Chapter
1 1 | neprezradzujú len nohy, postavené v krosná - svojím občasným
2 1 | dobre padne mu odpočinok v dusnom úpeku: nevstal by
3 1 | gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~ Je husárom; no nevidno
4 1 | domoch sem a ta - keď je v poli, aspoň vtedy nech si
5 1 | aspoň vtedy nech si pohovie. V dedine ho aj tak strcajú
6 1 | kúta - všetkým zavadzia. Tu v poli nezavadzia nikomu,
7 1 | Stvoriteľ chcel vzbudiť v ľuďoch obdiv, zasypúc ho
8 1 | sa im tento syn, Ondráš. V dedine začalo sa pošuškávať,
9 1 | pozrieť. Zakaždým zamrelo v ňom srdce, trápil ho žeravý
10 1 | smiali.“ ~ Jano vypukol v zúfalý smiech. „Ha-ha-ha!
11 1 | uhádla navlas, čo sa deje v ňom. No práve to dopálilo
12 1 | dopálilo ho. Nemohol zniesť v tomto bode poučenia od ženy;
13 1 | rozhnevaný, odišiel. ~ V krčme hľadal úľavu - po
14 1 | žiadaný spánok nechodil. Dieťa v plachte pohlo sa a začalo
15 1 | Jednou nohou stál ešte v skutočnosti, druhá kráčala
16 1 | vykúzľovala mu sladké preludy, v ktorých povedomie vždy viac
17 1 | dieťa z plachty a držal ho v náručí. No nedíval sa naň
18 1 | tomuto životu; viac býval v krčme než doma. Prišiel
19 1 | zas po svojej smrti oddá. V dedine nemal kde hlavy skloniť -
20 1 | sa len uráči duši jeho. V jari stratil sa i z pálenice -
21 1 | slychu, ani vidu. Bude akiste v Pešti, a tam dakde potuluje
22 1 | znať na ňom, že predsa i v tom nekrásnom tele sídli
23 2 | rozumejú. Často prekvapia ho v kŕdli na poli a on zabáva
24 2 | rád je, že on má ríšu, v ktorej vládne, s tým väčšou
25 2 | lieta bohviekade. Vidí seba v rytierskych šatách kráčať
26 2 | viečka navlas pootvorené v neurčitých kontúrach videl
27 2 | čo je teraz!“ A pozdvihla v ruke pokovaný kosák, ukážuc
28 2 | ale vymyká sa z kruhu, v ktorom ona pôsobila prv
29 2 | Just princezná.“ Zajasal v duchu a podišiel k nej. ~ „
30 2 | Dôverne, úprimne pohliadol jaj v tvár. ~ „Neželej si, že
31 2 | mimovoľne vzdychla. Upadla v predošlý bolestný tón. Ondráš
32 2 | Husárove líca zahoreli. Už bol v jej moci. S nadšením vykríkol: „
33 2 | koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela?
34 2 | vystavím... malý domček.“ ~ „A v čom pôjdeš na sobáš?“ ~ „
35 2 | čom pôjdeš na sobáš?“ ~ „V čom? Mám v čom.“ ~ A husár
36 2 | na sobáš?“ ~ „V čom? Mám v čom.“ ~ A husár obzeral
37 2 | celé také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú - lenže
38 2 | princeznej, ktorú už našiel - ale v skutočnosti. Zámok na stračej
39 3 | 3~ Husárova totka bývala v poriadnom domčeku vprostred
40 3 | kolenačky ísť. A to jej dodáva v obci veľkej vážnosti, lebo
41 3 | stojí nad všetkými ženami v Lenovci. Ľudia uznávajú
42 3 | jazyka. Z úcty volajú ju v celej dedine totkou. ~ Len
43 3 | celej dedine totkou. ~ Len v svojom vlastnom dome nemôže
44 3 | ženiť.“ ~ „Čo ti zas máta v hlave? Že-e-niť?“ ~ „Hej,
45 3 | zosobáši! Ale papekom! Že mi to v dedine nikomu nepovieš,
46 3 | kto si tú vezme? Už je v sľuboch s Janom Dúbravovie.
47 3 | sľuboch s Janom Dúbravovie. V jar pomáhal u Bežanov orať -
48 3 | Starý nám dá sádok - v ňom vystavím dom.“ ~ „Iba
49 3 | Bežanka, majúc ruky v lone preložené, zdvihla
50 3 | Pravdaže vyjde!“ ~ A rozišli sa v najlepšej zhode. Každá z
51 4 | vážne kroky k svadbe. Hneď v ten večer poplátal si na
52 4 | mladé, strativšie sa od nej v tej trme-vrme; tu zas mladá
53 4 | a dlho, dlho cíti, že mu v ušiach piští. ~ Len Ondráša
54 4 | malému cáročku - a hľa, v ňom sú utúlené. ~ „Hinda -
55 4 | hrvoľ, nestačiac zaveslovať v povetrí labou. ~ Ondráš
56 4 | hory. Obzeral ju, či jesú v nej dáke sucháre. bola tam
57 4 | podchvíľou bol pretvorený v úhľadnú habarku. ~ Tak míňal
58 4 | čele sperlil sa mu pot, v hrubých, bohatých kvapkách,
59 4 | usilovne, aby previedol, čo si v noci na posteli umienil.
