Chapter

  1 1 |        ho aj tak strcajú z kúta do kúta - všetkým zavadzia.
  2 1 |       by jej odnímal svetlo. No do jesene - Bože môj - ešte
  3 1 |    močidla a márnivo prizerá sa do nečistej hladiny jeho. Vkus
  4 1 |     chudinka, oddala sa pokorne do vôle božej a tým väčšou
  5 1 |         Ten pozrel na ňu tupo a do jeho hlasu zamiešal sa i
  6 1 |          nesmeje! Šla by si len do poľa ako ja, alebo ku kováčovi:
  7 1 |        k nemu, najtiaž ho vziať do ruky. Jano, probuj, veď
  8 1 |      spi! Nech ziape, ak chce i do rána...“ ~ „Ľahni si i ty,
  9 1 |  vyvalil sa na lavicu a spal až do bieleho rána. Keď sa zobudil,
 10 1 |         upravili jeho myšlienky do pravej koľaje. Ženy i dieťaťa
 11 1 |         po ňu, zavolať ju nazad do domu. Sám nevedel čo - ale
 12 1 |           pred zimou utiahol sa do pálenice. Tam dostane toho
 13 1 |          Matersky ho riadila, i do školy vyprávala. A chlapec
 14 2 |         ho vôkol hrdla objala a do stračieho zámku voviedla,
 15 2 |      kým paša trvá, chovu z dom do domu. Dnes chová sa u Bežanov:
 16 2 |   Vyprázdnené dvojačky zaviazal do šatky a podal ich Zuzke. ~ „
 17 2 |          Neviem prečo - ale ani do dvora sa nám neobzrieš,
 18 2 |  Neželej ty nič!“ ~ Zuzke zaťal do živého, rana zakrvácala. ~ „
 19 2 |     zoberieme sa. Pôjdeme pekne do fary, ohlášky sa napíšu.
 20 2 |          Fialovu hus! Keď zašla do hory Bolo jej ta nechodiť -
 21 2 |         nikdy dosť. Zašla dakde do sadu - otrovili ju. A teraz
 22 2 |    rozpakoch, že ho vohnala tak do úzkeho, i pobrala sa preč. ~ „
 23 2 |            hm, hm...“ ~ A husár do večera nerozmýšľal o inom,
 24 3 |     mieste bol by prestal perly do blata hádzať a vodu do koša
 25 3 |    perly do blata hádzať a vodu do koša liať - no jej energičná
 26 3 |           No márna práca mechúr do vody tisnúť a ešte márnejšia
 27 3 |       vezme - milý Ondráš vojde do dvora. Jeho tvár nakrivená
 28 3 |      len zas nabral na tej paši do hlavy! Povedala som ti,
 29 3 |  jančiarky, a potom...“ ~ „Choď do hory a naodlupuj z kôry
 30 3 |         na háby. Upradieme ešte do jesene, kým dačo bude...“ ~ „
 31 3 |          Synku - kým dačo bude, do tých čias i desiata vlna
 32 3 |     totkou, ktorá hupkom odišla do Bežanov, že vyzvie, čo je
 33 3 |         chlapec, čo si vzal zas do hlavy - chce sa ženiť.“ ~ 
 34 3 |  sľúbila, keď mu doniesla jesť. Do jesene má byť i veselie.“ ~ 
 35 4 |          Keď tak včas vpálil im do domu. Indy prichádzal o
 36 4 |        sa mu len poúkne! Nazrel do kuchyne, zamračil sa. Na
 37 4 |  netešil sa mu tak veľmi. Hodil do úst raz-dva, nabral plné
 38 4 |      koná a pritom i ohliada sa do sadov a medzierok. Lebo
 39 4 |         sa už blíži: utiahnu sa do závetria, aby ušli očiam
 40 4 |         z úkrytu a zajdú niekam do zakázaného. Vidno, že nesladí
 41 4 |        nikoho - ani husí. Skočí do dvora a skúseným okom prezrie
 42 4 |   Odchýlil maštaľ - nič. Vošiel do nej a obrátil sa do kúta
 43 4 |      Vošiel do nej a obrátil sa do kúta k malému cáročku -
 44 4 |    napásli sa na pažiti, zašiel do neďalekej hory. Obzeral
 45 4 | kvapkách, i odtekal dolu lícami do strniska jeho riedkej brady.
