Chapter

  1 1 |         v poli, aspoň vtedy nech si pohovie. V dedine ho aj
  2 1 |          bolo bývalo takým, akým si ho predstavovala. ~ Tým
  3 1 |          povedať: „Jano, neželej si nič. To bola vôľa božia.“ ~ 
  4 1 |          bôľom vykríkol: „Ako by si neželel, keď mám nie dieťa,
  5 1 |         svetom - nesmeje! Šla by si len do poľa ako ja, alebo
  6 1 |         kováčovi: veru videla by si, ako sa nesmeje! A čo by
  7 1 |       keby ja mal dieťa, ako som si žiadal! Ach...“ Bolestný
  8 1 |          ruky. Jano, probuj, veď si mu otec.“ ~ „Nie, Zuza,
  9 1 |           zdravie: povedz, či by si sa mu nerúhal: že ti je
 10 1 |        čo nechať? Ja viem, že by si si zas žiadal, aby ti všetko
 11 1 |        nechať? Ja viem, že by si si zas žiadal, aby ti všetko
 12 1 |     nemajú. To, čo majú, nevážia si ani mak.“ ~ Jano bol premožený,
 13 1 |      chce i do rána...“ ~ „Ľahni si i ty, Jano. Už je noc.“ ~ „
 14 2 |       hlas! Ani princeznin! ~ „A si to ty, Zuzka?“ ~ Strojná
 15 2 |     prázdne - a choď!“ ~ A utrel si rukávom ústa. ~ Zuzka zbadala
 16 2 |         ňom premenu, no nevedela si ju vysvetliť. Teraz tak
 17 2 |       falošne povzdychla. „Pyšný si veľmi - ani neozrieš sa
 18 2 | pohliadol jaj v tvár. ~ „Neželej si, že ťa nevezme. Nebol by
 19 2 |          zamrzelo ho to. ~ „A ty si želieš za ním. Neželej ty
 20 2 |      pošepol som ti v škole, keď si nevedela? Len tebe som pošepol;
 21 2 |         Len tebe som pošepol; ty si bola zo všetkých najlepšia
 22 2 |    trhanie. ~ „Šak pamätáš? A ty si tiež potom bočila - ani
 23 2 |       nikdy neboli videli. A keď si sa sňala s tým Dúbravovie -
 24 2 |       nám bude dosť.“ ~ „Ale moc si prepásol. Koľko ti chybí
 25 2 |      Uver, ani jedna.“ A položil si na prsia dlaň. ~ „A Fialovie
 26 2 |       Pozajtre je sobota: prídem si po pero.“ ~ „Nie - pozajtra
 27 3 |          som vedela - nemusel by si mi povedať.“ ~ „Nuž poviem
 28 3 |        dôrazom Ondráš. ~ „A koho si berieš - či metlu?“ ~ „Zuzku
 29 3 |        nieto Zuzka Bežanovie. Čo si to len zas nabral na tej
 30 3 |      hlavy! Povedala som ti, aby si tam nemilobohu nevylihoval,
 31 3 |  nemilobohu nevylihoval, ale aby si si radšej z Nového zákona
 32 3 |          nevylihoval, ale aby si si radšej z Nového zákona dačo
 33 3 |        že sa mu rozum čistí. Len si rozváž: ako by chcela teba
 34 3 |        strašidlo! Pozri len, aký si! Ani žobrák takto nechodí.“ ~ „
 35 3 |              A ty - vieš ty, kto si tú vezme? Už je v sľuboch
 36 3 |     radšej ti mohla povedať, aby si si tuto koleno poplátal -
 37 3 |         ti mohla povedať, aby si si tuto koleno poplátal - mládenče!
