Chapter

  1 1 |      Machuľa, husár lenovský. Nie že by bol zabitý alebo ranený -
  2 1 |         husárom; no nevidno koňa, že by sa pri ňom pásol, ani
  3 1 |          ňom pásol, ani uniformy, že by zatušovala nedostatky,
  4 1 |        tej tráve, na ktorej leží, že by jej odnímal svetlo. No
  5 1 |         osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného,
  6 1 |      dedine začalo sa pošuškávať, že im ho striga vymenila za
  7 1 |           vytýkali šestonedieľke, že načo sa na tom jarmoku na
  8 1 |           mi za chrbtom - myslia, že ja nevidím ďalej od nosa.“ ~ „
  9 1 |        ráz! Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť: keď to
 10 1 |           či by si sa mu nerúhal: že ti je z pekného syna nič,
 11 1 |         nemáš čo nechať? Ja viem, že by si si zas žiadal, aby
 12 1 |       odpovedať ani slova. Cítil, že žena má svätú pravdu a uhádla
 13 1 |          vlastným očiam neverila, že by to bolo možné - veď to
 14 1 |           učil; bolo znať na ňom, že predsa i v tom nekrásnom
 15 2 |           veku jeho prechovávala, že ďalší vývin napraví prírodnú
 16 2 |         nesplnila sa. Vady nielen že neumenšovali sa, ale z roka
 17 2 |         to púta ho k nim; rád je, že on má ríšu, v ktorej vládne,
 18 2 |        orie, neodháňa jej. Myslí, že dostačí zvraštenie a vystretie
 19 2 |          zažmúril oči; tváril sa, že spí. Cez viečka navlas pootvorené
 20 2 |        Ani tá nebola krajšia, iba že tie šaty mala s hviezdičkami.
 21 2 |      hľadel na milý zjav: myslel, že je pred stračím zámkom. ~ 
 22 2 |            Len teraz dovtípil sa, že to nie kňažná, ale Zuzka.
 23 2 |          ukladal lyžku za lyžkou, že sa z dvojačiek úvalom ubývalo.
 24 2 |       nepozrel. Bolo znať na ňom, že neje len mechanicky, z obyčaje,
 25 2 |          krížom cez hrdlo. Vidno, že nekládol váhu na to, aké
 26 2 |         nehnevám.“ ~ Bolo poznať, že váhal tak určite upierať. ~ 
 27 2 |            Mrzelo ju trochu i to, že tento bedár nekorí sa jej;
 28 2 |      sadne.“ ~ Ondráša nahnevalo, že mu takto vraví. Ani je nie
 29 2 |           Bol rozochvený slasťou, že srdce dievčaťa otvára sa
 30 2 |        jaj v tvár. ~ „Neželej si, že ťa nevezme. Nebol by ťa
 31 2 |       bolestný tón. Ondráš videl, že jej srdce puká - zamrzelo
 32 2 |             Už oddávna nepocítil, že by mu bola krv tak bystro
 33 2 |        Ondráš to vysvetľoval tým, že sa jej zapáčili jeho reči.
 34 2 |           keď dopasiem. Povedala, že mi kúpi aj kožuštek.“ ~ „
 35 2 |    zasmiala sa na jeho rozpakoch, že ho vohnala tak do úzkeho,
 36 3 |        každého žobráka a ak vidí, že je ešte schopný práce, nedá
 37 3 |      vriacou polievkou jazykovou, že žobrák ani nevie, na ktorú
 38 3 |         nakrivená úsmevom. Vidno, že príroda určila jeho biedu,
 39 3 |       zvedavo pozerá naň, cítiac, že nesie akúsi dobrú novinu. ~ „
 40 3 |          dačo dobrého.“ ~ „Čidali že dobré! Idem sa ženiť.“ ~ „
 41 3 |      starý zosobáši! Ale papekom! Že mi to v dedine nikomu nepovieš,
 42 3 |        Zuzka chce...“ ~ „Povedám, že sa mu rozum čistí. Len si
 43 3 |        chcela!“ ~ „Už sa rozišli. Že ho nechce.“ ~ „Kto ti to
 44 3 |        budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a
 45 3 |        sám zo seba posmech - dosť že ho druhí robia. Modli sa
 46 3 |         hupkom odišla do Bežanov, že vyzvie, čo je vo veci. ~ 
 47 3 |    svorička,“ pokračovala totka, „že si tvoju dievku vezme.“ ~ 
 48 3 |          musel navdať. On povedá, že tvoja dievka.“ ~ „Nuž?“ ~ „
 49 3 |         dievka.“ ~ „Nuž?“ ~ „Nuž, že sa mu sľúbila, keď mu doniesla
 50 4 |       Veru to! Abys’ ma ohováral, že ťa studeným chovám! Ja len
 51 4 |      neviem, čo sa ti dnes stalo, že sa toľme náhliš.“ ~ „Zajímať
 52 4 |           chvíľu - jemu zdalo sa, že o rok - predložili mu švábky
 53 4 |           ním. Len veľké šťastie, že to takouto pletkou dá nastrašiť -
 54 4 |        jedna stariga ďubne druhú, že sa jej kŕdliku príliš zblížila.