 46 4 |         dostaneš.“ ~ Večer, kým do pol dediny došiel, habarky
 47 4 |    stole. ~ Gazdiná zastokla ju do rámika, ktorý slúžil i za
 48 4 |          Gazdiná zavolala dcéru do kuchyne. ~ „Ty, dievča -
 49 5 |        v jeden deň mu má padnúť do lona. Najprv rozsadz, potom
 50 5 |         Spravil pár habariek, a do týždňa mal už dosť vlny
 51 5 |       im dám netakší podarúnok. Do večera ho azda len upletiem.
 52 5 |        s hotovou opálkou zašiel do Bežanov. Obzrel sa po dome -
 53 5 |         šestáky. On vložil ruky do vrecka, aby sa dáko nepomýlil
 54 5 |          choď.“ ~ Ondráš pozrel do tváre gazdinej - jasno,
 55 5 |       nechceš?“ ~ On hľadel jej do tváre a horúcim hlasom zvolal: „
 56 5 |     úsmešku, dôverne jej hľadel do očú. Celá tvár jeho bola
 57 5 |        byť.“ ~ Dievča pohliadlo do ohňa, pozabudlo v ňom oči -
 58 5 |         čos’ to urobila! Prídeš do rečí, nič po nič. Budú hľadieť
 59 5 |       sa stalo. Len aby si dáko do reči neprišla - ja sa len
 60 5 |          môžeme si teraz dočkať do Gála. A kým sa to ešte pošije -
 61 6 |       Starému veľmi mnoho nešlo do hlavy: zvlášte tie smutné,
 62 6 |      zaopatriť, čo treba dievke do vena - ostatné nech si obstarajú
 63 6 |        A ani nepúšťali sa s ním do reči, najviac objednali
 64 6 |      uňho opálku, alebo čo iné. Do Bežanov nešiel, nemal po
 65 6 |         len chvíľku. Ale má ísť do Bežanov, a to len na prázdno?
 66 6 |          Nikdy ešte neťahalo ho do Bežanov tak ako dnes. Pol
 67 6 |      pohyby, zľakli a zhŕkli sa do hŕby, akoby bol orol zakrúžil
 68 6 |        po teba.“ ~ Hus zaniesol do vrbiny a priviazal ju o
 69 6 |       Kŕdeľ dostal sa šťastlivo do dediny. Zastavil sa v potoku,
 70 6 |    obrátila sa k inému dvoru. ~ Do Bežanov hodil sa tiež malý
 71 6 |         len nesmelo zakrádal sa do dvora. Nemal mu kto cestou
 72 6 | utrápeným gaudžaním vošli mladé do dvora. Tu, cítiac, sa už
 73 6 |       už po domácky, pustili sa do hlasitého gagotu, akoby
 74 6 |     moja hus?“ Zavolala oblokom do izby. ~ Jej krotká tvár
 75 6 |     trapiech po dome. Z kuchyne do izby - z izby do kuchyne,
 76 6 |        kuchyne do izby - z izby do kuchyne, zabudnúc zakaždým
 77 6 |  varechu od vody, i zanorila ju do horúcej kaše, namiesto do
 78 6 |       do horúcej kaše, namiesto do vody. Mlieko zas precedila
 79 6 |      vody. Mlieko zas precedila do pareníka, kde prirábala
 80 6 |  doniesla - paradlo. Tak šlo až do mraku, až do tvrdej noci. ~ „
 81 6 |         Tak šlo až do mraku, až do tvrdej noci. ~ „Pane Bože...