 38 3 |         lipa! Pozri na seba, aký si. Keby si sa aspoň len nosil
 39 3 |      Pozri na seba, aký si. Keby si sa aspoň len nosil ako ľudia.“ ~ 
 40 3 |        ako ľudia.“ ~ Hej - kúpim si nohavice i halenu. Na Všechsvätých
 41 3 |       nič, ani grajciara. Všetko si prepásol. A je, hriešna
 42 3 |        podoberáš. I pásť, i háby si dať ušiť, i oženiť sa, i
 43 3 |        donieslo?“ ~ „Ale pomysli si len; ten chlapec, čo si
 44 3 |          si len; ten chlapec, čo si vzal zas do hlavy - chce
 45 3 |           Bežanka od divu pľasla si dlaňou o zásteru: „Ach,
 46 3 |           pokračovala totka, „že si tvoju dievku vezme.“ ~ Bežanka,
 47 3 |  poriadku. Moja dievka veru rada si zažartuje. Od malička bolo
 48 4 |        Hneď v ten večer poplátal si na kolene nohavice, aby
 49 4 |        panve. ~ „No synku - dnes si akosi včas vstal. Musel
 50 4 |          akosi včas vstal. Musel si sa akosi nenavečerať, ako
 51 4 |  nenavečerať, ako svedčí. Akiste si sa hanbil moc jesť - Zuzky.“ ~ 
 52 4 |            roky prechodia... kým si mladý, zaopatri sa. Na starosť
 53 4 |      usilovne, aby previedol, čo si v noci na posteli umienil.
 54 4 |       Ľaľa - koľko habariek! Kde si ich len nabral toľkú silu?
 55 4 |    vystrojiť. Dobre máš. Navečer si príď - dostaneš.“ ~ Večer,
 56 4 |         zaniesol ju dnu. ~ „Čože si nám doniesol, čo?“ usmiala
 57 4 | podkladala pod panvu i povrávala si: ~ „Hodné dievča - všetko
 58 5 |          deň. I robotou skracuje si ho, i všetko - a predsa
 59 5 |    ostatok sa chytro spraví. Keď si pomyslí, jak ľahko ide prísť
 60 5 |          veľkú švábku. Ešte keby si jednu uplietol na drobnú.
 61 5 |         sa hanbila prijať. Koľko si sa natrápil, kým si naťahal
 62 5 |        Koľko si sa natrápil, kým si naťahal toľko koreňov -
 63 5 |      vziať nechce nič. Na, vezmi si a - choď.“ ~ Ondráš pozrel
 64 5 |        Choď syn môj domov. A aby si sa nepochválil nikomu, že
 65 5 |       Zuzku na otázku: ~ „No, už si ty vykázala; ja len neviem,
 66 5 |      nadskočila na ňu: ~ „Myslíš si, že to žart? Ej ba, ja veru
 67 5 | požalovala.“ ~ „Požalovala? A čo si sa mu ty mala žalovať? To
 68 5 |         otec, či brat? A na koho si sa mu žalovala?“ ~ „Na Jana -
 69 5 |     stalo, zle sa stalo. Len aby si dáko do reči neprišla -
 70 5 |         sa len toho bojím. Pováž si len, ak by otec...“ ~ Stará
 71 5 |         otca zmrzla. Predstavila si ho prísneho, ako ju skúma
 72 5 |        šaty. Jakubský jarmok sme si pekne-rúče prepásli - môžeme
 73 5 |     pekne-rúče prepásli - môžeme si teraz dočkať do Gála. A
 74 5 |         my budeme duriť - myslíš si, neopýta sa nás, čo toho
 75 5 |        nás, čo toho príčina? Ten si nedá veru tak ľahko povedať.“ ~ „
 76 6 |    dievke do vena - ostatné nech si obstarajú ženy samy. Ak
 77 6 |          obstarajú ženy samy. Ak si narobia zle, nech sa vykýchajú
 78 6 |        Sadol na zem, hus položil si na lono a obňal ju ľavou
 79 6 |      ráno, každý večer!“ ~ „Čože si to zas vyviedol - ozembuch!“
 80 6 |     totka, vyjdúc z kuchyne. „Už si si veru hodne ušil halenu
 81 6 |         vyjdúc z kuchyne. „Už si si veru hodne ušil halenu i
 82 6 |      rozumu že desať takých, ako si ty. Tá by zostala! Joj -
 83 6 |         o korienok laba. Nemohla si pomôcť.“ ~ „Chvála Pánu
 84 6 |          navlhlého oka. ~ „Sadni si sem - ku mne, na lavicu.
 85 6 |      kostola; pôjdeme spolu, ako si s nebohou matkou chodieval -
 86 6 |          dieťa - ľahni a odpočiň si. Zajtra musíš včas vstať.“ ~ 
 87 6 |            Ondráš odišiel, ľahol si - no nezažmúril oka: snil
 88 7 |       ich mal štvoro, ani tak by si nedal rady. A akoby aj nie?