 55 4 |       zastane, a dlho, dlho cíti, že mu v ušiach piští. ~ Len
 56 4 |   medzierok. Lebo husi, pocítiac, že ten rákoš sa už blíži: utiahnu
 57 4 |      niekam do zakázaného. Vidno, že nesladí sa im pod feruľou
 58 4 |         Tvár uškľabila sa; vidno, že mu jeho ostroba lahodí.
 59 4 |       naprihadzovali: tešilo ich, že už sa má k niečomu. Len
 60 4 |          no on nie a nie. Sľúbil, že zajtra ich zas donesie hodnú
 61 4 |               Habarku. Videl som, že nemáte - nuž...“ ~ „Tisíc
 62 4 |    pobledla a zažmurkala. Poznať, že sa zľakla. Ale zvedavosť
 63 4 |         tu jeho totka sa žalovať, že je celý zbláznený... len
 64 4 |   zbláznený... len ženiť a ženiť. Že voľáko na teba myslí.“ ~ „
 65 5 |        zas nemôže to povedať. Nie že by mu tiekol, ale vlečie
 66 5 |   vzdorovito zavrtel celým telom, že nechce. ~ „No, len na, keď
 67 5 |           sa ho. veď on nie vina, že takýto prišiel na svet.
 68 5 |           ti to povedal, môj syn, že budeš naším zaťom?“ ~ „Kto?!“
 69 5 |         si sa nepochválil nikomu, že ti povedala...“ ~ „Nie,
 70 5 |   nadskočila na ňu: ~ „Myslíš si, že to žart? Ej ba, ja veru
 71 5 |     neklamala. Vidno bolo na nej, že hovorí pravdu. Slza jej
 72 5 |       Blázon - mohol veru vedieť, že to nebolo naozaj.“ ~ „Nešťastné
 73 5 |           som mu ja len povedala, že..., že...“ ~ „No, čo za
 74 5 |           ja len povedala, že..., že...“ ~ „No, čo za že? Var
 75 5 |               že...“ ~ „No, čo za že? Var že ho rada?“ ~ Zuzka
 76 5 |                 No, čo za že? Var že ho rada?“ ~ Zuzka pokrútila
 77 5 |  pokrútila hlavou, popierajúc. ~ „Že pôjdeš zaň?“ ~ „Ani to -
 78 5 |           žalovala?“ ~ „Na Jana - že ma nechal.“ ~ „A to bolo
 79 5 |         to pekné a mám ich toľko, že sa nik nenazdá, aby to boli
 80 5 |         tak sme zostali na slovo, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými.
 81 5 |           všetko; požaluje sa mu, že nemôžu sa už cez kopačku
 82 5 |      kopačku zaobísť bez nevesty. Že cez žatvu tiež ledva vybiedili
 83 6 |      vrabce čvirikali na streche, že veselie bude len o Všechsvätých,
 84 6 |      starý Bežan tiež už povedal, že všetko bude len o Všechsvätých,
 85 6 |      Mladý zať - nik iný. Hovorí, že kopáčka im treba. Len nech
 86 6 |          ani nečuchla. Rada bola, že chlapec pomaly zabýva. ~ 
 87 6 |          pôjdem; ešte sa nazdajú, že som prišiel za tú habarku
 88 6 |          veru ísť, Zuzke povedať, že súkno už tohto týždňa vyjde
 89 6 |           by ho videl, myslel by, že zblaznel. Husi, počujúc
 90 6 |         Prestrašené husi, cítiac, že večer už tu, samy od seba
 91 6 |    gazdiná na prvý pohľad videla, že starigy niet. Vybehne na
 92 6 |        zostať...tá má viac rozumu že desať takých, ako si ty.
