Chapter

  1 1 |       nemôžem. Len pomyslím naň, a už dobre mi srdce nepukne.
  2 1 |        jednu zlú mali by sme sa mu už rúhať? Nie - čo na nás dopustil,
  3 1 |      hľadal úľavu - po prvý raz. ~ Už bola tvrdá noc, keď dotackal
  4 1 |               Ľahni si i ty, Jano. Už je noc.“ ~ „Ja? Oj, nie...
  5 1 |            Ostatné slová preniesol už z polosna. Jednou nohou
  6 1 |        zárobky. Ale celý život jej už bol zhoršený; jej, potupenej
  7 2 |                       2~ Ondráš má už dvadsať rokov, ba vyše;
  8 2 |      neširoké doštičky - a mlynček už melie. Ak sa dielo zdarí,
  9 2 |            podal ich Zuzke. ~ „Na! Už sú prázdne - a choď!“ ~ 
 10 2 |           dobre, keď sa nehneváš - už ťa rada. Nafúkaných ľudí
 11 2 |            Husárove líca zahoreli. Už bol v jej moci. S nadšením
 12 2 |             Raz ma ubili preto.“ ~ Už oddávna nepocítil, že by
 13 2 |          Dievča usmialo sa mu a on už unesený tým úsmevom. Vo
 14 2 |           ma tak mrzelo! No ale je už aspoň dobre.“ ~ Zuzka dosiahla
 15 2 |            ta nechodiť - mohla mať už rozum! A Rúbalovie prišla
 16 2 |           zvaľujú.“ ~ „Nuž jesť by už len bolo čo, ale kde bývať?“ ~ „
 17 2 |            len o princeznej, ktorú už našiel - ale v skutočnosti.
 18 2 |           stračej nôžke nekrúti sa už, zastal. Nebolo mu treba
 19 3 |           vprostred dediny. Ona je už vdova, - a to pobožná vdova.
 20 3 |     posmelila ho ešte raz: „No veď už len povedz, ak je dačo dobrého.“ ~ „
 21 3 |           Bežanovie!“ A totka bola už tam. Z jej hlasu všetka
 22 3 |      žobrák takto nechodí.“ ~ „Ale už nebudem - odo dneška!“ ~ „
 23 3 |          vieš ty, kto si tú vezme? Už je v sľuboch s Janom Dúbravovie.
 24 3 |         nechala a teba chcela!“ ~ „Už sa rozišli. Že ho nechce.“ ~ „
 25 3 |            totka. ~ „Joj - veď ste už dávno u nás neboli. Mali
 26 3 |            dlaňou o zásteru: „Ach, už len nepovedajte.“ ~ „A,
 27 4 |           o pol poludní, keď jedlo už zastydlo - dnes bolo ešte
 28 4 |            zaopatri sa. Na starosť už neskoro.“ ~ „Veď, - veď,“
 29 4 |          horlivo jej prisviedčal. „Už som sa postaral.“ ~ „Ba
 30 4 |            dačo zjesť? Šiel by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo?
 31 4 |          dve hodiny máš dosť času. Už vidno peny - dočkaj, kým
 32 4 |          ktoré sú len trochu vbok, už zastanú. Tu pobehne k nim -
 33 4 |          pocítiac, že ten rákoš sa už blíži: utiahnu sa do závetria,
 34 4 |         dediny došiel, habarky mal už rozchytené. Pod pazuchou
 35 4 |     naprihadzovali: tešilo ich, že už sa má k niečomu. Len jednej
 36 4 |         Len jednej habarky nechcel už nikomu prepustiť. Pýtali
 37 4 |        nikomu prepustiť. Pýtali ju už mnohé, no on nie a nie.
 38 4 |            zišla z pôjda - Ondráša už v izbe nebolo. Habarka ležala
 39 5 |            ušité. Aspoň priadza je už v klbkách; čochvíľa pôjde
 40 5 |          habariek, a do týždňa mal už dosť vlny i čiernej i bielej.
 41 5 |           ušitia tiež bude mať. Má už tri opálky, z borôvkových
 42 5 |        obyčaje opýtala sa ho: „No, už bys’ len mohol povedať!“ ~ „
 43 5 |         Nie, ani živej duši. Totka už, pravda vie; ale tá nikomu
 44 5 |            na neresť. ~ Večer, keď už čeliadka políhala, stará
 45 5 |            Zuzku na otázku: ~ „No, už si ty vykázala; ja len neviem,
 46 5 |            čo to bolo medzi vami - už muselo čosi byť.“ ~ Dievča
 47 5 |            A to ja neverím. Ej, to už nie! Ten by sa voslep nezblaznel.
