Chapter
1 1 | gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~ Je husárom; no
2 1 | ruky mu vopred celembajú ako cepy - celý človek málo
3 1 | šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému dieťaťu.
4 1 | hospodári. Každý ich rád videl, ako hodných, znášanlivých ľudí.
5 1 | tajeným bôľom vykríkol: „Ako by si neželel, keď mám nie
6 1 | mne - na očiach im vidno, ako sa radujú z môjho nešťastia.
7 1 | nesmeje! Šla by si len do poľa ako ja, alebo ku kováčovi: veru
8 1 | kováčovi: veru videla by si, ako sa nesmeje! A čo by sa nesmial
9 1 | Bože, keby ja mal dieťa, ako som si žiadal! Ach...“ Bolestný
10 1 | podišla k nemu: znala ho ako dobrú, mäkkú dušu, prístupnú
11 1 | dobre mi srdce nepukne. Ako by ho vzal na ruky? Bolo
12 1 | prinavrátil, i syn aby bol taký ako dnes. Ľudia pozerajú vždy
13 1 | zadivený hľadiac za ňou: ona, ako bola, prostovlasá, bosá
14 1 | sa zobudil, hlava bola mu ako prázdna - nepamätal sa na
15 1 | ani navariť ani poriadiť - ako smutno mu doma! Prichlopil
16 1 | matke. Vyhýbala sa ľuďom, ako len mohla; urážku i tam
17 1 | nekrásnom tele sídli duša ako i u ostatných. A toto bolo
18 2 | ľudia nakladajú s ním dosiaľ ako s nedospelcom. Žije osamotene,
19 2 | prisahá večnú - večnú lásku. Ako by sa neusmieval? Či len
20 2 | sadla mucha; hoci cíti, ako mu po ňom orie, neodháňa
21 2 | sadla na líce - i cítiť, ako prevŕha sa po riedkom strnisku
22 2 | Jej tvár jasná, červená ako ruža, keď slnce jej lístky
23 2 | ale Zuzka. Ona neprišla, ako by ho vôkol hrdla objala
24 2 | mu žiariť, zatiahla sa, ako keď popred mesiac ľahký
25 2 | rukou a takým srdcom k nemu ako oná princezná? Prečo? ~ „
26 2 | vidím; lebo hneď chodia ako sud, keď im dačo na nos
27 2 | neopustím preto ani jednej slzy. Ako chceš!“ ~ „Veď ja viem -
28 2 | živého, rana zakrvácala. ~ „Ako by neželela: mňa opustil -
29 2 | bola krv tak bystro prúdila ako teraz. Hej - bol veru na
30 2 | zarazila. Nepochopoval, ako sa nemôže dovtípiť. ~ „Teraz?
31 2 | viem zjavne. Videl som ju, ako cestou zametala. Ale musela
32 2 | lenovskému kroju: boli celé také, ako čo chlapcom v desiatom roku
33 2 | trhlina. ~ „Musíš mať háby ako iní mládenci.“ ~ „Dá mi
34 3 | vážnosti, lebo ona i robí tak, ako i hovorí. Neopustí núdzneho,
35 3 | vše na um nebohá sestra, ako na smrteľnej posteli odporúčala
36 3 | rozum čistí. Len si rozváž: ako by chcela teba Zuzka? Gazdovské
37 3 | len nehanbíš taký chodiť. Ako lipa! Pozri na seba, aký
38 3 | Keby si sa aspoň len nosil ako ľudia.“ ~ Hej - kúpim si
39 3 | hriešna stvora, staraj sa, ako ho zaodieť a zaobuť na zimu.“ ~ „
40 3 | bys’ i rukami tak robiť ako jazykom... to by bolo!“ ~ „
41 3 | nepopečkuj s takými vecami, ako je ženba. Ak to starý počuje,
42 3 | nie celkom na mieste. Je ako dieťa.“ ~ „Pravdaže - bez
43 4 | si sa akosi nenavečerať, ako svedčí. Akiste si sa hanbil
44 4 | teliarom?“ Ondráš sadol, čakal ako na klincoch. O chvíľu -
45 4 | ak nie viac zbehlosti - ako na vedenie vojska. Ukrýva
46 4 | husi nevystúpia, ženú sa ako slepé i pod kolesá. Tu i
47 4 | popri ňom taký kŕdeľ prejde, ako osprostený zastane, a dlho,
48 4 | veru bude. Pozrite ho len - ako ju poriadne spravil. No!“
49 5 | 5~ Čas míňa sa ako z husi voda. Tečie chytro -
50 5 | tiekol, ale vlečie sa mu ako slimák. Ledva prečká vše
51 5 | Rozsadz čaká túžobne ako chorý to božie svetlo po
52 5 | akási obava. „Hm... čo ako, ale my by sme sa len mali
53 5 | klobúk a poberal sa preč ako vtedy, keď habarku bol doniesol.