 93 6 |         drsných vlasoch. Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná,
 94 6 |          je zas mäkká, prístupná, že jej srdce opäť silnejšie
 95 6 |           nebol by som ani vedel, že už máme ohlášku. A na prvej
 96 7 |           tak nešetrne preložili, že čo malo byť hotové za desať
 97 7 |        Veru by sa nebola nazdala, že nám takúto zhubu robiť budete -
 98 7 |           mi ho nezbaláchala. Ja, že to len zo všetečnosti sa
 99 7 |           Neurobili! Veď ja viem, že vám je to nič, keď pripravíte
100 7 |        chlapca. Veď tí nepovedia, že je to nič. Uvidím ja, či
101 7 |        Len keď jej začala hroziť, že ju pred mužom obdá, zachvela
102 7 |        čistého srdca vám povedám, že nechcela som vám obidu robiť.
103 7 |            už som mala na jazyku, že mu poviem, aby Zuzke neveril,
104 7 |        poviem, aby Zuzke neveril, že z neho urobila blázna; ale
105 7 |          klamať - nuž nazdáva sa, že aj druhí len pravdu vravia,
106 7 |        neuveril? A tak on sa úfa, že pôjde on na sobáš. Na nešťastie
107 7 |    najskôr slúchne.“ ~ „A myslíš, že srdce moje je z kameňa?
108 7 |         dievka sa tiež nenazdala, že to takto vypadne. Chcela
109 7 |           je koniec.“ ~ „A viete, že by sa všetko rozišlo? Keby
110 7 |          čo zmysleli na ňu preto, že ponáhľame sa so svadbou?“
111 7 |      nazdali! Ale my sme mysleli, že o svadbe už vie.“ ~ „No
112 8 |        nahrnulo sa toľko divákov, že ani lavice nestačili. Akoby
113 8 |         onom. No väčšina myslela, že je na tej pravej ceste.
114 8 |           Janko. Akoby predvídal, že toto už posledný raz, čo
115 8 |      nevesty - teší ich aspoň to, že nebezpečný súper je už v
116 8 |            v kuchyni. Nemysli si, že ja som váš blázon. Ja už
117 8 |          muselo len od vás vyjsť, že sa takto náhlime.“ ~ „Dúbravovcom
118 8 |        vždy ešte tam! Zdá sa jej, že on prisahá a nie Jano. ~ 
119 8 |        fantáziu nevesty: nie div, že ukazujú sa jej strašidlá.
120 9 |           lyžice, z riadu poznať, že hostina pokročila už. No
121 9 |         No zvraštená tvár svedčí, že zbadal, čo sa stalo - ale
122 9 |        kam sa podel; ocíti len to že lieta - bez krídel. Koho
123 9 |           svojej ríše, do komory, že im pošle dáku výsluhu. ~ 
124 9 |          pes! Zajtra bude stenať, že sú mu nohy ako centy. Veď
125 9 |    neprihovorí.“ ~ „Hja, nevidíš, že má novú halenu. Hí - aj
126 9 | spoločnosti, chcejúc jej oznámiť, že rozumie všetko. ~ No v tom
127 9 |           On zvrtol sa na mieste, že nechce, a bavil sa s klobúkom
128 9 |         prichlopila pred ním. ja, že z rozumu podstúpi - tak
129 10|           von, k dverám. Mysleli, že vôkol nich už všade oheň;
130 10|        ostatní, vzdali sa nádeje, že by kedy vôbec sa mohli dostať
131 10|         Ruky mu utiahli povrazom, že mu žily na nich nabehli.
132 10|          cestu. Boli všetci istí, že na Bežanovom dome sa obmedzí
133 10|          ľudia nemali jej za zlé, že ich za zlodejov drží. Ach,
134 11|          prečo ťa priviazali?“ ~ „Že som ťa prišiel volať. Pozri,
135 11|    nebožiatka - ratujte!“ ~ „A ja že čo!“ ozval sa hrubý hlas
136 11|     povala padla!“ ~ „Trest boží, že podpálil...“ poznamenal