 82 6 |       ešte pri obloku a hľadela do tmavej noci. konečne buchli
 83 6 |    Neublíži ani muche; nezavadí do nikoho...ani čo by ho na
 84 6 |     budú na tebe. Pôjdeš v nich do kostola; pôjdeme spolu,
 85 6 |       ich prv ušiť? Povedzte mu do nedele.“ ~ Totkou zas trhlo -
 86 6 |         by ti boli - na nedeľu? Do kostola nechodíš - ani nič.“ ~ „
 87 6 |        čo jej poslali, pomrvila do pomýj. ~
 88 7 |       mať! Ale tá v omyle vzala do roboty husárovu halenu.
 89 7 |     vyplatila od nich, zviazala do batôžka, uzavrela ich do
 90 7 |        do batôžka, uzavrela ich do truhly. ~ Husár jasal nad
 91 7 |       mňa. Teraz už môžem ísť i do kostola - len klobúka ešte
 92 7 |           Ale čo sa máš náhliť. Do rozsadu, Bože môj.“ ~ „Ja -
 93 7 |    všetko nové. Hm - akoby šiel do kostola... Ozaj - vy hotujete
 94 7 |        prekypovalo. Bola by šla do Bežanov rovno a vyzrubila
 95 7 |    pravdu, ale nechcelo sa jej. Do svadobného domu stranní
 96 7 |          pôjdem k tvojmu, alebo do Dúbravov a rozpoviem, ako
 97 7 |       čo som mala robiť? On ide do poľa, vyhľadá mi hus, donesie
 98 7 |          ale keď som mu pozrela do tej vytešenej tváre, srdce
 99 7 |        Prišla by mi dievka ešte do väčších rečí. Počuli ste,
100 8 |     krajšieho sobáša v Lenovci! Do kostola nahrnulo sa toľko
101 8 |    svadbe zvýšime, dajme mladým do gazdovstva -  z toho aspoň
102 8 |        šípim čosi - čosi, čo mi do hlavy nejde. To tiež muselo
103 8 |         A ľaľa, ani ti nepozrie do očú! Var mi deväťdesiatdeväť
104 8 |         teraz poď sem, pozri mi do očú.“ ~ A starý vzal do
105 8 |         do očú.“ ~ A starý vzal do dlaní tvár dievkinu a prísne,
106 8 |        a prísne, skúmavo pozrel do nej. Dcéra zamdlievala úzkosťou -
107 8 |       tu zostaň. ~ Dievka vošla do komôrky a zaplakala. jej
108 8 |            O chvíľu vošla i mať do komôrky a pomáhala dcére
109 9 |        družba hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí.
110 9 |         padne starejšiemu skoro do úst. Všetko sa smeje, len
111 9 |         Nalial mu, miesto vína, do pohárika octu a podal. ~ „
112 9 |        vážnym starejším dali sa do smiechu. ~ Bežan obchodil
113 9 |  grajciariky predsa len lietali do varechy. ~ Modlidba starejšieho
114 9 |         ňou aj oni. ~ Z pitvora do izby otvára sa pekný výhľad.
115 9 |       vynašli si predsa zábavu. Do ich prázdneho kola neodváži
116 9 |      hrdlo, díva sa ponad hlavy do izby. Lebo kto dnu vstúpi,
117 9 |  dostanú medzi seba, strcajú ho do tých čias, kým sa im len
118 9 |         zíde na um!“ A vráti sa do svojej ríše, do komory,
119 9 |        vráti sa do svojej ríše, do komory, že im pošle dáku
120 9 |      tancoch bývala. Ide z ruky do ruky; kým tancuje, i traja
121 9 |   milosť. ~ Slnce zapadalo, keď do Bežanovho dvora vošiel Ondráš,
122 9 |         akiste vydýchnuť, dakam do sena - na slamu. V ústach
123 9 |           Husár s chvatom kráča do pitvora,  rozháňajúc rukami
124 9 |       pitvorom kliesni si cestu do izby - rovno do izby. No
125 9 |        si cestu do izby - rovno do izby. No nenie to tak snadná
126 9 |         tak snadná vec. Zavadil do žien, ktoré ho ihneď zastavili. ~ „
127 9 |      nový. Ondráš - var sa ideš do paroma - ženiť?“ ~ „Ba pozrite
128 9 |        ňom!“ ~ Konečne dobyl sa do dverí - k prázdnemu kolu.
129 9 |      šeptala mu rozsrdená totka do ucha. Okolostojaci nepoňali,
130 9 |      človek. I v pekle býva raz do roka svadba.“ ~ Vtom vyšla
131 9 |        ju: „Poďte, totka, aspoň do kuchyne. Ešte ste tu aj
132 9 |       stratí svetu z očú. Vošli do komory - husár hneď zvolal: „
133 9 |       hneď zvolal: „Pusťte ma - do izby! Čo ma zas držíte?“ ~ „
134 9 |      totka; načo ste ma zapreli do komory a držali tam až posiaľ?
135 9 |            zaprela“, skočil jej do reči, „a ani neviem, prečo.
136 9 |       dni. On so sekerou vošiel do komory - sňal z truhly vrcheň.
137 9 |         Ja som na šťastie vošla do pitvora a dvere prichlopila
138 10|       10~ Husár vyšiel z komory do pitvora a vošiel do izby,
139 10|      komory do pitvora a vošiel do izby, Kolo tanečníkov zväčšovalo
140 10|     nemožno vydýchnuť. ~ Vyšiel do dvora i pod cieňu. Sadol
141 10|         ruku o koleso a vložiac do nej ťažkú hlavu. Slza ronila
142 10|   odväzujú sa z lát a spadúvajú do horiaceho sena. Hudba v
143 10|       chýr. Akási žena vstrčila do obloka hlavu a zavolala: ~ „
144 10|            Chlapi vbehli za ním do maštale. Pri každom volovi
145 10|       rozumu. ~ Statok vyviedli do dvora. ~ „Do poľa ho vyhnať,
146 10|    Statok vyviedli do dvora. ~ „Do poľa ho vyhnať, do poľa!“ ~ 
147 10|    dvora. ~ „Do poľa ho vyhnať, do poľa!“ ~ Bežanka ako zbláznená
148 10|        V zmätku zviazala periny do batoha a vzala ich na chrbát.
149 10|    veselí kdesi.“ ~ Rozbehli sa do Bežanov a mali dosť práce,
150 10|  vynesenú vec zaniesla za vodu, do sadu. No ľudia nemali jej
151 10|     človek osprostie, keď príde do takého nešťastia. ~ Na striekačku
152 10|        to sprava. Čím viac lejú do kasne, tým viac vyteká z
153 10|     viem? Tam kdesi...“ ukázala do sadu. ~ Chlap bežal do sadu,
154 10|  ukázala do sadu. ~ Chlap bežal do sadu, nasypal do kanvy múky,
155 10|    Chlap bežal do sadu, nasypal do kanvy múky, nalial do nej
156 10|   nasypal do kanvy múky, nalial do nej vody - vyhrnul rukávy.
157 10|     vyhrnul rukávy. Kým prišiel do dvora, už v kanve bolo cesto. ~ „
158 11|          Pozri; ráno ma zapreli do komory a nepustili ma po
159 11|     zviazali.“ ~ „Hej, mocne, i do komory ma tak mocne zapreli.
160 11|     vina. Keby nie totka... ale do komory ma zaprela.“ ~ Zuzka
161 11|   Zahodil halenu a smelo vbehol do maštale. Cestu vedel dobre;
162 11|        sa. Husár skrčený vošiel do klietky a vyhnal ich. Osprostené,
163 11|        oslepená žiarou, dala sa do letku a padla do maštale
164 11|        dala sa do letku a padla do maštale s obškvŕknutými