Chapter

  1 1 |           nepovážila sa ho pýtať, čo mu je: dobre vedela, čo
  2 1 |           čo mu je: dobre vedela, čo ho trápi. Raz osmelila sa
  3 1 |        mám nie dieťa, ale... Ach, čo,“ mávol rukou, „to nie dieťa.
  4 1 |          by si, ako sa nesmeje! A čo by sa nesmial rodič, čo
  5 1 |           čo by sa nesmial rodič, čo má pekné dieťa, na rodičovi,
  6 1 |         pekné dieťa, na rodičovi, čo má nepodarené! Bože, keby
  7 1 |         sme sa mu už rúhať? Nie - čo na nás dopustil, budeme
  8 1 |           nebolo stalo - sto ráz! Čo mi je zo všetkého, že mám
  9 1 |    pekného syna nič, keď mu nemáš čo nechať? Ja viem, že by si
 10 1 |          za tým, čoho nemajú. To, čo majú, nevážia si ani mak.“ ~ 
 11 1 |           pravdu a uhádla navlas, čo sa deje v ňom. No práve
 12 1 |        nazad do domu. Sám nevedel čo - ale čosi mu bránilo. Zostal
 13 1 |         Prišiel o to málo-neveľa, čo mu otec nechal; i nemusel
 14 2 |       niečo, to je vždy detinské. Čo robí, to má i teraz náter
 15 2 |     Ondráš nebude robiť mlynčeka, čo by to bol hneď chlapec richtárov.
 16 2 |          tak pekne usmieva sa mu! Čo je desať mlynov - nie mlynčekov,
 17 2 |         zámkom. ~ Zuzka nedbajúc, čo sa s ním deje, rezko ponúkla
 18 2 |        oná princezná? Prečo? ~ „A čo ti je tak náhlo?“ spýtal
 19 2 |   nadšenia pozrúc na ňu. ~ „Vidíš čo je teraz!“ A pozdvihla v
 20 2 |           veru nikdy nedostane, a čo nohy po kolená zoderie.“ ~ 
 21 2 |        padlo počuť o sebe chválu, čo hneď z úst husárových. Nech
 22 2 |           tiež potom bočila - ani čo by sme sa nikdy neboli videli.
 23 2 |       ďalej - len ďalej. ~ „Nuž a čo teraz?“ ~ Ondráša otázka
 24 2 |         zahrať s ním. ~ „A jesť - čo budeme jesť?“ ~ „Jesť? Dačo
 25 2 |           Nuž jesť by už len bolo čo, ale kde bývať?“ ~ „No veru!
 26 2 |        kroju: boli celé také, ako čo chlapcom v desiatom roku
 27 2 |       svedčať. A Dúbravovie - ale čo, ten jej je nie hoden! A
 28 3 |   Nezameškala by jednej nedele, a čo by mala kolenačky ísť. A
 29 3 |      hovorí. Neopustí núdzneho, a čo by sama sebe mala utrhnúť.
 30 3 |       nemôže nič vykonať. Inde na čo sa podoberie, to i vykoná -
 31 3 |       ostrého jazyka býva Ondráš. Čo sa mu naduplikuje - a to
 32 3 |            a to všetko darmo, ani čo by hrach na stenu sypal.
 33 3 |         dobré! Idem sa ženiť.“ ~ „Čo ti zas máta v hlave? Že-e-niť?“ ~ „
 34 3 |            nieto Zuzka Bežanovie. Čo si to len zas nabral na
 35 3 |      padol!“ ~ „Ona povedala. Len čo dopasiem, bude sobáš.“ ~ „
 36 3 |             Za to mi neušijú, ale čo vypasiem.“ ~ „Ty? Nikdy
 37 3 |     odišla do Bežanov, že vyzvie, čo je vo veci. ~ Bežanovie
 38 3 |        gazdiná len vytrštila oči, čo hľadá u nich stará totka. ~ „
 39 3 |         by sme vám dať vajce. Len čo vás sem donieslo?“ ~ „Ale
 40 3 |      pomysli si len; ten chlapec, čo si vzal zas do hlavy - chce
 41 3 |       bolo také milé a všetečné - čo nedaj Pane Bože - div vám
 42 4 |        aby zajtra nemala mu totka čo vyhodiť na oči. Chcel včas
 43 4 |      zjesť? Šiel by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo? I o dve
 44 4 |   studeným chovám! Ja len neviem, čo sa ti dnes stalo, že sa
 45 4 |     úkryty. ~ „Prekliaty hyd! Ani čo by sa boli prepadli!“ ~ „
 46 4 |          Vytiahol z kabáta nožík, čo mal na galúne o gombíkovú
 47 4 |          usilovne, aby previedol, čo si v noci na posteli umienil.
 48 4 |         akoby zátrepku robila. ~ „Čo ti len dám za ňu? Múky ti
 49 4 |   najväčšia i najkrajšia. Ondráš, čo len vedel, najkrajšie cirády
 50 4 |             Čože si nám doniesol, čo?“ usmiala sa mu gazdiná -
 51 4 |           Ty, dievča - ja neviem, čo je to... ale ten husár sa
 52 5 |     nechybia mu len tie dve husi. Čo sa sňal so Zuzkou, neutratil
 53 5 |      vážneho, akási obava. „Hm... čo ako, ale my by sme sa len
 54 5 |          je hneď, mám sa aspoň na čo zriecť, keď chcem ta ísť.
 55 5 |          nej uzlík. Ondráš cítil, čo bude v ňom. Vzal klobúk
 56 5 |           nijak pristúpiť. ~ „Ale čo sa mu to robí? Ono sem donesie
 57 5 |     takýto prišiel na svet. Dosť, čo ho osud bije - i ona má
 58 5 |          vykázala; ja len neviem, čo budeš robiť!“ ~ Zuzka pobledla,
 59 5 |       Sotva stačila vypovedať: „A čo?“ ~ „Nuž s tým husárom?“ ~ „
 60 5 |         je zbláznený. Len povedz, čo to bolo medzi vami - už
 61 5 |           veru tak mi ho je ľúto, čo nikdy.“ ~ Stará neklamala.
 62 5 |    povedala, že..., že...“ ~ „No, čo za že? Var že ho rada?“ ~ 
 63 5 |     požalovala.“ ~ „Požalovala? A čo si sa mu ty mala žalovať?
 64 5 |          tak!" ~ „No už sa stalo. Čo sa stalo, zle sa stalo.
 65 5 |         matku, vyrážajúc otázku: „Čo robiť?“ ~ Matka mu porozumela. ~ „
 66 5 |       Matka mu porozumela. ~ „Veď čo - veď čo! Ktože ti tu dá
 67 5 |       porozumela. ~ „Veď čo - veď čo! Ktože ti tu dá rady? Najlepšie
 68 5 |        myslíš si, neopýta sa nás, čo toho príčina? Ten si nedá
 69 5 |               Dá - prečo nie?“ ~ „Čo ten raz povie - to je už
 70 6 |         má v hlave len zaopatriť, čo treba dievke do vena - ostatné
 71 6 |      objednali uňho opálku, alebo čo iné. Do Bežanov nešiel,
 72 6 |          Bežanov nešiel, nemal po čo. Ísť nič po nič nemohol,
 73 6 |          zas pozhovárať sa s ňou, čo len chvíľku. Ale má ísť
 74 6 |     Bežanov, a to len na prázdno? Čo odpovie, keď opýtajú sa
 75 6 |         keby mu dakto poradil, na čo sa zriecť. No rady nikde.
 76 6 |           hlávka - oči pochopili, čo sa robí, vidiac pastierovu
 77 6 |     tiahli domov. Viedla stariga, čo napadúvala na nohu. ~ Kŕdeľ
 78 6 |      Bezohľadne kričala naňho: „A čo by sa mala moja hus za hrtanom
 79 6 |          mu krk odkrútila. Kokoš! Čo len zháňa na tej paši! Teraz
 80 6 |            moja. Nedala by jej, a čo by mi ju zlatom odvážil.
