Chapter

  1 1 |          Užíva ho nie nepovedome, ale s lakotou, dychtivosťou.
  2 1 |       neželel, keď mám nie dieťa, ale... Ach, čo,“ mávol rukou, „
  3 1 |       budeme trpezlivo niesť.“ ~ „Ale všetky ti dobré veci sto
  4 1 |      Ševelil sa na svojom mieste, ale žiadaný spánok nechodil.
  5 1 |        nepamätal sa na nič čisto, ale neprítomnosť ženina a prázdna
  6 1 |         do domu. Sám nevedel čo - ale čosi mu bránilo. Zostal
  7 1 |        dieťa, chodila na zárobky. Ale celý život jej už bol zhoršený;
  8 2 |        nielen že neumenšovali sa, ale z roka na rok väčšmi sa
  9 2 |      Usmieva sa, no to nie úsmev, ale úškľabok, zošklivujúci ešte
 10 2 |           mlynov - nie mlynčekov, ale mlynov oproti tomu úsmevu! ~ 
 11 2 |         šaty mala s hviezdičkami. Ale ani Zuzkine nie sú špatnejšie.
 12 2 |    dovtípil sa, že to nie kňažná, ale Zuzka. Ona neprišla, ako
 13 2 |         stračieho zámku voviedla, ale doniesla mu jesť. Mal vyjednané
 14 2 |        len mechanicky, z obyčaje, ale celou dušou mešká pri diele.
 15 2 |   nekládol váhu na to, aké jedlo, ale či ho je dosť. ~ „A predsa
 16 2 |        tento bedár nekorí sa jej; ale vymyká sa z kruhu, v ktorom
 17 2 |          sa o mňa. Neviem prečo - ale ani do dvora sa nám neobzrieš,
 18 2 |              Predo mnou hovoríš - ale potom! On tiež tak hovorieval...“
 19 2 | Dúbravovie - to ma tak mrzelo! No ale je už aspoň dobre.“ ~ Zuzka
 20 2 |        cieľ: husár bol podmanený. Ale ona chcela sa pokochať vo
 21 2 |             to nám bude dosť.“ ~ „Ale moc si prepásol. Koľko ti
 22 2 |          ju, ako cestou zametala. Ale musela im z dvora ujsť -
 23 2 |           jesť by už len bolo čo, ale kde bývať?“ ~ „No veru!
 24 2 |          Bude nám dobre.“ ~ „Ja - ale ja nechcem sa po cudzích
 25 2 |          mi kúpi aj kožuštek.“ ~ „Ale peniaze musíš mať na živnosť.
 26 2 |           svedčať. A Dúbravovie - ale čo, ten jej je nie hoden!
 27 2 |     princeznej, ktorú už našiel - ale v skutočnosti. Zámok na
 28 3 |           sama sebe mala utrhnúť. Ale zato prezrie svojím skúmavým
 29 3 |           nemilobohu nevylihoval, ale aby si si radšej z Nového
 30 3 |         Veď ťa on starý zosobáši! Ale papekom! Že mi to v dedine
 31 3 |      tylom ti jazyk vytiahne.“ ~ „Ale keď Zuzka chce...“ ~ „Povedám,
 32 3 |         žobrák takto nechodí.“ ~ „Ale už nebudem - odo dneška!“ ~ „
 33 3 |          natrúbil? Povedz ty mne, ale spravodlivú pravdu.“ ~ „
 34 3 |    doniesla jesť na pašu.“ ~ „No? Ale radšej ti mohla povedať,
 35 3 |      dobre.“ ~ „Za to mi neušijú, ale čo vypasiem.“ ~ „Ty? Nikdy
 36 3 |          to na mňa.“ ~ „No dobre. Ale kde budete bývať? Nazdávaš
 37 3 |         dreva bude - z dreva.“ ~ „Ale to sa na veľmi moc podoberáš.
 38 3 |          čo vás sem donieslo?“ ~ „Ale pomysli si len; ten chlapec,
 39 3 |           Pravdaže - bez rozvahy. Ale jeho ktosi musel navdať.
 40 3 |          div vám na oheň nepuklo. Ale jej poviem, nech mu nemätie
 41 4 |            aký ti to! Potmehúdol! Ale na veselie ma zavoláš! Chcela
 42 4 |         plote - a husi uháňajú. ~ Ale takýto strach pôsobí na
 43 4 |               Dáte mi chlp vlny - ale hodný. Je skoro najväčšia.“ ~ „
 44 4 |            ja neviem, čo je to... ale ten husár sa nám akosi veľmi
 45 4 | zažmurkala. Poznať, že sa zľakla. Ale zvedavosť ju tiež trápila;
 46 5 |     povedať. Nie že by mu tiekol, ale vlečie sa mu ako slimák.
 47 5 |       božie svetlo po dlhej noci. Ale aj môže ho čakať. Veď nechybia
 48 5 |           Bežanov ma radi vidia - ale akoby aj nie! Husi som im
 49 5 |          hubu! Bude ten pamätať!“ Ale napadlo mu i čosi vážneho,
 50 5 |       akási obava. „Hm... čo ako, ale my by sme sa len mali dakedy
 51 5 |       pravda, síce sľúbila... hm, ale pero - to bude. Najtiaž
 52 5 |         Keby len ju našiel doma - ale málo býva doma. Musím jej
 53 5 |       nemohla nijak pristúpiť. ~ „Ale čo sa mu to robí? Ono sem
 54 5 |       nechceš peňazí - ako chceš; ale ani ja nechcem tvojej opálky.
 55 5 |           pri robotách pomáhať... ale nemohol som - nemal som
 56 5 |           mne by sa tiež patrilo, ale, ako povedám...“ ~ Gazdiná
 57 5 |          Chcela mu povedať čo-to, ale nemohla. ~ „Nie, tejto radosti
 58 5 |             nebožiatko, zblaznie. Ale tej musím povedať. Čudo -
 59 5 |       duši. Totka už, pravda vie; ale tá nikomu nepovie.“ ~ A
 60 5 |           dosah svojho skutku. ~ „Ale verte mi, mamo, nebolo to
 61 5 |        teba ako na dáku bludárku. Ale nám to bolo treba?“ ~ A
 62 5 |             narážali sa z matkou, ale len pošepky. Báli sa starého -
 63 5 |           sme sa boli pohnevali - ale potom pomerili sme sa.“ ~ „
 64 5 |           Radšej by bola onemela! Ale on, keď som mu doniesla
 65 5 |        jej už bol nielen bedárom, ale strašidlom zo všetkých kútov
 66 5 |          Keby - naozaj: keby!“ ~ „Ale tu zas nemáš ešte kúpené
 67 5 |        farbiara.“ ~ „Veď už hej - ale ani čepcov nemáš, koľko
 68 5 |         na deň, a akosi nechodia. Ale najhoršie bude ešte z otcom.“ ~ „
 69 5 |              Veď mu my nepovieme, ale - Jano.“ ~ „Ba pravda je,
 70 6 |     mrzelo! To náhlenie síce nie, ale táto záhada - tá záhada.
 71 6 |         sa s ňou, čo len chvíľku. Ale má ísť do Bežanov, a to
 72 6 |       ešte jednu opálku doniesť - ale tej nemám. Ako len pôjdem;
 73 6 |           sa i ona mala k dačomu. Ale ako ísť... ako?“ Ako sa
 74 6 |        pod husárovou pazuchou. ~ „Ale som ťa chytil! No neboj
 75 6 |        šura! Šur-šur - šura, na!“ Ale odnikiaľ neprichodil dobre
 76 6 |        takto nemilobohu sa motať. Ale predsa ohlásim sa u toho
 77 6 |         krotkým, ohlupeným okom. „Ale vám neprišla?“ ~ Už chcel
 78 6 |      nedostane ani grajciara.“ ~ „Ale moja hus - moja. Nedala
 79 6 |         dvanástoro: i toho roku - ale sa zomleli dolu žľabmi.“ ~ „
 80 6 |          zostať,“ nadhodil husár, ale nesmelo. ~ „Ach, joj - iďže
 81 6 |         bez všetkého poriadku. ~ „Ale sa ho poberáš?“ kričala
 82 6 |        nedovediem... naprotiveň - ale donesiem... aby vedeli,
 83 6 |       Totka zasmiala sa srdečne. „Ale naozaj? Doniesols’ ju? A
 84 6 |          nepozri v tú stranu!“ ~ „Ale pred oddávaním - pred sobášom?
 85 7 |          radosti - takú ženu mať! Ale tá v omyle vzala do roboty
 86 7 |         kúpiť, aj stužky naň.“ ~ „Ale čo sa máš náhliť. Do rozsadu,
 87 7 |           veď on ničomu nie vina, ale tie. už dávno vrelo v nej -
 88 7 |      rovno a vyzrubila im pravdu, ale nechcelo sa jej. Do svadobného
 89 7 |      stranní ľudia neradi chodia. Ale stará Bežanka má prísť dnes
 90 7 |       chlapcom vyjdem na posmech. Ale keď je to nič vám, pôjdem
 91 7 |     nechcela som vám obidu robiť. Ale čo som mala robiť? On ide
 92 7 |         že z neho urobila blázna; ale keď som mu pozrela do tej
 93 7 |      poradím, keď príde na sobáš. Ale poručenobohu! Keď ste si
 94 7 |        pľuvla naprostred izby. ~ „Ale majteže trpezlivosti akomak.
 95 7 |         sa bolo naschvál urobilo, ale nevedomý hriech, a toľkýto
 96 7 |           tak! Dosiaľ som trpela, ale od týchto čias je koniec.“ ~ „
 97 7 |           trochu pomrzí, potrápi, ale pomaly azda len zabudne
 98 7 |         sa my boli o tom nazdali! Ale my sme mysleli, že o svadbe
 99 8 |         krátkym rozumom! Mne! Nuž ale mne? Ale som ja papľuh?
100 8 |        rozumom! Mne! Nuž ale mne? Ale som ja papľuh? Hneď mi doveď
101 8 |      svetu v nádhernom rúchu. Nuž ale moje veselie bolo tiež zhon?
102 9 |        sedí za stolom. Bože môj - ale je to stôl! Odo dverí k
103 9 |          že zbadal, čo sa stalo - ale neskoro. Oba stoly i s vážnym
104 9 |         tvár svedčiala proti nej, ale grajciariky predsa len lietali
105 9 |            Mohli by si aj sadnúť, ale po takom obede dobre i postáť
106 9 |     nehľadia viac na tancujúcich, ale na lietajúcu osobu. Nevesty
107 9 |          o ňu. A nielen mládenci, ale aj - Bože odpusť hriechy -
108 9 |           dobral. Bojoval udatne, ale darmo je - dobojoval. Boja
109 9 |       jedna nevesta z pitvora. ~ „Ale, hej,“ dosvedčila druhá, „
110 9 |     princezná zo stračieho zámku. Ale toto predsa nie princezná!
111 9 |          v pitvore zastali ho: ~ „Ale, nechajte ho len! Veď nezavadzia
112 9 |        Ešte ste tu aj tak neboli. Ale nech ide aj on; aspoň dačo
113 9 |      veselia.“ ~ Totka neochotne, ale predsa vošla za Bežankou,
114 9 |           Veď by ja bol utiekol - ale som nemohol prv, len teraz.
115 9 |      sekeru. Bol by ma var zabil, ale ja som utiekla... hej veru -
116 9 |           tichý ako jahniatko. ~ „Ale potom ste ho len pustili!“ ~ „
117 10|       videl, videl - a koľko ráz! Ale vždy sa to zíde. Tí starí
118 10|           aj nepôjde ďalej oheň - ale pre bezpečnosť. To už taká
119 10|         povalou... pod povalou!“ ~Ale pána richtárova povala nebola
120 11|            Ach, tak by si pospal, ale nemožno ľahnúť: čo sa raz
121 11|     halenu. Klobúk mi ktosi vzal. Ale preto nič - poďme!“ ~ „Ale
122 11|        Ale preto nič - poďme!“ ~ „Ale si priviazaný.“ ~ „Pusť
123 11|       hlave a v sobášnych šatách, ale uvláčená, ucundrovaná. Nosila
124 11|      komory ma tak mocne zapreli. Ale ja som ju otvoril. Odtrhol
125 11|          večer nás zosobášia.“ ~ „Ale ja som už - s Janom Dúbravovie.“ ~ „
126 11|          Oneskoril som sa, hej... ale ja som nie vina. Keby nie
127 11|           vina. Keby nie totka... ale do komory ma zaprela.“ ~ 
128 11|           Mňa nestrojili za teba, ale za Jana Dúbravovie... Vieš?“ ~ „
129 11|         ešte môžete gazdovať.“ ~ „Ale to nie je hus ako hus! Tá