60 4 | zišla z pôjda - Ondráša už v izbe nebolo. Habarka ležala
61 5 | toľko šťastia: a to všetko v jeden deň mu má padnúť do
62 5 | ušité. Aspoň priadza je už v klbkách; čochvíľa pôjde
63 5 | potrhali na posmech!“ ~ Začala v kútiku postele šukať. Po
64 5 | uzlík. Ondráš cítil, čo bude v ňom. Vzal klobúk a poberal
65 5 | pozrel na gazdinú. Tej sa v napätí dych krátil; bála
66 5 | dochádzať, sama sa raduje: aspoň v tej práci pozabudne na neresť. ~
67 5 | pohliadlo do ohňa, pozabudlo v ňom oči - zamyslelo sa.
68 5 | tiež nezamlčal.“ ~ Dcéra v nemom úžase zalomila rukami.
69 5 | nech sa odbaví všetko len v sviatočných. Veď sú i to
70 5 | To na jedno vyjde: či im v truhle ležať a či u farbiara.“ ~ „
71 6 | 6~ V nedeľu po službách božích
72 6 | službách božích nehovorilo sa v Lenovci o inom, len o ohláškach
73 6 | nech mu verí, kto chce: v žatve zaobišli sa bez nej -
74 6 | zaobišli sa bez nej - a v kopačku by sa už nemohli!
75 6 | nuž známa je ich pilnosť v hľadaní svetla v záhadách.
76 6 | pilnosť v hľadaní svetla v záhadách. Nedarmo majú najviac
77 6 | týždňov už zaobísť. No on má v hlave len zaopatriť, čo
78 6 | na šaty, hneď na rozsadz. V hlave jeho preháňali sa
79 6 | sa myšlienky ako oblaky v čas letnej búrky. ~ Pred
80 6 | Zasmial sa veselo a máchal v povetrí rukami. Kto by ho
81 6 | no stariga uštipla ho v ruku svojím ostrím zobákom. „
82 6 | a obňal ju ľavou rukou. V kabáte mal motúz - rozsúkal
83 6 | šťastlivo do dediny. Zastavil sa v potoku, vyplákol hrdlo,
84 6 | malý kŕdlik, šesť ich bolo v ňom. No nešiel tak veselo
85 6 | hnevu. „Nezatárala sa dakde v dedine - za hrtanom?“ ~
86 6 | hrtanom?“ ~ Tu Bežanka zostala v hneve bez seba. Bezohľadne
87 6 | nesmelo. ~ „Ach, joj - iďže ho v čerty!“ zasmiala sa jedovato
88 6 | bok. ~ Totka chodila ako v trapiech po dome. Z kuchyne
89 6 | zakaždým cieľ svojej cesty. V ruke nosila varechu od vody,
90 6 | Z hustej tmy vynorila sa v svetle vetchá postava Ondrášova.
91 6 | výrazom, ktorý sa tajne vkráda v srdce Ondrášovo a otvára
92 6 | Pravdaže musí! Po rozsadzi v tú nedeľu už budú na tebe.
93 6 | už budú na tebe. Pôjdeš v nich do kostola; pôjdeme
94 6 | trhlo - nepokoj zavládol v jej duši. No kľudným hlasom
95 6 | druhá.“ ~ Totka zbledla. V ušiach jej zahučalo, akoby
96 6 | jej pokoj... ani nepozri v tú stranu!“ ~ „Ale pred
97 7 | upomínať. Chudák krajčír nikdy v takomto nebol. Radšej by
98 7 | takú ženu mať! Ale tá v omyle vzala do roboty husárovu
99 7 | ale tie. už dávno vrelo v nej - dnes prekypovalo.
100 7 | ohromným košom na chrbte. V ňom poskladané koláče, ktoré
101 7 | svete.“ ~ Totka bola ako v plameni. Tvár jej blčala,
102 8 | nebolo krajšieho sobáša v Lenovci! Do kostola nahrnulo
103 8 | Jedni hľadali príčinu toho v tom, iní v onom. No väčšina
104 8 | príčinu toho v tom, iní v onom. No väčšina myslela,
105 8 | tej pravej ceste. Mladucha v posledné dni tak zriedka
106 8 | Strojne kladie nohu k nohe v priliehavých jančiarkach.
107 8 | že nebezpečný súper je už v putách; nemôže im už zhubu
108 8 | tak - nechce, aby sa nám v dome zhon robil. ~ Starý
109 8 | dievkou ste si čosi navarili - v kuchyni. Nemysli si, že
110 8 | Ona sa nechce ukázať svetu v nádhernom rúchu. Nuž ale
111 8 | Mne nebude nik rozkazovať v mojom dome - aby ste vy
112 8 | ešte počuť, ako hromuje v izbe na ženu, ktorá len
113 8 | prehodiť slovo. Zuzka utíchla v plači a mimovoľne naslúcha. ~ „
114 8 | Čuvy utíchli, ukolísali sa v riadny stav - prelud zmizol.
115 9 | 9~ U Bežanov družina je v najlepšej vôli. Všetko,
116 9 | ocot už bol tam - nezostalo v kocúriku ani kvapky. No
117 9 | horúca kaša - doniesla ju v obviazanej ruke kuchárka.
118 9 | zdvihne. Tu pery roztiahnu sa v dlhú čiaru, alebo zbehnú
119 9 | dlhú čiaru, alebo zbehnú sa v malú šošovicu. Keď husle
120 9 | noha, pravá noha, tá je v súmernej práci. je akoby
121 9 | dverách kolo druhé, menšie, v ktorom menší tanečníci si
122 9 | sa večer, tým väčší stisk v izbe. Zišli sa už i stranní
123 9 | dverách čo je, sa šíri. V tom prvom molestujú sa tanečníci,
124 9 | sa nikto; radšej zostane v pitvore a, stade naťahujúc
125 9 | kuchyne pozrieť, čo to za zhon v pitvore. Nahnevá sa na rušiteľov
126 9 | pobral sa k nej. Žilky ihrali v ňom ani za oných čias. Darmo
127 9 | odhrýzala - už bola tam v kole. Jej oko zažiarilo
128 9 | dakam do sena - na slamu. V ústach jeho ohorok cigary,
129 9 | niečo bodlo. Úzko jej je tu, v tejto izbe, nezdravo; vzduch
130 9 | že rozumie všetko. ~ No v tom husár stratil sa medzi
131 9 | zdráha - porozumeli. Ženy v pitvore zastali ho: ~ „Ale,
132 9 | dakedy - nieto človek. I v pekle býva raz do roka svadba.“ ~
133 9 | oň veľmi. Krútil klobúk v ruke. Bežanka opýtala sa
134 10| úzkym pruhom. Ondráš stál už v polotme. No videl všetko;
135 10| Rada vidí... rada vidí.“ A v očiach mu stemnelo. Nie -
136 10| stemnelo. Nie - jagá sa mu v nich. Vidí tisíc hudcov
137 10| výskotu i dupotu tancujúcich v divnej miešanine prichodia
138 10| Nečuť nič. Nemota a tichosť v duši i vôkol neho ako v
139 10| v duši i vôkol neho ako v hrobe. ~ Snáď svadba odchodí
140 10| ta, preč - preč... ~ No v izbe dupot, výskot; pre
141 10| všeobecnú pozornosť na seba. ~ V tom všeobecnom vytržení
142 10| pozrite!“ ~ Bežanovie šop stál v plameni. vidno, ako slamené
143 10| do horiaceho sena. Hudba v izbe neutíchla; ešte nedošiel
144 10| nepočujúc hudby, zastali v nedorozumení naprostred
145 10| z bezstarostnosti upadli v druhý extrém, každý hľadel
146 10| kuchyňou. Najviac zostalo v izbe. ~ Ktorí už boli von,
147 10| Ratujte nás - ratujte!“ ~ V zmätku zviazala periny do
148 10| všetky rozchytané. Hrnce v ktorých bola pre chvíľou
149 10| Maštale, humno i záčin stáli v plameni. Strecha na maštaľami
150 10| Kým prišiel do dvora, už v kanve bolo cesto. ~ „Preč...
151 11| ho, čo to urobil, teraz, v najväčšej súre, nikomu nenapadne.
152 11| Zuzka s vencom na hlave a v sobášnych šatách, ale uvláčená,
153 11| prašťali: zbožie, čo bolo v záčine zavesené, doháralo.
154 11| čo?“ ~ „Husi... moje husi v maštali! Zhoria mi, nebožiatka -
155 11| Iba on stojí ako ten kolík v plote. A tu Zuzka i testiná,
156 11| malého cárku, čo je tam v kúte. Dymu plná maštaľ -
157 11| sa divý výkrik a všetci v nemom úžase hľadeli na dielo. ~
158 11| nemohol nikto... ~ Hneď v ten deň odbýval sa pohreb.
159 11| ten deň odbýval sa pohreb. v jednej truhle husár aj tá
|