Chapter
1 1 | stopu života neprezradzujú len nohy, postavené v krosná -
2 1 | svojho zvrchovaného pána - len keď musí. No a on veru ani
3 1 | sa vyvaľuje, to je aj tak len jediná prednosť jeho stavu.
4 1 | biedny tvor boží. Kto sa len pozrie naň, musí ho poľutovať.
5 1 | malému, slabému dieťaťu. Len on sám nedrží sa za mrzáka,
6 1 | svetom - nesmeje! Šla by si len do poľa ako ja, alebo ku
7 1 | takto rada vidím: veď predsa len je tvor boží. I ty privykneš
8 1 | Vidí Boh i svet - nemôžem. Len pomyslím naň, a už dobre
9 1 | sa Bohu, Jano. Dosiaľ sme len dobré veci prijímali od
10 1 | dnes. Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú. To,
11 1 | toho občerstvenia, koľko sa len uráči duši jeho. V jari
12 1 | Vyhýbala sa ľuďom, ako len mohla; urážku i tam videla,
13 2 | ďaleko pokuľhával za vekom - len pamäť a zvlášte fantázia
14 2 | Ako by sa neusmieval? Či len on má vyvrhnúť túžby po
15 2 | mlynček. Dnes mohol veru len doma ostať. Ondráš nebude
16 2 | a jedz!“ ~ „Aha - aha!“ Len teraz dovtípil sa, že to
17 2 | Bolo znať na ňom, že neje len mechanicky, z obyčaje, ale
18 2 | voda akými chce rúrami, len nech je čistá. Nech chváli
19 2 | čistá. Nech chváli kto chce, len nech chváli. Polichotilo
20 2 | škole, keď si nevedela? Len tebe som pošepol; ty si
21 2 | víťazstve. Čosi hnalo ju ďalej - len ďalej. ~ „Nuž a čo teraz?“ ~
22 2 | budeme jesť?“ ~ „Jesť? Dačo len vypasiem - to nám bude dosť.“ ~ „
23 2 | zvaľujú.“ ~ „Nuž jesť by už len bolo čo, ale kde bývať?“ ~ „
24 2 | domoch potulovať, Ja sa chcem len svojho držať.“ ~ „Dobre -
25 2 | večera nerozmýšľal o inom, len o princeznej, ktorú už našiel -
26 3 | schopný práce, nedá mu nič, len obleje ho ešte takou vriacou
27 3 | v celej dedine totkou. ~ Len v svojom vlastnom dome nemôže
28 3 | Machuľa bude Machuľom - kým len jedna vrana kvákať bude. ~
29 3 | ho ešte raz: „No veď už len povedz, ak je dačo dobrého.“ ~ „
30 3 | nejeduj. Zuzku Bežanovie! To len tak - Zuzku Bežanovie. Za
31 3 | Zuzka Bežanovie. Čo si to len zas nabral na tej paši do
32 3 | všetka mäkkosť zmizla. Ondráš len ešte prisviedčal. ~ „Hej
33 3 | padol!“ ~ „Ona povedala. Len čo dopasiem, bude sobáš.“ ~ „
34 3 | Povedám, že sa mu rozum čistí. Len si rozváž: ako by chcela
35 3 | dievča - strašidlo! Pozri len, aký si! Ani žobrák takto
36 3 | ho nechce.“ ~ „Kto ti to len natrúbil? Povedz ty mne,
37 3 | mládenče! Fuj, keď sa len nehanbíš taký chodiť. Ako
38 3 | aký si. Keby si sa aspoň len nosil ako ľudia.“ ~ Hej -
39 3 | jazykom... to by bolo!“ ~ „Len kúpte vlny na háby. Upradieme
40 3 | ovciach. O to sa ty neboj! Len nepopečkuj s takými vecami,
41 3 | veci. ~ Bežanovie gazdiná len vytrštila oči, čo hľadá
42 3 | Mali by sme vám dať vajce. Len čo vás sem donieslo?“ ~ „
43 3 | donieslo?“ ~ „Ale pomysli si len; ten chlapec, čo si vzal
44 3 | dlaňou o zásteru: „Ach, už len nepovedajte.“ ~ „A, svorička,“
45 3 | ešte nikdy nespomenul - len dnes sa ňou pochválil.“ ~ „
46 4 | zavolal každú, ktorá sa mu len poúkne! Nazrel do kuchyne,
47 4 | ktoré ešte ani nevreli, len začínali sa peniť. ~ „Nemáte
48 4 | že ťa studeným chovám! Ja len neviem, čo sa ti dnes stalo,
49 4 | bojazlivo zaberajú prd ním. Len veľké šťastie, že to takouto
50 4 | husárom, utekajú, ktoré sú len trochu vbok, už zastanú.
51 4 | že mu v ušiach piští. ~ Len Ondráša netkne sa toto.
52 4 | celý dvor. Husí nikde - len gazdiná chodí, prezerajúc
53 4 | umienil. Ani sa nenazdal, len keď za ním stála gazdiná
54 4 | Čože to stružlikuješ?“ ~ „Len...“ Nevyjavil svojho tajomstva. ~ „
55 4 | koľko habariek! Kde si ich len nabral toľkú silu? Akurát
56 4 | A veru bude. Pozrite ho len - ako ju poriadne spravil.
57 4 | zátrepku robila. ~ „Čo ti len dám za ňu? Múky ti netreba,
58 4 | že už sa má k niečomu. Len jednej habarky nechcel už
59 4 | i najkrajšia. Ondráš, čo len vedel, najkrajšie cirády
60 4 | že je celý zbláznený... len ženiť a ženiť. Že voľáko
61 4 | zaťov na každý prst desať! Len sa tak pretekajú o ňu. Nuž
62 5 | chytro - ani sa nenazdáš, len keď stojíš tam, kde žiada
63 5 | ho čakať. Veď nechybia mu len tie dve husi. Čo sa sňal
64 5 | šaty, potom ku svadbe je len vrabčí skok. ~ „Hm...prišiel
65 5 | podarúnok. Do večera ho azda len upletiem. Eh, tomu Dúbravovie
66 5 | čo ako, ale my by sme sa len mali dakedy zísť. Nebol
67 5 | háby. Za tento klobúk mi ho len nepripraví! Musím totku
68 5 | keď chcem ta ísť. Keby len ju našiel doma - ale málo
69 5 | telom, že nechce. ~ „No, len na, keď ti dávam. Nejedujže
70 5 | dnes sedela mu na tvári. Len z obyčaje opýtala sa ho: „
71 5 | opýtala sa ho: „No, už bys’ len mohol povedať!“ ~ „Nuž mal
72 5 | posmešne. ~ „Milý môj zať! Len kto ťa vypriadol!“ ~ On
73 5 | No, už si ty vykázala; ja len neviem, čo budeš robiť!“ ~
74 5 | strasieš. Celý je zbláznený. Len povedz, čo to bolo medzi
75 5 | narážali sa z matkou, ale len pošepky. Báli sa starého -
76 5 | poryvy. ~ „Veď som mu ja len povedala, že..., že...“ ~ „
77 5 | pôjdeš zaň?“ ~ „Ani to - len som sa mu požalovala.“ ~ „
78 5 | pomerili sme sa.“ ~ „Óvi, óvi! Len načo sa mu žalovať! Načo -
79 5 | mrzelo - chcela som mu dačo len povedať...nuž požalovala
80 5 | sa stalo, zle sa stalo. Len aby si dáko do reči neprišla -
81 5 | do reči neprišla - ja sa len toho bojím. Pováž si len,
82 5 | len toho bojím. Pováž si len, ak by otec...“ ~ Stará
83 5 | tresce. Hej, keď on povie len slovo, trasie sa pred ním
84 5 | mať, nech sa odbaví všetko len v sviatočných. Veď sú i
85 5 | nik nenazdá, aby to boli len sviatočné. A obliečky na
86 5 | to sa i po sobáši došije. Len nech budú jedny - tie druhé
87 5 | nej. A tomu uverí najskôr. Len ty povedz Janovi, nech podurí
88 6 | nehovorilo sa v Lenovci o inom, len o ohláškach Jana Dúbravovie
89 6 | streche, že veselie bude len o Všechsvätých, po robotách -
90 6 | povedal, že všetko bude len o Všechsvätých, a tu ohláška!
91 6 | Hovorí, že kopáčka im treba. Len nech mu verí, kto chce:
92 6 | uzol. No im to nerobí nič. Len nech majú dačo medzi rukami. ~
93 6 | sa tým nikomu - verejne. Len po kútoch medzi štyrmi,
94 6 | zaobísť. No on má v hlave len zaopatriť, čo treba dievke
95 6 | pozhovárať sa s ňou, čo len chvíľku. Ale má ísť do Bežanov,
96 6 | má ísť do Bežanov, a to len na prázdno? Čo odpovie,
97 6 | doniesť - ale tej nemám. Ako len pôjdem; ešte sa nazdajú,
98 6 | kŕdlik. Črieda sa rozbehla, len tri starigy vrátili sa ku
99 6 | ostrím zobákom. „No, no - len sa neboj... neublížim ti.“ ~
100 6 | tak veselo ako ostatné, len nesmelo zakrádal sa do dvora.
101 6 | ešte za husami zaháňať. Len či ju dakde neodpásol! Rok
102 6 | krk odkrútila. Kokoš! Čo len zháňa na tej paši! Teraz
103 6 | Chvála Pánu Bohu! Keď je len tu!“ ~ Nevdojak pohliadla
104 6 | Nebudem. Tebe sa zíde... len zjedz sám.“ ~ „Ja? Ja som
105 6 | nebolo. A nemá nikoho - len mňa; nik ho nenapraví na
106 6 | nenapraví na dobrú cestu, len ja. Hej, neopustím ho -
107 6 | mnou všetko, čo je dobré. Len keď ma treba harušiť - nezamlčíte
108 6 | Jej - jej! Mladý zať sa len má preukázať - a ja...“ ~ „
109 7 | to cifrovaný - koľko sa len cifier zmestí! Družbom tiež
110 7 | zárobček - aj tak je to len ako psovi mucha - len aby
111 7 | to len ako psovi mucha - len aby sa mu zľavilo tej roboty.