 81 6 |      tvrdej noci. ~ „Pane Bože... čo sa mi to dnes robí? Ach,
 82 6 |          všetko! Hriešna stvora - čo sa natrápiš - joj! Čo som
 83 6 |             čo sa natrápiš - joj! Čo som sa zaň namodlila, a
 84 6 |          nezavadí do nikoho...ani čo by ho na svete nebolo. A
 85 6 |       zamlčíte predo mnou všetko, čo je dobré. Len keď ma treba
 86 6 |         oddávaním - pred sobášom? Čo by bol svet riekol na to?
 87 6 |     nepuklo nad ním. „Nebožiatko! Čo má s ním...ešte teraz -
 88 6 |       sama nevediac načo. Syrník, čo jej poslali, pomrvila do
 89 7 |           Mal roboty plné ruky, a čo by ich mal štvoro, ani tak
 90 7 |        tak nešetrne preložili, že čo malo byť hotové za desať
 91 7 |           zaplatí než tí magnáši, čo remeselníka len za nič nemajú.“ ~ 
 92 7 |            aj stužky naň.“ ~ „Ale čo sa máš náhliť. Do rozsadu,
 93 7 |           vy hotujete dačo?“ ~ „A čo mám hotoviť? Nemám čo hotoviť.“ ~ „
 94 7 |           A čo mám hotoviť? Nemám čo hotoviť.“ ~ „No, veď sa
 95 7 |           aby si sa ta nevláčil - čo neslúchneš?“ ~ „Musím pomáhať -
 96 7 |   neslúchneš?“ ~ „Musím pomáhať - čo by povedali?“ ~ „Bez teba
 97 7 |          i ty pomáhaš! Ja neviem, čo sme ti kedy urobili! Každému
 98 7 |          Len prečo - prečo?“ ~ „A čo si máte želieť: my sme neurobili
 99 7 |          som vám obidu robiť. Ale čo som mala robiť? On ide do
100 7 |        naprávať, keď je už pozde. Čo vyhodíš, to nelapíš. Môj
101 7 |              Vy mu povedzte sami, čo je vo veci. Vás najskôr
102 7 |     neskúsené dievča - niet sa mu čo diviť.“ ~ „Nuž dobre: môj
103 7 |         väčších rečí. Počuli ste, čo zmysleli na ňu preto, že
104 7 |      vyhodí z hlavy; lebo ktovie, čo by sa mu mohlo ešte stať,
105 7 |       hlasom pýtala sa jej: „Nuž, čo urobíme, aby vám na svadbu
106 7 |      svadbu neprišiel? Ja neviem, čo robiť.“ ~ „Dakde ho poslať,“
107 8 |          po sobáši má sa doplniť. Čo primälo Bežana, dôkladného,
108 8 |         hlavu nevestinu - neviem, čo mali obzerať na nej. Iba
109 8 |          že toto už posledný raz, čo má okúzliť ľudí pružným,
110 8 |     nemusíme dlhé parády strojiť; čo pri svadbe zvýšime, dajme
111 8 |         aspoň poznajú dačo.“ ~ „A čo by nezajednal muziky? Var
112 8 |      muzikou. Aspoň mi nebude mať čo vyhadzovať na oči.“ ~ „Veď
113 8 |        oddávna šípim čosi - čosi, čo mi do hlavy nejde. To tiež
114 8 |          byť otcovské požehnanie! Čo jej je z bohatstva i lásky
115 9 |           to badať. Niet človeka, čo by poriadne sedel a jedol,
116 9 |    poriadne sedel a jedol, keď má čo. Všetko len čertov zháňa.
117 9 |          guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. Guľka odrazí
118 9 |          hľadí na druhého družbu, čo si vzal na mušku veselého
119 9 |           tvár svedčí, že zbadal, čo sa stalo - ale neskoro.
120 9 |       starejšieho zakončila obed. Čo bolo mladé, všetko chytilo
121 9 |           sa úži - to pri dverách čo je, sa šíri. V tom prvom
122 9 |        pokoj; už je ani hnilačka, čo ste ho tak usocali.“ ~ I
123 9 |          vyjde z kuchyne pozrieť, čo to za zhon v pitvore. Nahnevá
124 9 |      jeden na druhého! Hm, divno, čo ten hľadá tu? Aha, ako sa
125 9 |            Okolostojaci nepoňali, čo mu hovorí. Len vidiac Ondráša,
126 9 |         žiadnej veselosti - dosť, čo má na sebe.“ ~ „Nieže, nie!
127 9 |     zvolal: „Pusťte ma - do izby! Čo ma zas držíte?“ ~ „Čušíš
128 9 |           sobáš ma nepustili, len čo som im utiekol.“ ~ „Veď
129 9 |         hlavy vyhodil. Teraz máš! Čo si im veril!“ ~ No husára
130 9 |            Keď som im neprišiel - čo mali robiť? Poslali po druhého,
131 9 |         som s ním toľko trápenia, čo nikdy. A strachu čo som
132 9 |     trápenia, čo nikdy. A strachu čo som podstúpila.“ ~ „Len
133 9 |           Bohu. On najlepšie vie, čo treba.“ ~
134 10|           slova, akoby neponímal, čo je vo veci. ~ „Horí - horí!“ ~ 
135 10|       Tanečníci ešte nepochopili, čo sa deje. Jeden rozohriaty
136 10|          vynímali sa z tlačenice. Čo boli ostatní, vzdali sa
137 10|          zmätok: chceli nahradiť, čo zmeškali pre ten stisk,
138 10|              A má sviatočné šaty! Čo tu robíš - há?“ ~ „Po mladuchu!
139 10|    mladuchu! Na sobáš - na sobáš! Čo budeme darmo stáť!“ ~ Hlavou
140 10|     nemohli si s ním dať rady. ~ „Čo, chcete? Pusťte ma... idem
141 10|         tým ťažšie im šla robota. Čo jeden odopäl - tí druhí
142 10|       Bežanovie hemžilo sa ľuďmi. Čo zďalša, tí ostali pri ohni,
143 10|     susedia bežali domov vynášať. Čo je podpaľač aj chytený,
144 10|           je podpaľač aj chytený, čo aj nepôjde ďalej oheň -
145 10|         richtárka nepochopila. ~ „Čo za kľúč? Od sypárne - či
146 10|            Ľudia znášajú z pôjda, čo možno, i vyprázdňujú izbu
147 10|     všetko mi berú!“   A každého, čo dačo niesol, zastavila a
148 10|    Zamazať ju... hlinou!“ kričali čo múdrejší. ~ „Zamazať...
149 10|          zamazať“ kričali za nimi čo sprostejší. No nikto sa
150 11|       pospal, ale nemožno ľahnúť: čo sa raz pohne, pocíti bolesť
151 11| behajúcich ľudí. Ani nepochopuje, čo sa to vôkol neho robí. Snáď
152 11|     poviazaný, a vypytovať sa ho, čo to urobil, teraz, v najväčšej
153 11|         mu vôkol širokých úst. ~ „Čo tu robíš?“ pýtali sa ho
154 11|        tvári - zabúšilo mu srdce. Čo prišla, ovievala ho ustavične
155 11|            No husár nepochopoval, čo mu to vraví. „Oneskoril
156 11|           stavy prašťali: zbožie, čo bolo v záčine zavesené,
157 11|        ako-tak: začala rozmýšľať, čo by bolo ešte ratovať. Tu
158 11|         pár chlapov. ~ „Čože zas, čo?“ ~ „Husi... moje husi v
159 11| nebožiatka - ratujte!“ ~ „A ja že čo!“ ozval sa hrubý hlas z
160 11|           sa hrubý hlas z tlupy. „Čo len husi - preto ešte môžete
161 11|      závoj spred nich sňal. Hľa - čo vidí? Všade oheň, plno ľudí,
162 11|            Všade oheň, plno ľudí, čo bránia. Iba on stojí ako
163 11|     vypúšťal husi z malého cárku, čo je tam v kúte. Dymu plná
164 11|           hútoriac svojim mladým, čo za ňou sa zakrádali: „Ta-ta-ta,
165 11|        neujdú!“ ~ Totka nepočula, čo vraví: ~ Maštaľ dohasili,
166 11|          čosi obhoreného. Uhádnuť čo by to bolo, nemohol nikto... ~