 89 7 |         mu aj tie nohavice, nech si ich tam má. Mne sú jeho
 90 7 |        ešte nemám. Zajtra pôjdem si ho kúpiť, aj stužky naň.“ ~ „
 91 7 |             Povedala som ti, aby si sa ta nevláčil - čo neslúchneš?“ ~ „
 92 7 |         s radostníkom, i ostrila si jazyk na ňu. Mienila jej
 93 7 |   dôkladne rozložiť, jak hriešne si zahráva s ľahkoverným, nedospelým
 94 7 |          prečo - prečo?“ ~ „A čo si máte želieť: my sme neurobili
 95 7 |        ušili. Ja len neviem, ako si s ním poradím, keď príde
 96 7 |        Ale poručenobohu! Keď ste si to vedeli nasnovať, teraz
 97 7 |        to vedeli nasnovať, teraz si odsnúvajte! Len vám bude
 98 7 |          Len vám bude hanba, keď si k nej kľakne pre oltár.
 99 7 |         to takto vypadne. Chcela si s ním trochu zažartovať:
100 7 |          odbaví svadba, tým skôr si ju vyhodí z hlavy; lebo
101 7 |        mu to nik nepovedal. A ty si mu to musela rozložiť: koho
102 8 |     Akoby nie! Po jej boku pyšno si vykračuje Janko. Akoby predvídal,
103 8 |          Var mi nedochodí! Nedám si var dievku len tak potme
104 8 |        ty i s tvojou dievkou ste si čosi navarili - v kuchyni.
105 8 |    navarili - v kuchyni. Nemysli si, že ja som váš blázon. Ja
106 8 |         var nemajú desiatky, aby si kopáčku najali! Len pováž:
107 8 |     čerte diable, ani len svadbu si mi nevystrojil, ako svedčí.
108 8 |      zastane! Ona chcela! Počkaj si ty - teraz ja chcem: a muzika
109 8 |            Krk ti vykrútim... ty si ich zvádzala...takúto hanbu -
110 9 |      hľadí na druhého družbu, čo si vzal na mušku veselého zváča,
111 9 |          samou povalou. Mohli by si aj sadnúť, ale po takom
112 9 |       takom obede dobre i postáť si. Primista vôbec nikdy nesedí,
113 9 |         v ktorom menší tanečníci si hovejú; muzika už od mladi
114 9 |         sú už starci, no vynašli si predsa zábavu. Do ich prázdneho
115 9 |    dobojoval. Boja neschopný ide si akiste vydýchnuť, dakam
116 9 |      vľavo, len pitvorom kliesni si cestu do izby - rovno do
117 9 |        vlastné údy, prihládzajúc si vlasy dlaňami a hlúpo sa
118 9 |        nie! I ten dobrák zahudie si dakedy - nieto človek. I
119 9 |        vidíš! Radila som ti, aby si to z hlavy vyhodil. Teraz
120 9 |     hlavy vyhodil. Teraz máš! Čo si im veril!“ ~ No husára to
121 9 |    dopodrobna. ~ „A kto ju - kto si ju vzal? ~ „Nuž Jano - Dúbravovie.“ ~ „
122 9 |      mohol som ísť. I háčiky som si ako svedčí zapäl, i všetko...
123 9 |       nechcela dať. A ten, pováž si len - zdvihol na mňa sekeru.
124 9 |       sňal z truhly vrcheň. Háby si povyberal a obliekol sa.
125 9 |      Totka zas zaplakala. Utrela si zásterou oči. ~ „Nebožiatko!“ ~ „
126 9 |          nebožiatko...“ odvrával si husár a odišiel. Stará,
127 10|            dúdú - dúdú. ~ Ondráš si toho nevšímal. Uprel oči
128 10|       Obrátil sa a lakťami robil si cestu. Von - von. Tu nevoľno -
129 10|         im vymôcť. Svati nemohli si s ním dať rady. ~ „Čo, chcete?
130 11|   prichádzal na oči. Ach, tak by si pospal, ale nemožno ľahnúť:
131 11|       preto nič - poďme!“ ~ „Ale si priviazaný.“ ~ „Pusť ma,
132 11|        ste ma dlho čakali? Mohla si ma ty prísť vyslobodiť ako
133 11|         Keď som nechodil ja, šla si za Jana Dúbravovie. No,
134 11|        môj syn radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš!