Chapter

 1 1 |          keby ja mal dieťa, ako som si žiadal! Ach...“ Bolestný
 2 2 |        No, veru - obed! Najedol som sa potiaľto!“ A preložil
 3 2 |         Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela?
 4 2 |       keď si nevedela? Len tebe som pošepol; ty si bola zo všetkých
 5 2 |        všetkých najlepšia a rád som ťa videl. Raz ma ubili preto.“ ~ 
 6 2 |           to viem zjavne. Videl som ju, ako cestou zametala.
 7 3 |       keby ste vedeli!“ ~ „Keby som vedela - nemusel by si mi
 8 3 |         paši do hlavy! Povedala som ti, aby si tam nemilobohu
 9 3 |         mať háby - ušijú mi. Ja som neodpásol ani jednej husi -
10 4 |    horlivo jej prisviedčal. „Už som sa postaral.“ ~ „Ba kú jazornú
11 4 |      Nemáte dačo zjesť? Šiel by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo?
12 4 |       svokra. ~ „Habarku. Videl som, že nemáte - nuž...“ ~ „
13 5 |    vrabčí skok. ~ „Hm...prišiel som k žene - ku všetkému. U
14 5 |          ale akoby aj nie! Husi som im vynašiel - i habarku
15 5 |   upletiem. Eh, tomu Dúbravovie som ja utrel hubu! Bude ten
16 5 |         mali dakedy zísť. Nebol som od tých čias s ňou na slove.
17 5 |    teplým hlasom odpovedal: „Ja som nie žobrák. Ešte ich mám
18 5 |      mohol povedať!“ ~ „Nuž mal som vám pri robotách pomáhať...
19 5 | robotách pomáhať... ale nemohol som - nemal som kedy... nuž...“ ~ „
20 5 |         ale nemohol som - nemal som kedy... nuž...“ ~ „Pomáhať?
21 5 |         mamo, nebolo to nič. Ja som mu doniesla jesť a stratila
22 5 |        doniesla jesť a stratila som s ním dve-tri slová. Blázon -
23 5 |    riešiť takéto poryvy. ~ „Veď som mu ja len povedala, že...,
24 5 |    pôjdeš zaň?“ ~ „Ani to - len som sa mu požalovala.“ ~ „Požalovala?
25 5 |       bola onemela! Ale on, keď som mu doniesla jesť, tak čudno
26 5 |   dediny. To ma mrzelo - chcela som mu dačo len povedať...nuž
27 5 |        povedať...nuž požalovala som sa mu na Jana. Nuž tak!" ~ „
28 6 |     pôjdem; ešte sa nazdajú, že som prišiel za tú habarku pýtať.
29 6 |      husárovou pazuchou. ~ „Ale som ťa chytil! No neboj sa -
30 6 |        čo sa natrápiš - joj! Čo som sa zaň namodlila, a ono
31 6 |       Ejha, hus je tu! Doniesol som ju z paše.“ ~ Totka zasmiala
32 6 |      ešte raz: „Nate...doniesol som vám...“ ~ „Nie, nie. Nebudem.
33 6 |       len zjedz sám.“ ~ „Ja? Ja som už zjedol... to je vám.“ ~ 
34 6 |          Keby nie ona, nebol by som ani vedel, že už máme ohlášku.
35 6 |        máme ohlášku. A na prvej som ani nebol. Ani stužky som
36 6 |       som ani nebol. Ani stužky som jej nekúpil.“ ~ „Komu?“ ~ „
37 7 |       To už na veselie!“ ~ „Bol som tam, keď ju zabíjali...
38 7 |   nemohla sa na to dívať - a ja som neutiekol.“ ~ „Povedala
39 7 |         neutiekol.“ ~ „Povedala som ti, aby si sa ta nevláčil -
40 7 |        vám povedám, že nechcela som vám obidu robiť. Ale čo
41 7 |         vám obidu robiť. Ale čo som mala robiť? On ide do poľa,
42 7 |        radosti dačo nestalo. už som mala na jazyku, že mu poviem,
43 7 |         urobila blázna; ale keď som mu pozrela do tej vytešenej
44 7 |        srdce mi nedalo. Nemohla som ho zarmútiť - srdce by mu
45 7 |          i ja budem tak! Dosiaľ som trpela, ale od týchto čias
46 7 |        on vedel o ničom nič. Ja som sa mu s tým tajila a modlila
47 8 |          aby to nik nevidel! Ja som sa ženil s muzikou, nech
48 8 |      kuchyni. Nemysli si, že ja som váš blázon. Ja už oddávna
49 8 |  rozumom! Mne! Nuž ale mne? Ale som ja papľuh? Hneď mi doveď
50 8 |      Ňaňo - nehnevajte sa... ja som len chcela...“ ~ „Aha, ako
51 9 |      sobáš ma nepustili, len čo som im utiekol.“ ~ „Veď je už
52 9 |       Čakali ťa - vidíš! Radila som ti, aby si to z hlavy vyhodil.
53 9 |       držali tam až posiaľ? Keď som im neprišiel - čo mali robiť?
54 9 |        s ním urobili?“ ~ „Akože som to urobila; zaprela som
55 9 |         som to urobila; zaprela som ho!“ ~ „Hej, zaprela...
56 9 |        a ani neviem, prečo. Mal som halenu novú, i nohavice,
57 9 |        Len pero chýbalo...mohol som ísť. I háčiky som si ako
58 9 |         mohol som ísť. I háčiky som si ako svedčí zapäl, i všetko...
59 9 |         by ja bol utiekol - ale som nemohol prv, len teraz.
60 9 |     ráno bola videla! Netrúfala som sa mu zblížiť. Hneď na svitaní
61 9 |       vystíhať šaty odo mňa. Ja som mu ich nechcela dať. A ten,
62 9 |         by ma var zabil, ale ja som utiekla... hej veru - na
63 9 |     povyberal a obliekol sa. Ja som na šťastie vošla do pitvora
64 9 |          od rána až dosiaľ mala som s ním toľko trápenia, čo
65 9 |          čo nikdy. A strachu čo som podstúpila.“ ~ „Len už nehnevajte
66 11|     prečo ťa priviazali?“ ~ „Že som ťa prišiel volať. Pozri,
67 11|       tak mocne zapreli. Ale ja som ju otvoril. Odtrhol som
68 11|         som ju otvoril. Odtrhol som haspru i závesy. Rozopni
69 11|       nás zosobášia.“ ~ „Ale ja som už - s Janom Dúbravovie.“ ~ „
70 11|        Už mi povedali - zabudol som. Oneskoril som sa... šak
71 11|          zabudol som. Oneskoril som sa... šak ste ma dlho čakali?
72 11|        sklátili ju. ~ „Nečakala som ťa - nečakala. Ja som nechcela
73 11|  Nečakala som ťa - nečakala. Ja som nechcela ísť za teba - to
74 11|       nechcela ísť za teba - to som ťa len klamala. Vieš? Klamala
75 11|      len klamala. Vieš? Klamala som ťa, chcela som ísť za Jana
76 11|          Klamala som ťa, chcela som ísť za Jana Dúbravovie,
77 11|         Jana Dúbravovie, a teba som zaviedla. Preto nás Pán
78 11|         mu to vraví. „Oneskoril som sa, hej... ale ja som nie
79 11| Oneskoril som sa, hej... ale ja som nie vina. Keby nie totka...
80 11|   odľahlo. ~ „Vieš, Ondráš - ja som ťa klamala. Mňa nestrojili
81 11|      Jana Dúbravovie - hej. Keď som nechodil ja, šla si za Jana
82 11|     prišiel - o rozum! Bože, ja som všetkému vina - nik iný!“ ~