Chapter
1 1 | zvrchovaného pána - len keď musí. No a on veru ani nepomyslí
2 1 | zavracať. ~ Nuž dobre sa má, keď sa vyvaľuje, to je aj tak
3 1 | natlčie po domoch sem a ta - keď je v poli, aspoň vtedy nech
4 1 | malá nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú
5 1 | veľmi ich ľutoval každý, keď narodil sa im tento syn,
6 1 | vykríkol: „Ako by si neželel, keď mám nie dieťa, ale... Ach,
7 1 | dobre povedať, nesmeje, keď sa ani neukážeš medzi svetom -
8 1 | všetkého, že mám všetkého dosť: keď to nemám komu nechať?“ ~ „
9 1 | ti je z pekného syna nič, keď mu nemáš čo nechať? Ja viem,
10 1 | raz. ~ Už bola tvrdá noc, keď dotackal sa domov. Žena
11 1 | spal až do bieleho rána. Keď sa zobudil, hlava bola mu
12 1 | Zuza bývala u sestry. Keď odučila dieťa, chodila na
13 2 | jasná, červená ako ruža, keď slnce jej lístky ohreje.
14 2 | Zuzka mu priniesla obed. ~ Keď jesť, nuž - jesť. Tvár prestala
15 2 | žiariť, zatiahla sa, ako keď popred mesiac ľahký oblak
16 2 | pôsobila prv naň. ~ „Nuž dobre, keď sa nehneváš - už ťa rada.
17 2 | lebo hneď chodia ako sud, keď im dačo na nos sadne.“ ~
18 2 | dvora sa nám neobzrieš, keď ženieš husi. Neviem...“
19 2 | pošepol som ti v škole, keď si nevedela? Len tebe som
20 2 | sa nikdy neboli videli. A keď si sa sňala s tým Dúbravovie -
21 2 | usmial. ~ „Fialovu hus! Keď zašla do hory Bolo jej ta
22 2 | Dá mi ušiť totka - keď dopasiem. Povedala, že mi
23 2 | pozajtra nie. Veď ti ja poviem, keď budeš mať prísť. Ešte nechtík
24 3 | láskou, materskou láskou. Keď takto túlieva sa k nej,
25 3 | jazyk vytiahne.“ ~ „Ale keď Zuzka chce...“ ~ „Povedám,
26 3 | pravdu.“ ~ „Ona mi povedala, keď mi doniesla jesť na pašu.“ ~ „
27 3 | poplátal - mládenče! Fuj, keď sa len nehanbíš taký chodiť.
28 3 | Nuž, že sa mu sľúbila, keď mu doniesla jesť. Do jesene
29 4 | I podivili sa gazdovia, Keď tak včas vpálil im do domu.
30 4 | prichádzal o pol poludní, keď jedlo už zastydlo - dnes
31 4 | Ešte väčšmi ho potešilo, keď mu podotkla: „Ondráš - ozaj -
32 4 | rozčuľuje nervy. Človek, keď popri ňom taký kŕdeľ prejde,
33 4 | nekradol Pánu Bohu deň. Keď husi napásli sa na pažiti,
34 4 | umienil. Ani sa nenazdal, len keď za ním stála gazdiná s obedom. ~ „
35 4 | za ňu? Múky ti netreba, keď sa po domoch chováš...“ ~ „
36 4 | cirády navyrezával na ňu. Keď prišiel pred Bežanov, zaniesol
37 5 | chytro - ani sa nenazdáš, len keď stojíš tam, kde žiada sa
38 5 | ostatok sa chytro spraví. Keď si pomyslí, jak ľahko ide
39 5 | mám sa aspoň na čo zriecť, keď chcem ta ísť. Keby len ju
40 5 | poberal sa preč ako vtedy, keď habarku bol doniesol. No
41 5 | že nechce. ~ „No, len na, keď ti dávam. Nejedujže ma!
