totke - i odplatou. ~
 19 2 |          detinské. Čo robí, to má i teraz náter chlapeckosti
 20 2 |       chlapeckosti na sebe. Totka i ľudia nakladajú s ním dosiaľ
 21 2 |           výska spolu s nimi. Vie i rozprávočky pekné - deti
 22 2 |          zábavka neteší. Dobre mu i ležať, a to na zelenej pažiti.
 23 2 |             Mucha sadla na líce - i cítiť, ako prevŕha sa po
 24 2 |            Hľa zhýba sa nad neho, i počuť mäkký, tichý hlas: ~ „
 25 2 |        posiaty žencami. ~ „Aha... i ty ideš... mhm, mhm!“ A
 26 2 |         pri robotách - musíš dačo i prepáčiť.“ ~ „No, veru -
 27 2 |         držanie. Mrzelo ju trochu i to, že tento bedár nekorí
 28 2 |         je nie kňažnou, ani nič - i odsekol jej: „A veru nehľaď...
 29 2 |           sa neboj - ja zodpoviem i za teba. A bude nám celý
 30 2 |           šijú - lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká
 31 2 |         ho vohnala tak do úzkeho, i pobrala sa preč. ~ „Ty -
 32 3 |         veľkej vážnosti, lebo ona i robí tak, ako i hovorí.
 33 3 |          lebo ona i robí tak, ako i hovorí. Neopustí núdzneho,
 34 3 |       Inde na čo sa podoberie, to i vykoná - no doma nemožno.
 35 3 |          po jeho drsných vlasoch. I posmelila ho ešte raz: „
 36 3 |          pomáhal u Bežanov orať - i teraz tam kosí. Nuž tá by
 37 3 |           Hej - kúpim si nohavice i halenu. Na Všechsvätých
 38 3 |           ti za ne ušijú nohavice i halenu - dobre.“ ~ „Za to
 39 3 |           na veľmi moc podoberáš. I pásť, i háby si dať ušiť,
 40 3 |      veľmi moc podoberáš. I pásť, i háby si dať ušiť, i oženiť
 41 3 |         pásť, i háby si dať ušiť, i oženiť sa, i dom vystaviť.
 42 3 |         si dať ušiť, i oženiť sa, i dom vystaviť. Vedel bys’
 43 3 |          dom vystaviť. Vedel bys’ i rukami tak robiť ako jazykom...
 44 3 |           dačo bude, do tých čias i desiata vlna narastie na
 45 3 |   doniesla jesť. Do jesene má byť i veselie.“ ~ Bežanka rozosmiala
 46 4 |           oči. Chcel včas zajímať i včas zašiel za chovou. Choval
 47 4 |           u susedov niže Bežanov. I podivili sa gazdovia, Keď
 48 4 |           tak prezrela jeho srdce i žalúdok. Ešte väčšmi ho
 49 4 |             A čo ti je tak náhlo? I o dve hodiny máš dosť času.
 50 4 |        večera vám dačo nezostalo? I studené zjem.“ ~ „Veru to!
 51 4 |       druhému. Tu ide zbožný voz, i musí zastať - husi nevystúpia,
 52 4 |     nevystúpia, ženú sa ako slepé i pod kolesá. Tu i Ondráš
 53 4 |        ako slepé i pod kolesá. Tu i Ondráš pričiní sa, aby nebolo
 54 4 |           nimi klobúkom na palici i kričí: „Hinda... jáj...!
 55 4 |       Ú-ú-ú-ú! Haf... haf... haf“ I napodobňuje hlasom všetky
 56 4 |     Všetky práce on koná a pritom i ohliada sa do sadov a medzierok.
 57 4 |         sucháre. bola tam húština i mnoho uschlých, zakrpatených
 58 4 |       hrubých, bohatých kvapkách, i odtekal dolu lícami do strniska
 59 4 |         nabral toľkú silu? Akurát i mne treba - mohol bys’ mi
 60 4 |           bielej vlny. Gazdiné mi i naprihadzovali: tešilo ich,
 61 4 |        bola zo všetkých najväčšia i najkrajšia. Ondráš, čo len
 62 4 |           do rámika, ktorý slúžil i za lyžičník. Usmievala sa. ~ 
 63 4 |          Mať podkladala pod panvu i povrávala si: ~ „Hodné dievča -
 64 5 |          prečká vše ten boží deň. I robotou skracuje si ho,
 65 5 |           robotou skracuje si ho, i všetko - a predsa každá
 66 5 |           týždňa mal už dosť vlny i čiernej i bielej. Od ušitia
 67 5 |        mal už dosť vlny i čiernej i bielej. Od ušitia tiež bude
 68 5 |         Za také pohodia mu vďačne i dáky groš - lebo taká opálka
 69 5 |          lebo taká opálka pretrvá i dvoch gazdov. ~ Najtiaž
 70 5 |            Husi som im vynašiel - i habarku doniesol. A teraz,“
 71 5 |          pamätať!“ Ale napadlo mu i čosi vážneho, akási obava. „
 72 5 |        ako by ja to vzala darmo?“ I podávala mu čosi bieleho -
 73 5 |       spod jeho vplyvu sa vymôcť, i pokračovala: „A prečo nechceš?“ ~ 
 74 5 |           Dosť, čo ho osud bije - i ona má proti nemu povstať?
 75 5 |     povstať? Pohliadla naň mäkko, i položila dlaň na jeho tvrdé
 76 5 |        zámäty narobiť!“ ~ No hneď i rozsudok vrátil sa jej.
 77 5 |           Začala zalamovať rukami i ona - narážali sa z matkou,
 78 5 |        Načo - načo.“ ~ „Veď načo! I ja želiem. Radšej by bola
 79 5 |         len v sviatočných. Veď sú i to pekné a mám ich toľko,
 80 5 |    obliečky na periny - no, to sa i po sobáši došije. Len nech
 81 6 |       táto. Veď ako by aj nie! Už i vrabce čvirikali na streche,
 82 6 |          dačo medzi rukami. ~ Tak i tu prišli k výsledku - no
 83 6 |           po kútoch medzi štyrmi, i šiestimi očima, pošuškávalo
 84 6 |      smutné, zarazené tváre žien. I tá ohláška ho mrzela. Keď
 85 6 |   fašiangov čakať - mohli sa veru i tých pár týždňov už zaobísť.
 86 6 |    doniesol?” ~ “Habarku už majú, i opálku. Mám ešte jednu opálku
 87 6 |       pôjde ku krajčírovi; aby sa i ona mala k dačomu. Ale ako
 88 6 |          blížil večer, tak rástla i nespokojnosť jeho. Nikdy
 89 6 |      nikde. Nespokojný chodil sem i ta. Myslel heď na Zuzku,
 90 6 |          husy nebude! Joj, Bože - i tie syrníky mi prihoria -
 91 6 |            ozembuch!“ ohlásila sa i totka, vyjdúc z kuchyne. „
 92 6 |         si veru hodne ušil halenu i nohavice! Hneď by mu krk
 93 6 |        rok vyvedie po dvanástoro: i toho roku - ale sa zomleli
 94 6 |           nosila varechu od vody, i zanorila ju do horúcej kaše,
 95 6 |            konečne buchli dvercia i ozvali sa kroky pod oblokom.
 96 6 |              oj, srdce má. Dal by i košeľu zo seba. Nebožiatko,
 97 6 |        neopustím ho - neopustím.“ I utrela slzu z navlhlého
 98 6 |           no nezažmúril oka: snil i s otvorenými očima. Stará
 99 7 |          A práve teraz nadhosí sa i husár. Dvaadvadsať rokov
100 7 |            každý od boha deň ráno i večer príde upomínať. Chudák
101 7 |      neslýchal o ničom, oželel by i ten zárobček - aj tak je
102 7 |          sú jeho peniaze také ako i Dúbravovie. A takýto ešte
103 7 |           mňa. Teraz už môžem ísť i do kostola - len klobúka
104 7 |        odbaví... už pečú! Dnes už i jalovicu zabili.“ ~ „Už?
105 7 |         prísť dnes s radostníkom, i ostrila si jazyk na ňu.
106 7 |           zhubu robiť budete - ty i tvoja dievka. Chlapec nebožiatko
107 7 |         zas druhý raz. A ešte jej i ty pomáhaš! Ja neviem, čo
108 7 |     poctivosť. Vám je to nič, keď i s chlapcom vyjdem na posmech.
109 7 |         on na sobáš. Na nešťastie i háby mu ušili. Ja len neviem,
110 7 |           To bude potom vaše.“ ~ „I celkom sa len hneváte? Veď
111 7 |     toľkýto hnev!“ ~ „Keď vy tak, i ja budem tak! Dosiaľ som
112 7 |     trochu, o poznanie zmäkla, no i teraz durným hlasom pýtala
113 7 |           chlpec neurobil posmech i sebe i druhým. No rady,
114 7 |           neurobil posmech i sebe i druhým. No rady, pomoci -
115 8 |       zložiť mládenecké obyčaje - i krok jeho musí byť vážnejší,
116 8 |    zlomyseľný Lenovčania. Hostina i muzika plynuli tak, ako
117 8 |        vyhadzovať na oči.“ ~ „Veď i ona chce - bez muziky.“ ~ 
118 8 |    palicou žene: Stará, stará, ty i s tvojou dievkou ste si
119 8 | požehnanie! Čo jej je z bohatstva i lásky ženíchovej, keď vlasný
120 8 |           svojho srdca? Jeho hlas i teraz ešte počuť, ako hromuje
121 8 |          strany. ~ O chvíľu vošla i mať do komôrky a pomáhala
122 8 |          Starý sa udobril a dcéru i so starou na milosť prijal.