112 7 | magnáši, čo remeselníka len za nič nemajú.“ ~ A krajčír,
113 7 | môžem ísť i do kostola - len klobúka ešte nemám. Zajtra
114 7 | nezbaláchala. Ja, že to len zo všetečnosti sa jej pridalo -
115 7 | predsa každý ťa škubne, kde len môže. Len prečo - prečo?“ ~ „
116 7 | ťa škubne, kde len môže. Len prečo - prečo?“ ~ „A čo
117 7 | neopovážiac sa ani oka pozdvihnúť. Len keď jej začala hroziť, že
118 7 | mu bolo puklo. Povedzte len, či sme príčina toho?...
119 7 | nazdáva sa, že aj druhí len pravdu vravia, a ešte keď
120 7 | nešťastie i háby mu ušili. Ja len neviem, ako si s ním poradím,
121 7 | nasnovať, teraz si odsnúvajte! Len vám bude hanba, keď si k
122 7 | potom vaše.“ ~ „I celkom sa len hneváte? Veď by bol iné,
123 7 | náhlime? Nič pre inšie, len pre vášho chlapca, aby sa
124 7 | potrápi, ale pomaly azda len zabudne na ňu. A on ju veľmi
125 8 | nohaviciach a halene jeho. Kde len mohol, hodil nejakú cifru;
126 8 | Takúto svadbu môže vystrojiť len te, kto sa pripravoval na
127 8 | muziky. „Nech sa odbaví len tak ticho. Teraz už každý
128 8 | nedochodí! Nedám si var dievku len tak potme odviesť, aby to
129 8 | Var rozum potratila?“ ~ „Len tak - nechce, aby sa nám
130 8 | hlavy nejde. To tiež muselo len od vás vyjsť, že sa takto
131 8 | aby si kopáčku najali! Len pováž: nie je to sprostá
132 8 | neistým hlasom odvetila: „Len - keď je to iba zhon...
133 8 | oči: Ty čerte diable, ani len svadbu si mi nevystrojil,
134 8 | nehnevajte sa... ja som len chcela...“ ~ „Aha, ako sa
135 8 | hromuje v izbe na ženu, ktorá len kde-tu opováži sa prehodiť
136 9 | jedol, keď má čo. Všetko len čertov zháňa. Tu družba
137 9 | do úst. Všetko sa smeje, len starejší pokývne vážne hlavou
138 9 | zváča, zavolaného na svadbu len na obveselenie svadobníkov.
139 9 | ale grajciariky predsa len lietali do varechy. ~ Modlidba
140 9 | nesedí, keď hrá. On vie len stojačky. Snáď preto, aby
141 9 | pôsobiť. lebo on nepracuje len rukami - veď on nie nájomník!
142 9 | vrcholu - tu zastene rozkošou. Len noha, pravá noha, tá je
143 9 | nevie, kam sa podel; ocíti len to že lieta - bez krídel.
144 9 | do tých čias, kým sa im len ráči. A ľudia, tí nehľadia
145 9 | sa na rušiteľov zábavy, len im prstom pohrozí a zasmeje
146 9 | Veď ste za obludy! Veď im len taký čert zíde na um!“ A
147 9 | husár. Nevidel tam nikoho, len k humnu bral sa zváč, ktorý
148 9 | sa ani vpravo, ani vľavo, len pitvorom kliesni si cestu
149 9 | Aha - aký pyšný! Ani sa ti len neprihovorí.“ ~ „Hja, nevidíš,
150 9 | ženiť?“ ~ „Ba pozrite len, ženy moje, aké má nohavice;
151 9 | ženy moje, aké má nohavice; len tak kvitnú na ňom!“ ~ Konečne
152 9 | nepoňali, čo mu hovorí. Len vidiac Ondráša, ako sa jej
153 9 | ho: ~ „Ale, nechajte ho len! Veď nezavadzia nikomu -
154 9 | nezavadzia nikomu - nech sa len pozrie a zaveselí.“ ~ „Netreba
155 9 | Ani na sobáš ma nepustili, len čo som im utiekol.“ ~ „Veď
156 9 | radostný.“ ~ „A bezo mňa? Len bezo mňa? Ako - kto?“ ~ „
157 9 | ahá, aké stužky sú na ňom! Len pero chýbalo...mohol som
158 9 | utiekol - ale som nemohol prv, len teraz. Keby ste len boli
159 9 | prv, len teraz. Keby ste len boli pozhoveli - no už je
160 9 | nechcela dať. A ten, pováž si len - zdvihol na mňa sekeru.
161 9 | jahniatko. ~ „Ale potom ste ho len pustili!“ ~ „Veru to!“ On
162 9 | strachu čo som podstúpila.“ ~ „Len už nehnevajte sa na nás:
163 10| šimravé svetlo rozlievalo sa len úzkym pruhom. Ondráš stál
164 11| ísť za teba - to som ťa len klamala. Vieš? Klamala som
165 11| hrubý hlas z tlupy. „Čo len husi - preto ešte môžete
|