54 5 | naťahal toľko koreňov - ako by ja to vzala darmo?“ I
55 5 | ctilo! Keď nechceš peňazí - ako chceš; ale ani ja nechcem
56 5 | by sa tiež patrilo, ale, ako povedám...“ ~ Gazdiná usmiala
57 5 | očú. Celá tvár jeho bola ako vymenená. Spotvorené črty
58 5 | Ej ba, ja veru neviem, ako sa ho strasieš. Celý je
59 5 | nič. Budú hľadieť na teba ako na dáku bludárku. Ale nám
60 5 | Predstavila si ho prísneho, ako ju skúma a zbadajúc tieň
61 5 | zbadajúc tieň hriechu - ako tresce. Hej, keď on povie
62 5 | ten by zamlčal? S otcom sú ako jeden palec: ten by tiež
63 5 | poriadi: Bože môj...“ ~ „Ako chce - sobášnych šiat nemusím
64 6 | prekvapila poctivú obec tak ako táto. Veď ako by aj nie!
65 6 | poctivú obec tak ako táto. Veď ako by aj nie! Už i vrabce čvirikali
66 6 | náhliť, odkladali so svadbou, ako mohli; starý Bežan tiež
67 6 | kto mu uverí? ~ A ženy ako toto mrzelo! To náhlenie
68 6 | všetky záhady chcú rozmotať ako tú priadzu. Keď sa im nadhodí
69 6 | venci pôjde na sobáš a či ako?“ ~ Starému veľmi mnoho
70 6 | doniesť - ale tej nemám. Ako len pôjdem; ešte sa nazdajú,
71 6 | i ona mala k dačomu. Ale ako ísť... ako?“ Ako sa blížil
72 6 | k dačomu. Ale ako ísť... ako?“ Ako sa blížil večer, tak
73 6 | dačomu. Ale ako ísť... ako?“ Ako sa blížil večer, tak rástla
74 6 | neťahalo ho do Bežanov tak ako dnes. Pol kŕdľa by dal za
75 6 | jeho preháňali sa myšlienky ako oblaky v čas letnej búrky. ~
76 6 | ňom. No nešiel tak veselo ako ostatné, len nesmelo zakrádal
77 6 | rozumu že desať takých, ako si ty. Tá by zostala! Joj -
78 6 | aby vedeli, donesiem! A ako sa hnevá...tá Bežanovie -
79 6 | na bok. ~ Totka chodila ako v trapiech po dome. Z kuchyne
80 6 | darmo - darmo. Otrhaný chodí ako lipa, a prepása všetko -
81 6 | seba. Nebožiatko, ono je ako dieťa. Neublíži ani muche;
82 6 | kostola; pôjdeme spolu, ako si s nebohou matkou chodieval -
83 7 | zárobček - aj tak je to len ako psovi mucha - len aby sa
84 7 | nedodržal rozkaz zákazčíka toľme ako práve teraz. Nebol by sa
85 7 | Mne sú jeho peniaze také ako i Dúbravovie. A takýto ešte
86 7 | do Dúbravov a rozpoviem, ako zavádzate môjho chlapca.
87 7 | na svete.“ ~ Totka bola ako v plameni. Tvár jej blčala,
88 7 | mu ušili. Ja len neviem, ako si s ním poradím, keď príde
89 7 | nedá nič - moje slovo je mu ako toto,“ a totka pľuvla naprostred
90 7 | nevidiac pomoci. Rozmýšľala, ako prekaziť, aby jej chlpec
91 8 | Hostina i muzika plynuli tak, ako sotva na ktorom veselí.
92 8 | svadbu si mi nevystrojil, ako svedčí. Ja uvidím!“ ~ Zuzka
93 8 | som len chcela...“ ~ „Aha, ako sa ti ona zastane! Ona chcela!
94 8 | hlas i teraz ešte počuť, ako hromuje v izbe na ženu,
95 9 | ich plnými. I bolo všetkým ako - na hostine. ~ Prišla aj
96 9 | skáče, výska, krúti sa - ako blázni; hm, mladosť-pochabosť. ~
97 9 | stranní ľudia, aby pozreli, ako budú nevestu vykrúcať. Kolo
98 9 | živle, veselá, rozjarená ako obyčajne na tancoch bývala.
99 9 | bude stenať, že sú mu nohy ako centy. Veď aj akoby nie
100 9 | nie od toľkého tanca! A ako ju vykrúca - na moj hriešnu...
101 9 | tancuje s Janom Dúbravovie - a ako hľadia jeden na druhého!
102 9 | divno, čo ten hľadá tu? Aha, ako sa mu usmieva - tomu Janovi!
103 9 | mladého zaťa. Oči sa nejagajú ako brilianty - zatiahli sa,
104 9 | brilianty - zatiahli sa, ako zrkadlo dotknuté horúcim
105 9 | Tancujúci pripadajú jej ako figúrky na drôtikoch: ach,
106 9 | hovorí. Len vidiac Ondráša, ako sa jej zdráha - porozumeli.
107 9 | riekla Bežanka. ~ „A ako?“ Uprel tázavý pohľad na
108 9 | bezo mňa? Len bezo mňa? Ako - kto?“ ~ „A už veru tak -
109 9 | Bežanka opýtala sa totky: „A ako ste to s ním urobili?“ ~ „
110 9 | som ísť. I háčiky som si ako svedčí zapäl, i všetko...
111 9 | nebránila mu. Bol tichý ako jahniatko. ~ „Ale potom
112 10| polotme. No videl všetko; ako jeho Zuzka tancuje s mládencami
113 10| mládencami a najmä s ním - i ako usmieva sa mu! Na jej líci
114 10| sa rozčúlením, bôľom. ~ „Ako ho rada vidí. Rada vidí...
115 10| tichosť v duši i vôkol neho ako v hrobe. ~ Snáď svadba odchodí
116 10| šop stál v plameni. vidno, ako slamené snopky odväzujú
117 10| vyhnať, do poľa!“ ~ Bežanka ako zbláznená behala po dvore,
118 10| Prebrala ich po jednom, ako ruženec, na peknej mosadznej
119 11| iní chytia na otázku. ~ Ako prišla striekačka, všetko
120 11| sa belotou, vyzeralo už ako zamastená košeľa valachova.
121 11| si ma ty prísť vyslobodiť ako teraz. Ach, totka... totka!
122 11| aby videl skutočnosť tak, ako je. Chcela, aby ju preklial -
123 11| gazdovať.“ ~ „Ale to nie je hus ako hus! Tá vyvedie po dvanástoro
124 11| čo bránia. Iba on stojí ako ten kolík v plote. A tu
125 11| plote. A tu Zuzka i testiná, ako želejú za husou, za tou,
126 11| husárovi. Plameň ju, vystretú, ako nejakú lahôdku oblizoval. ~ „
|