123 8 |         minie, nastane rovnováha, i chladný rozum príde k svojmu
124 9 |          hostina pokročila už. No i na družine to badať. Niet
125 9 |            ale neskoro. Oba stoly i s vážnym starejším dali
126 9 |    krčiažky, zamieňal ich plnými. I bolo všetkým ako - na hostine. ~ 
127 9 |          ale po takom obede dobre i postáť si. Primista vôbec
128 9 |           sa a padá. Ostatne toto i jeho podriadení robia: takže
129 9 |         stisk v izbe. Zišli sa už i stranní ľudia, aby pozreli,
130 9 |      pošialili všetci.“ ~ Daktorý i zastane toho strcaného. ~ „
131 9 |         čo ste ho tak usocali.“ ~ I stará Bežanka vyjde z kuchyne
132 9 |        ruky do ruky; kým tancuje, i traja strežú na ňu. Nestačí
133 9 |     vyhrážajúcemu oku svojej ženy i pustiac mladuchu, pobral
134 9 |         ešte mu dáko ublížite.“ ~ I nechali ho. Ondráš vstal
135 9 |          ruku na plece - Janovi - i oprela sa oň. Sťa tá princezná
136 9 |     nezdravo; vzduch akýsi ťažký, i muzika nanič. Tancujúci
137 9 |          na tom malom očku, ktoré i teraz tak hlúpo a predsa
138 9 |          na sebe.“ ~ „Nieže, nie! I ten dobrák zahudie si dakedy -
139 9 |         si dakedy - nieto človek. I v pekle býva raz do roka
140 9 |       prečo. Mal som halenu novú, i nohavice, i klobúk - ahá,
141 9 |          halenu novú, i nohavice, i klobúk - ahá, aké stužky
142 9 |          chýbalo...mohol som ísť. I háčiky som si ako svedčí
143 9 |          som si ako svedčí zapäl, i všetko...a nepustili ma.
144 10|        barbora prehlasovala husle i dupot tancujúcich svojím
145 10|        mládencami a najmä s ním - i ako usmieva sa mu! Na jej
146 10|           nich. Vidí tisíc hudcov i tisíc mladúch - všetko usmievaví,
147 10|      vydýchnuť. ~ Vyšiel do dvora i pod cieňu. Sadol na kolesá
148 10|     plakať. Zvuky hudby a výskotu i dupotu tancujúcich v divnej
149 10|           Nemota a tichosť v duši i vôkol neho ako v hrobe. ~ 
150 10|     Ohlúpené tváre razom obživli. I z desať strán zaznela otázka: „
151 10|         kričala po dvore. Vybehla i na cestu a kričala: „Horí -
152 10|       obecný archív. Jeden našiel i britvu s mydlom a všeličo
153 10|         nezaháľal. Maštale, humno i záčin stáli v plameni. Strecha
154 10|        znášajú z pôjda, čo možno, i vyprázdňujú izbu a komory.
155 11|      husár postojačky driemal, tu i tu strhol sa zo sna a poviazané
156 11|      volať. Pozri, mám nové háby; i nohavice, i halenu. Klobúk
157 11|        mám nové háby; i nohavice, i halenu. Klobúk mi ktosi
158 11|     uvláčená, ucundrovaná. Nosila i ona vodu a poliala sa ňou.
159 11|         zviazali.“ ~ „Hej, mocne, i do komory ma tak mocne zapreli.
160 11|       otvoril. Odtrhol som haspru i závesy. Rozopni mi halenu,
161 11|      biela tkanica. Potiahla ňou, i vynoril sa z vrecka zibák.
162 11|    vzduchu. ~ „No, a teraz poďme. I večer nás zosobášia.“ ~ „
163 11|      nikto. Každý krčil ramenami. I zoberie sa pred maštaľ a
164 11|         kolík v plote. A tu Zuzka i testiná, ako želejú za husou,
165 11|       spred maštale: „Šura-šura!“ i stariga podišla k dverám,
166 11|         niet povaly - prepadla sa i s hrubou vrstvou na nej