Chapter

  1 1 |          dedine ho aj tak strcajú z kúta do kúta - všetkým zavadzia.
  2 1 |           im vidno, ako sa radujú z môjho nešťastia. Dobre sa
  3 1 |           var nie pohania, aby sa z tvojho nešťastia smiali.“ ~ 
  4 1 |           sa mu nerúhal: že ti je z pekného syna nič, keď mu
  5 1 |        Ostatné slová preniesol už z polosna. Jednou nohou stál
  6 1 |           viac a viac tratilo sa. Z krásnych snov vytrhol ho
  7 1 |               Jano podvihol dieťa z plachty a držal ho v náručí.
  8 1 |          k nemu a vychytila mu ho z rúk. On sa potočil až k
  9 1 |         jeho. V jari stratil sa i z pálenice - nezostalo po
 10 2 |           že neumenšovali sa, ale z roka na rok väčšmi sa tisli
 11 2 |       rameno, akoby vyrástlo bolo z bielych záhybov rukáva.
 12 2 |      pritom, kým paša trvá, chovu z dom do domu. Dnes chová
 13 2 |    ukladal lyžku za lyžkou, že sa z dvojačiek úvalom ubývalo.
 14 2 |           že neje len mechanicky, z obyčaje, ale celou dušou
 15 2 |      nekorí sa jej; ale vymyká sa z kruhu, v ktorom ona pôsobila
 16 2 |  Dúbravovie neozrel sa o teba.“ ~ Z jej očú šľahol plameň nenávisti
 17 2 |      Utajený vzdych vydral sa jej z úst. Ondráš to pobadal.
 18 2 |      počuť o sebe chválu, čo hneď z úst husárových. Nech tečie
 19 2 |           zametala. Ale musela im z dvora ujsť - nebolo jej
 20 2 |         páčila sa mu. „Hm... bude z nej žena! Dobrá robotnica.
 21 3 |           ktorú nohu stúpiť, idúc z jej dvora. A to vo všetkom
 22 3 |          a chránia sa jej jazyka. Z úcty volajú ju v celej dedine
 23 3 | nevylihoval, ale aby si si radšej z Nového zákona dačo prečítal.
 24 3 |  Bežanovie!“ A totka bola už tam. Z jej hlasu všetka mäkkosť
 25 3 |          Choď do hory a naodlupuj z kôry drevených grošov. Ak
 26 3 |         dom.“ ~ „Iba ak ho ulepíš z blata, alebo hliny...“ ~ „
 27 3 |         blata, alebo hliny...“ ~ „Z dreva bude - z dreva.“ ~ „
 28 3 |       hliny...“ ~ „Z dreva bude - z dreva.“ ~ „Ale to sa na
 29 3 |          ním. Veď mu ono to vyjde z hlavy.“ ~ „Nuž a akože?
 30 3 |          v najlepšej zhode. Každá z nich pochvaľovala druhú,
 31 4 |           pastierom - hľadí sa mu z očú stratiť. No Onráš zná
 32 4 |      tichosť, vykradnú sa opatrne z úkrytu a zajdú niekam do
 33 4 |        jáj!“ ~ A husi vyhrnuli sa z cárka a s veľkým šumotom
 34 4 |          Za pokutu každá, skočiac z vysokého maštaľného prahu,
 35 4 |     zakrpatených jedlíc. Vytiahol z kabáta nožík, čo mal na
 36 4 |         suchár a odrezal vrchovec z neho. O chvíľu ich mal celú
 37 4 |          hromadu pred sebou. Kôra z nich opršala a haluznatý
 38 4 |          rezeň slaniny. Kým zišla z pôjda - Ondráša už v izbe
 39 4 |          sprostý!“ a dievka vyšla z kuchyne. ~ Mať podkladala
 40 5 |                5~ Čas míňa sa ako z husi voda. Tečie chytro -
 41 5 |       bude mať. Má už tri opálky, z borôvkových koreňov upletené.
 42 5 |         šukať. Po chvíli vytiahla z nej uzlík. Ondráš cítil,
 43 5 |           sedela mu na tvári. Len z obyčaje opýtala sa ho: „
 44 5 |        rukami i ona - narážali sa z matkou, ale len pošepky.
 45 5 |          mi, aboby sme ani neboli z jednej dediny. To ma mrzelo -
 46 5 |           Ale najhoršie bude ešte z otcom.“ ~ „Nuž?“ ~ „Hm...
 47 6 |          ohláška o pollete, akoby z neba spadla! By sa paroma
 48 6 |    narobia zle, nech sa vykýchajú z toho. On - na jeho dušu -
 49 6 |       súkno už tohto týždňa vyjde z klady a pôjde ku krajčírovi;
 50 6 |      rozdelil sa na malé skupiny, z ktorých každá obrátila sa
 51 6 |       ohlásila sa i totka, vyjdúc z kuchyne. „Už si si veru
 52 6 |         bez nej.“ ~ Husár odišiel z domu, za husou. „Nedovediem...