 48 5 |           nešťastia doľahla na ňu. Už oddávna želela ten ľahkomyselný
 49 5 |           na Jana. Nuž tak!" ~ „No už sa stalo. Čo sa stalo, zle
 50 5 |            Ani nebolo treba: dcéra už pri nadhodení otca zmrzla.
 51 5 |           nevidno nikde. Husár jej už bol nielen bedárom, ale
 52 5 |           a či u farbiara.“ ~ „Veď už hej - ale ani čepcov nemáš,
 53 5 |           Čo ten raz povie - to je už ani pod pečaťou.“ ~ „Veď
 54 5 |       požaluje sa mu, že nemôžu sa už cez kopačku zaobísť bez
 55 6 |           táto. Veď ako by aj nie! Už i vrabce čvirikali na streche,
 56 6 |            mohli; starý Bežan tiež už povedal, že všetko bude
 57 6 |            nej - a v kopačku by sa už nemohli! No - kto mu uverí? ~ 
 58 6 |            veru i tých pár týždňov už zaobísť. No on má v hlave
 59 6 |            bol zázrak, ak by mu to už suseda včera nebola vyrozprávala:
 60 6 |       nemohol, a zavďačiť nemal sa už čím. So Zuzkou sa nestretol,
 61 6 |          nám doniesol?” ~ “Habarku už majú, i opálku. Mám ešte
 62 6 |            Zuzke povedať, že súkno už tohto týždňa vyjde z klady
 63 6 |          sa nebolo možno. Kabát je už pod husárovou pazuchou. ~ „
 64 6 | Prestrašené husi, cítiac, že večer už tu, samy od seba tiahli
 65 6 |           do dvora. Tu, cítiac, sa už po domácky, pustili sa do
 66 6 |          Ach, Bože, - nemalo sa to už kedy indy stať. Človek nevie,
 67 6 |              Ondráš sa jej zľakol. Už chcel povedať všetko - všetko.
 68 6 |        okom. „Ale vám neprišla?“ ~ Už chcel jej vyznať, no bál
 69 6 |          totka, vyjdúc z kuchyne. „Už si si veru hodne ušil halenu
 70 6 |           zháňa na tej paši! Teraz už bude rozsadz: tri husi odpásť -
 71 6 |          husi odpásť - nemilobohu. Už vidím nedostane ani grajciara.“ ~ „
 72 6 |            by zostala! Joj - musím už ísť... radostník mi prihorí.
 73 6 |        prihorí. Dobre sa majte!“ A už bolo počuť dvercia privrieť.
 74 6 |          zjedz sám.“ ~ „Ja? Ja som už zjedol... to je vám.“ ~ 
 75 6 |            Po rozsadzi v tú nedeľu už budú na tebe. Pôjdeš v nich
 76 6 |             Rád by počuť ohlášky - už bude druhá.“ ~ Totka zbledla.
 77 6 |         nebol by som ani vedel, že už máme ohlášku. A na prvej
 78 7 |          nad svojimi šatami. ~ „No už nebudem otrhaný chodiť -
 79 7 |            sa hanbiť za mňa. Teraz už môžem ísť i do kostola -
 80 7 |           Bežanov všetko odbaví... už pečú! Dnes už i jalovicu
 81 7 |            odbaví... už pečú! Dnes už i jalovicu zabili.“ ~ „Už?
 82 7 |          už i jalovicu zabili.“ ~ „Už? To už na veselie!“ ~ „Bol
 83 7 |        jalovicu zabili.“ ~ „Už? To už na veselie!“ ~ „Bol som
 84 7 |            dobre.“ ~ No nemohla sa už hnevať naň: veď on ničomu
 85 7 |          ničomu nie vina, ale tie. už dávno vrelo v nej - dnes
 86 7 |           od radosti dačo nestalo. už som mala na jazyku, že mu
 87 7 |            Zle je naprávať, keď je už pozde. Čo vyhodíš, to nelapíš.
 88 7 |           sme mysleli, že o svadbe už vie.“ ~ „No už sa stalo.
 89 7 |            o svadbe už vie.“ ~ „No už sa stalo. Darmo je!“ ~ „
 90 8 |                                 8~ Už je po sobáši. Jano Dúbravovie
 91 8 |           Akoby predvídal, že toto už posledný raz, čo má okúzliť
 92 8 |           ľahkým krokom. po svadbe už musí zložiť mládenecké obyčaje -
 93 8 |        Dedinský krajčír nevedel by už krajšieho ušiť. Všetky výplody
 94 8 |             že nebezpečný súper je už v putách; nemôže im už zhubu
 95 8 |          je už v putách; nemôže im už zhubu robiť medzi dievčatami. ~ 
 96 8 |         sotva na ktorom veselí. tu už nebadať ani prenáhlenia,
 97 8 |        odbaví len tak ticho. Teraz už každý hofier má veselie
 98 8 |           že ja som váš blázon. Ja už oddávna šípim čosi - čosi,
 99 8 |         ukážem zhony!“ ~ Starý bol už na koni. Nebolo jej radno
100 9 |       poznať, že hostina pokročila už. No i na družine to badať.
101 9 |         všetkých vospolok!“ A ocot už bol tam - nezostalo v kocúriku
102 9 |        tanečníci si hovejú; muzika už od mladi im pošteklila žily.
103 9 |       väčší stisk v izbe. Zišli sa už i stranní ľudia, aby pozreli,
104 9 |            sa im ani nesvedčí - sú už starci, no vynašli si predsa
105 9 |           strcaného. ~ „Dajteže mu už pokoj; už je ani hnilačka,
106 9 |               Dajteže mu už pokoj; už je ani hnilačka, čo ste
107 9 |          ňu. Nestačí vyjsť z kola, už ich kŕdeľ zápolí o ňu. A
108 9 |            mu bránila, odhrýzala - už bola tam v kole. Jej oko
109 9 |          humnu bral sa zváč, ktorý už úplne dobral. Bojoval udatne,
110 9 |             Veselo skočil doň - no už lietal. Klobúk mu odletel
111 9 |               No ani Zuzka nehľadí už tak na mladého zaťa. Oči
112 9 |         som im utiekol.“ ~ „Veď je už po...“ riekla Bežanka. ~ „
113 9 |           pohľad na ňu. ~ „Ja veru už - môj syn radostný.“ ~ „
114 9 |         bezo mňa? Ako - kto?“ ~ „A už veru tak - bez teba.“ ~ 
115 9 |          husára to nezaujímalo. On už dosť takých rečí počul.
116 9 |        Poslali po druhého, a teraz už darmo - darmo.“ ~ A sadol
117 9 |            nepustili ma. A teraz...už je koniec! Veď by ja bol
118 9 |            len boli pozhoveli - no už je darmo.“ A podhodil nový
119 9 |                Nebožiatko... Teraz už nebožiatko...“ odvrával
120 9 |            som podstúpila.“ ~ „Len už nehnevajte sa na nás: verte
121 10|          úzkym pruhom. Ondráš stál už v polotme. No videl všetko;
122 10|             Mysleli, že vôkol nich už všade oheň; z bezstarostnosti
123 10|            zostalo v izbe. ~ Ktorí už boli von, rozmnožovali krik
124 10|           idem. - Kde je mladucha? Už je čas - na sobáš. Poďme!“ ~ „
125 10|          mu je nie na mieste...“ ~ Už ho držali. No husár celou
126 10|          sa obmedzí nešťastie. Keď už bol zviazaný, nik sa neobzrel
127 10|      Prestrašený síce, no rozsudok už stačil sa dobyť na povrch. ~ „
128 10|             ale pre bezpečnosť. To už taká obyčaj. ~ Niektorí
129 10|          kde mohol. U Bežanov boli už všetky rozchytané. Hrnce
130 10|         mäso, kaša a drobce - boli už naplnené vodou. Ich obsah -
131 10|      plameni. Strecha na maštaľami už spadla, začína prehárať
132 10|      povala. Oheň začína oblizovať už dach na izbe. Ľudia znášajú
133 10|         múky... máte?“ ~ „Nemám ja už ničoho! Obkradli ma... ozbíjali...
134 10|      rukávy. Kým prišiel do dvora, už v kanve bolo cesto. ~ „Preč...
135 10|            zadné stavy neobzrel sa už nik. Tým nebolo pomoci. ~
136 11|            Pusť ma, Zuzka. Ruky ma už bolia... tak mi stŕpli!“ ~ 
137 11|        jagalo sa belotou, vyzeralo už ako zamastená košeľa valachova.
138 11|          zosobášia.“ ~ „Ale ja som už - s Janom Dúbravovie.“ ~ „
139 11|       Dúbravovie.“ ~ „Ozaj - ozaj! Už mi povedali - zabudol som.
140 11|            za Jana Dúbravovie. No, už je neskoro - neskoro!“ ~ 
141 11|            vina - nik iný!“ ~ Oheň už neprešiel na izebný krov;
142 11|            prvého ľaku prebrala sa už ako-tak: začala rozmýšľať,
143 11|    pominiem, ak prídem o ňu!“ ~ „A už veru prídete! Pozrite, povala
144 11|           prídete! Pozrite, povala už hneď prehorí. Ktože bude
145 11|         moja hus! Nikdy - nikdy ťa už neuvidím!“ ~ Husárovi až
146 11|        maštale. Cestu vedel dobre; už raz vypúšťal husi z malého
147 11|           horizont. ~ Nad maštaľou už niet povaly - prepadla sa
148 11|     poznamenal múdry starejší. ~ A už boli všetci pri maštali
149 11|            prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ ~