Chapter

  1 1 |       gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~ Je husárom;
  2 1 |          Tak mu je ako v raji. ~ Je husárom; no nevidno koňa,
  3 1 |          má, keď sa vyvaľuje, to je aj tak len jediná prednosť
  4 1 |         po domoch sem a ta - keď je v poli, aspoň vtedy nech
  5 1 |    nedrží sa za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal
  6 1 |      osobe predpojato súdi. Nuž, je človekom. ~ Rodičia jeho
  7 1 |    nepovážila sa ho pýtať, čo mu je: dobre vedela, čo ho trápi.
  8 1 |       rada vidím: veď predsa len je tvor boží. I ty privykneš
  9 1 |    nebolo stalo - sto ráz! Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého
 10 1 |          si sa mu nerúhal: že ti je z pekného syna nič, keď
 11 1 |          Ľahni si i ty, Jano. Už je noc.“ ~ „Ja? Oj, nie...
 12 1 |         nie... nemám sna - tu mi je dobre... daj mi pokoj...
 13 2 |       rozumu. Ak rieši niečo, to je vždy detinské. Čo robí,
 14 2 |          A to púta ho k nim; rád je, že on má ríšu, v ktorej
 15 2 |        dnes dáva mlynčeku pokoj. Je sám, a samotného zábavka
 16 2 |          pekne usmieva sa mu! Čo je desať mlynov - nie mlynčekov,
 17 2 |       postavu, no nie detskú. To je väčšie čosi. Hľa zhýba sa
 18 2 |         na milý zjav: myslel, že je pred stračím zámkom. ~ Zuzka
 19 2 |     princezná? Prečo? ~ „A čo ti je tak náhlo?“ spýtal sa chladným
 20 2 |        pozrúc na ňu. ~ „Vidíš čo je teraz!“ A pozdvihla v ruke
 21 2 |         to, aké jedlo, ale či ho je dosť. ~ „A predsa sa čosi
 22 2 |           že mu takto vraví. Ani je nie kňažnou, ani nič - i
 23 2 |     Ondráša to pohlo. „Princezná je - princezná! Just princezná.“
 24 2 |      akými chce rúrami, len nech je čistá. Nech chváli kto chce,
 25 2 |         to ma tak mrzelo! No ale je už aspoň dobre.“ ~ Zuzka
 26 2 |            No veru! U totky, tam je hodná komora. Bude nám dobre.“ ~ „
 27 2 |          Ty - neutekaj! Pozajtre je sobota: prídem si po pero.“ ~ „
 28 2 |     Dúbravovie - ale čo, ten jej je nie hoden! A ona sa mi prizná...
 29 3 |    domčeku vprostred dediny. Ona je už vdova, - a to pobožná
 30 3 |    každého žobráka a ak vidí, že je ešte schopný práce, nedá
 31 3 |       jej dvora. A to vo všetkom je takáto akurátna, vysoko
 32 3 |         No veď už len povedz, ak je dačo dobrého.“ ~ „Čidali
 33 3 |          ty, kto si tú vezme? Už je v sľuboch s Janom Dúbravovie.
 34 3 | grajciara. Všetko si prepásol. A je, hriešna stvora, staraj
 35 3 |  nepopečkuj s takými vecami, ako je ženba. Ak to starý počuje,
 36 3 |        do Bežanov, že vyzvie, čo je vo veci. ~ Bežanovie gazdiná
 37 3 |        robilo. Ono tá jeho hlava je nie celkom na mieste. Je
 38 3 |         je nie celkom na mieste. Je ako dieťa.“ ~ „Pravdaže -
 39 3 |      Pravda... pravda. Viete, to je to mladé stvorenie. Tára
 40 3 |          pochvaľovala druhú, aká je hodná, múdra osoba. A obe
 41 4 |      Šiel by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo? I o dve hodiny
 42 4 |        mi chlp vlny - ale hodný. Je skoro najväčšia.“ ~ „A načo
 43 4 |           dievča - ja neviem, čo je to... ale ten husár sa nám
 44 4 |        jeho totka sa žalovať, že je celý zbláznený... len ženiť
 45 5 |      neutratil ani jednej - a to je moc. ~ Šaty budú dnes-zajtra
 46 5 | dnes-zajtra ušité. Aspoň priadza je už v klbkách; čochvíľa pôjde
 47 5 |       nové šaty, potom ku svadbe je len vrabčí skok. ~ „Hm...
 48 5 |     nového poslať. No - a opálka je hneď, mám sa aspoň na čo
 49 5 |          táto vec náramne trápi. je stiesnená, akoby jej bolo
 50 5 |         ako sa ho strasieš. Celý je zbláznený. Len povedz, čo
 51 5 |        sa voslep nezblaznel. Veď je celý premenený. Ba veru
 52 5 |     premenený. Ba veru tak mi ho je ľúto, čo nikdy.“ ~ Stará
 53 5 |        mu ty mala žalovať? To ti je otec, či brat? A na koho
 54 5 |            Čo ten raz povie - to je už ani pod pečaťou.“ ~ „
 55 5 |        ale - Jano.“ ~ „Ba pravda je, dievča! Ten mu rozpovie
 56 6 |       pred sebou jasno nuž známa je ich pilnosť v hľadaní svetla
 57 6 |    pohnúť sa nebolo možno. Kabát je už pod husárovou pazuchou. ~ „
 58 6 |          naničhodného.“ ~ „Kdeže je moja hus?“ Zavolala oblokom
 59 6 |             A hus?“ ~ „Ejha, hus je tu! Doniesol som ju z paše.“ ~ 
 60 6 |            Chvála Pánu Bohu! Keď je len tu!“ ~ Nevdojak pohliadla
 61 6 |           Ja som už zjedol... to je vám.“ ~ Pohliadla na chovanca.
 62 6 |         zo seba. Nebožiatko, ono je ako dieťa. Neublíži ani
 63 6 |       vlasoch. Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná, že
 64 6 |   zamlčíte predo mnou všetko, čo je dobré. Len keď ma treba
 65 7 |          i ten zárobček - aj tak je to len ako psovi mucha -
 66 7 |         konečne riešil: „Nuž keď je tak - nechže bude tak! Zbodni
 67 7 |           mne klobúk treba...keď je všetko nové. Hm - akoby
 68 7 |   Neurobili! Veď ja viem, že vám je to nič, keď pripravíte nás
 69 7 |  pripravíte nás o poctivosť. Vám je to nič, keď i s chlapcom
 70 7 |       vyjdem na posmech. Ale keď je to nič vám, pôjdem k tvojmu,
 71 7 |    chlapca. Veď tí nepovedia, že je to nič. Uvidím ja, či ešte
 72 7 |    príčina toho?... Prečo nám ho je tak ľúto - kto to vie? Pol
 73 7 |     preinačiť, napraviť.“ ~ „Zle je naprávať, keď je už pozde.
 74 7 |             Zle je naprávať, keď je už pozde. Čo vyhodíš, to
 75 7 |          Vy mu povedzte sami, čo je vo veci. Vás najskôr slúchne.“ ~ „
 76 7 |          A myslíš, že srdce moje je z kameňa? Tebe ho bolo ľúto,
 77 7 |       reči nedá nič - moje slovo je mu ako toto,“ a totka pľuvla
 78 7 |           Nuž dobre: môj chlapec je ešte mladší a má horší rozum.
 79 7 |       trpela, ale od týchto čias je koniec.“ ~ „A viete, že
 80 7 |           Bože môj - samej mi ho je tak ľúto! Keby nemusela,
 81 7 |            No už sa stalo. Darmo je!“ ~ „Veď stalo - veď stalo!“
 82 8 |                            8~ Už je po sobáši. Jano Dúbravovie
 83 8 |           No väčšina myslela, že je na tej pravej ceste. Mladucha
 84 8 |          zdeliť. Ten starý Bežan je tak prudký - nehodno zavadiť
 85 8 |         dokázať, či domnienka tá je pravá: preto toľko divákov.
 86 8 |          nej. Iba ak ten veniec! Je tak krásny, zelený - posiaty
 87 8 |       ten obdivujú... ~ Mladucha je nie úzkostlivá. Pred oltárom
 88 8 |       toho, koho hľadá; jej krok je tým istejší a tvár tým väčšmi
 89 8 |          to, že nebezpečný súper je už v putách; nemôže im už
 90 8 |         na ňu dlho a vážne. A to je zásluhou Bežanovou.   Jeho
 91 8 |   kopáčku najali! Len pováž: nie je to sprostá výhovorka? A
 92 8 |      hlasom odvetila: „Len - keď je to iba zhon... a to ešte
 93 8 |          dni...“ ~ „Nuž tak? Jej je to zhon! Ona sa nechce ukázať
 94 8 |      otcovské požehnanie! Čo jej je z bohatstva i lásky ženíchovej,
 95 8 |     zvádzala...takúto hanbu - ak je nehodna toho venca nosiť...“
 96 9 |             9~ U Bežanov družina je v najlepšej vôli. Všetko,
 97 9 |        za stolom. Bože môj - ale je to stôl! Odo dverí k štítu
 98 9 |         Len noha, pravá noha, tá je v súmernej práci. je akoby
 99 9 |          tá je v súmernej práci. je akoby stvorená na to, aby
100 9 |          úži - to pri dverách čo je, sa šíri. V tom prvom molestujú
101 9 |         sa tanečníci, toto druhé je celkom prázdne. Na jeho
102 9 |          Dajteže mu už pokoj; už je ani hnilačka, čo ste ho
103 9 |         dáku výsluhu. ~ Mladucha je vo svojom živle, veselá,
104 9 |        Bojoval udatne, ale darmo je - dobojoval. Boja neschopný
105 9 |          musí žiť po pansky, keď je na veselí. ~ Husár s chvatom
106 9 |         ju niečo bodlo. Úzko jej je tu, v tejto izbe, nezdravo;
107 9 |        na drôtikoch: ach, všetko je tak hlúpe - sprosté! ~ Jej
108 9 |          som im utiekol.“ ~ „Veď je už po...“ riekla Bežanka. ~ „
109 9 |       nepustili ma. A teraz...už je koniec! Veď by ja bol utiekol -
110 9 |       len boli pozhoveli - no už je darmo.“ A podhodil nový
111 10|      veselá nálada a muzika. Zas je veselá - šťastná. Hľa, mladý
112 10|       slova, akoby neponímal, čo je vo veci. ~ „Horí - horí!“ ~ 
113 10|   prisvedčil: „Hej - idem. - Kde je mladucha? Už je čas - na
114 10|      idem. - Kde je mladucha? Už je čas - na sobáš. Poďme!“ ~ „
115 10|     hriechy - blaznie.“ ~ „Alebo je opitý...“ ~ „A má sviatočné
116 10|          dosť chytro... rozum mu je nie na mieste...“ ~ Už ho
117 10|         bežali domov vynášať. Čo je podpaľač aj chytený, čo
118 10|         Pán Boh vie kde! ~ „Voda je tu!“ ~ „Striekačku - striekačku!“
119 10|             Veď...veď!“ ~ „Kdeže je?“ kričali netrpezliví občania. ~ „
120 10|            Richtárku hľadať! Kde je richtárka?“ ~ „Na tom nešťastnom
121 10|         polici a vykríkol: ~ „Tu je - chytro po striekačku!“ ~ 
122 10|   ostatní nosili vodu. No, divná je to sprava. Čím viac lejú
123 11|        oň. Načo? Ujsť im neujde, je poviazaný, a vypytovať sa
124 11|        videl skutočnosť tak, ako je. Chcela, aby ju preklial -
125 11|          Jana Dúbravovie. No, už je neskoro - neskoro!“ ~ Zuzka
126 11|         gazdovať.“ ~ „Ale to nie je hus ako hus! Tá vyvedie
127 11|          husi z malého cárku, čo je tam v kúte. Dymu plná maštaľ -