 53 6 |          uťahovali sa mu kŕčovite z boka na bok. ~ Totka chodila
 54 6 |           ako v trapiech po dome. Z kuchyne do izby - z izby
 55 6 |         dome. Z kuchyne do izby - z izby do kuchyne, zabudnúc
 56 6 |      ozvali sa kroky pod oblokom. Z hustej tmy vynorila sa v
 57 6 |        hus je tu! Doniesol som ju z paše.“ ~ Totka zasmiala
 58 6 |         neopustím.“ I utrela slzu z navlhlého oka. ~ „Sadni
 59 7 |       vlas. ~ No tu posvietil ten z rožkami - ženu, krajčírovu
 60 7 |        holohumnici. Zuzka utiekla z domu: nemohla sa na to dívať -
 61 7 |        vás, nehnevajte sa, totka. Z čistého srdca vám povedám,
 62 7 |     poviem, aby Zuzke neveril, že z neho urobila blázna; ale
 63 7 |          myslíš, že srdce moje je z kameňa? Tebe ho bolo ľúto,
 64 7 |       chráni! prišlo by nám potom z tejto dediny utiecť. Prišla
 65 7 |     svadba, tým skôr si ju vyhodí z hlavy; lebo ktovie, čo by
 66 8 |        dni tak zriedka vychádzala z domu, a aj to bol úzkostlivý
 67 8 |           mladým do gazdovstva -  z toho aspoň poznajú dačo.“ ~ „
 68 8 |    otcovské požehnanie! Čo jej je z bohatstva i lásky ženíchovej,
 69 8 |         svadbou zadymilo sa takto z Bežanovie domu, predsa sobáš
 70 8 |        vydýchla - akoby jej kameň z hrude spadol! Ach sobáš,
 71 9 |          pokladené misy a lyžice, z riadu poznať, že hostina
 72 9 |    spokojne usmievali sa od stola z kúta na tú motaninu. všetko
 73 9 |           klesá a s ňou aj oni. ~ Z pitvora do izby otvára sa
 74 9 |          lietajúcu osobu. Nevesty z pitvora hašteria sa so ženáčmi. ~ „
 75 9 |             I stará Bežanka vyjde z kuchyne pozrieť, čo to za
 76 9 |   obyčajne na tancoch bývala. Ide z ruky do ruky; kým tancuje,
 77 9 |       strežú na ňu. Nestačí vyjsť z kola, už ich kŕdeľ zápolí
 78 9 |     primlúva sa zaň jedna nevesta z pitvora. ~ „Ale, hej,“ dosvedčila
 79 9 |        roka svadba.“ ~ Vtom vyšla z kuchyne Bežanka. Z jej tvári
 80 9 |          vyšla z kuchyne Bežanka. Z jej tvári hneď zmizla všetka
 81 9 |           aj on; aspoň dačo užije z nášho veselia.“ ~ Totka
 82 9 |       ruku. Aspoň sa stratí svetu z očú. Vošli do komory - husár
 83 9 |          Radila som ti, aby si to z hlavy vyhodil. Teraz máš!
 84 9 |           vošiel do komory - sňal z truhly vrcheň. Háby si povyberal
 85 9 |      prichlopila pred ním. ja, že z rozumu podstúpi - tak plakal,
 86 10|                  10~ Husár vyšiel z komory do pitvora a vošiel
 87 10|       všeobecnom vytržení ozve sa z dvora hrozné slovo: ~ „Horí -
 88 10|   Ohlúpené tváre razom obživli. I z desať strán zaznela otázka: „
 89 10|        slamené snopky odväzujú sa z lát a spadúvajú do horiaceho
 90 10|    vyvolal: „Hudci, hrajte!“ ~ No z obloka zahrmel zase hlas: „
 91 10|         vôkol nich už všade oheň; z bezstarostnosti upadli v
 92 10|      stisnutých desno vynímali sa z tlačenice. Čo boli ostatní,
 93 10|          pre ten stisk, kým vyšli z izby. ~ „Podložil ktosi -
 94 10|           Podložil ktosi, nevyšlo z kuchyne!“ ~ „Kto? Lapiť
 95 10|        Akýsi ženský hlas ozval sa z úzadia: „Držte ho! Poviazať
 96 10|           izba. Na ostatku vyšiel z nej sám gazda. Prestrašený
 97 10|         Horí - horí!“ ~ Ozvalo sa z veže bitie zvona na poplach.
 98 10|       dach na izbe. Ľudia znášajú z pôjda, čo možno, i vyprázdňujú
 99 10|         do kasne, tým viac vyteká z nej. Voda preliala sa dnom,
100 11|          to pokračovanie veselia. Z ľudí nik neobzerá sa oň.
101 11|        Potiahla ňou, i vynoril sa z vrecka zibák. Husár cítil
102 11|          horiacim stavom Bežanka. Z prvého ľaku prebrala sa
103 11|         Šurička moja, šura-šura!“ Z maštale ohlásila sa jej
104 11|          čo!“ ozval sa hrubý hlas z tlupy. „Čo len husi - preto
105 11|          Tá vyvedie po dvanástoro z roka na rok. J a sa tu pominiem,
106 11|       dobre; už raz vypúšťal husi z malého cárku, čo je tam
107 11|    ta-ta-ta...“ ~ Stariga skočila z vysokého prahu, berúc sa
108 11|       dávalo mu množstvo potravy. Z úst gazdinej a chlapov vydral
109 11|       kričali chlapi, zotaviac sa z úžasu. ~ „Háky, vodu - chytro! -
110 11|  oblievali horiace trámy a hlavne z dosák povalových. vyťahovali