42 5 | var ctilo! Mňa by ctilo! Keď nechceš peňazí - ako chceš;
43 5 | citom prenasleduje ju všade. Keď začal statok dochádzať,
44 5 | pozabudne na neresť. ~ Večer, keď už čeliadka políhala, stará
45 5 | by bola onemela! Ale on, keď som mu doniesla jesť, tak
46 5 | hriechu - ako tresce. Hej, keď on povie len slovo, trasie
47 5 | pred Všechsvätými. A teraz keď ho my budeme duriť - myslíš
48 6 | By sa paroma nehovorilo - keď Dúbravovci sami nechceli
49 6 | rozmotať ako tú priadzu. Keď sa im nadhodí uzol - usilujú
50 6 | I tá ohláška ho mrzela. Keď Dúbravovci vedeli od fašiangov
51 6 | kto s ním o tom hovoriť. Keď mu doniesli jesť, žiadna
52 6 | na prázdno? Čo odpovie, keď opýtajú sa ho: „Čos’ nám
53 6 | pomôcť.“ ~ „Chvála Pánu Bohu! Keď je len tu!“ ~ Nevdojak pohliadla
54 6 | všetko, čo je dobré. Len keď ma treba harušiť - nezamlčíte
55 7 | Krajčír zbadal chybu až vtedy, keď mal prišívať šnúry na ňu.
56 7 | no konečne riešil: „Nuž keď je tak - nechže bude tak!
57 7 | Ja - mne klobúk treba...keď je všetko nové. Hm - akoby
58 7 | veselie!“ ~ „Bol som tam, keď ju zabíjali... na holohumnici.
59 7 | viem, že vám je to nič, keď pripravíte nás o poctivosť.
60 7 | poctivosť. Vám je to nič, keď i s chlapcom vyjdem na posmech.
61 7 | chlapcom vyjdem na posmech. Ale keď je to nič vám, pôjdem k
62 7 | ani oka pozdvihnúť. Len keď jej začala hroziť, že ju
63 7 | zarmútiť! A taký bol vytešený, keď ju doniesol - dobre sa mu
64 7 | neho urobila blázna; ale keď som mu pozrela do tej vytešenej
65 7 | napraviť.“ ~ „Zle je naprávať, keď je už pozde. Čo vyhodíš,
66 7 | len pravdu vravia, a ešte keď mu sľúbi dačo také dievča!
67 7 | neviem, ako si s ním poradím, keď príde na sobáš. Ale poručenobohu!
68 7 | sobáš. Ale poručenobohu! Keď ste si to vedeli nasnovať,
69 7 | odsnúvajte! Len vám bude hanba, keď si k nej kľakne pre oltár.
70 7 | hriech, a toľkýto hnev!“ ~ „Keď vy tak, i ja budem tak!
71 8 | oltárom až prihlasno hovorí. A keď sa obráti na odchod, jej
72 8 | hlasom odvetila: „Len - keď je to iba zhon... a to ešte
73 8 | bohatstva i lásky ženíchovej, keď vlasný otec ju odstrčil,
74 8 | ukazujú sa jej strašidlá. No keď vážny okamih minie, nastane
75 9 | poriadne sedel a jedol, keď má čo. Všetko len čertov
76 9 | Primista vôbec nikdy nesedí, keď hrá. On vie len stojačky.
77 9 | zbehnú sa v malú šošovicu. Keď husle vysokým tónom zvreštia -
78 9 | jeho tváre podvihne sa. A keď umelecký záchvat dostúpi
79 9 | Jej oko zažiarilo blahom. Keď jej doňho pozrel, zvestovalo
80 9 | milosť. ~ Slnce zapadalo, keď do Bežanovho dvora vošiel
81 9 | hm, musí žiť po pansky, keď je na veselí. ~ Husár s
82 9 | Janovi! Veru nepozerala tak, keď doniesla obed k husiam.
83 9 | a držali tam až posiaľ? Keď som im neprišiel - čo mali
84 9 | rozumu podstúpi - tak plakal, keď nemohol dverí otvoriť! Uver
85 10| dome sa obmedzí nešťastie. Keď už bol zviazaný, nik sa
86 10| Ach, človek osprostie, keď príde do takého nešťastia. ~
87 11| za Jana Dúbravovie - hej. Keď som nechodil ja, šla si
88 11| dedinu. ~ Na druhý deň, keď Bežan čistil pohrebisko,
|