Chapter
1 1 | dusnom úpeku: nevstal by ani za pol Lenovca, aby pretrhol
2 1 | respublika nechce husára uznať za svojho zvrchovaného pána -
3 1 | dieťaťu. Len on sám nedrží sa za mrzáka, spokojný je sám
4 1 | zdá sa, že sám seba drží za pekného, lebo často zastane
5 1 | že im ho striga vymenila za pekné, podarené dieťa. Iní
6 1 | bôľ. Často sedel zadumeno za stolom, oprúc hlavu o dlaň,
7 1 | srdce nepukne. Radujú sa mi za chrbtom - myslia, že ja
8 1 | teraz naplnila žiadosť a za to keby ti Boh odňal dom,
9 1 | Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú. To, čo
10 1 | nikoho. Ustatý hodil sa za stôl na lavicu a šomral
11 1 | stolu, zadivený hľadiac za ňou: ona, ako bola, prostovlasá,
12 2 | Rozsudok ďaleko pokuľhával za vekom - len pamäť a zvlášte
13 2 | A chytro ukladal lyžku za lyžkou, že sa z dvojačiek
14 2 | otvára sa mu pomaly, záhyb za záhybom. Dôverne, úprimne
15 2 | ho to. ~ „A ty si želieš za ním. Neželej ty nič!“ ~
16 2 | sa neboj - ja zodpoviem i za teba. A bude nám celý svet
17 2 | odišla. Ondráš dlho pozeral za ňou - páčila sa mu. „Hm...
18 3 | len tak - Zuzku Bežanovie. Za teba, synku, ani cigánka
19 3 | prisviedčal. ~ „Hej Zuzka... pôjde za mňa - povedala.“ ~ „Iba
20 3 | povedala.“ ~ „Iba ak jej rozum za sáru padol!“ ~ „Ona povedala.
21 3 | drevených grošov. Ak ti za ne ušijú nohavice i halenu -
22 3 | nohavice i halenu - dobre.“ ~ „Za to mi neušijú, ale čo vypasiem.“ ~ „
23 4 | včas zajímať i včas zašiel za chovou. Choval sa u susedov
24 4 | aby nebolo ticho. Mácha za nimi klobúkom na palici
25 4 | zvieratá. Zas zahvizdne za nimi, zas zaráfa palicou
26 4 | mu zastanú, necítiac ho za sebou a pokračujú vo vade.
27 4 | svoju prírodu štebotavú za ten krátky čas; no akonáhle
28 4 | šumotom bežali maštaľou. Za pokutu každá, skočiac z
29 4 | Ani sa nenazdal, len keď za ním stála gazdiná s obedom. ~ „
30 4 | robila. ~ „Čo ti len dám za ňu? Múky ti netreba, keď
31 4 | mi zíde. No! A čože pýtaš za ňu?“ ~ „Nič.“ ~ „Ej, ba!
32 4 | do rámika, ktorý slúžil i za lyžičník. Usmievala sa. ~
33 4 | Bežanovci domov. Popredku gazda, za ním čeľaď. Gazdiná zavolala
34 4 | doniesol... nič nechcel za ňu. A včera bola tu jeho
35 5 | borôvkových koreňov upletené. Za také pohodia mu vďačne i
36 5 | bude. Najtiaž mať háby. Za tento klobúk mi ho len nepripraví!
37 5 | že..., že...“ ~ „No, čo za že? Var že ho rada?“ ~ Zuzka
38 6 | tiež porozumela všetkému. Za každým krokom stretla ženičku,
39 6 | nazdajú, že som prišiel za tú habarku pýtať. A mal
40 6 | ako dnes. Pol kŕdľa by dal za to, keby mu dakto poradil,
41 6 | prehodil cez plece a - hybaj za kŕdľom. Prestrašené husi,
42 6 | hlava stojí, a musí sa ešte za husami zaháňať. Len či ju
43 6 | Nezatárala sa dakde v dedine - za hrtanom?“ ~ Tu Bežanka zostala
44 6 | A čo by sa mala moja hus za hrtanom tárať? Var ju nenakŕmim
45 6 | Husár odišiel z domu, za husou. „Nedovediem... just
46 7 | preložili, že čo malo byť hotové za desať týždňov, to musí byť
47 7 | týždňov, to musí byť teraz za dva! Mladému zaťovi nový
48 7 | k práci a zošívala jedno za druhým chytro, pekne. Krajčír
49 7 | magnáši, čo remeselníka len za nič nemajú.“ ~ A krajčír,
50 7 | chodiť - nemusíte sa hanbiť za mňa. Teraz už môžem ísť
51 7 | nemusela, veru by mu ani za svet nerobila toto.“ ~ Totka
52 8 | to iba zhon... a to ešte za tri dni...“ ~ „Nuž tak?
53 9 | vôli. Všetko, všetko sedí za stolom. Bože môj - ale je
54 9 | iďte - nemáte rozumu ani za náprstok!“ ~ „Var ste sa
55 9 | z kuchyne pozrieť, čo to za zhon v pitvore. Nahnevá
56 9 | pohrozí a zasmeje sa: „Veď ste za obludy! Veď im len taký
57 9 | Žilky ihrali v ňom ani za oných čias. Darmo sa mu
58 9 | Klobúk mu odletel niekam za pec, medzi divákov; jeho
59 9 | divákmi; ktosi ho chytil za ruku a ťahal von. Neobzeral
60 9 | neochotne, ale predsa vošla za Bežankou, držiac chlapca
61 9 | Bežankou, držiac chlapca za ruku. Aspoň sa stratí svetu
62 10| podusí sa!“ ~ Chlapi vbehli za ním do maštale. Pri každom
63 10| richtárka nepochopila. ~ „Čo za kľúč? Od sypárne - či od
64 10| kľúč!“ ~ Richtárka siahla za pás a vytiahla viazanicu
65 10| sa s ňou k ohňu. ~ Oheň za ten čas nezaháľal. Maštale,
66 10| a vynesenú vec zaniesla za vodu, do sadu. No ľudia
67 10| sadu. No ľudia nemali jej za zlé, že ich za zlodejov
68 10| nemali jej za zlé, že ich za zlodejov drží. Ach, človek
69 10| Zamazať... zamazať“ kričali za nimi čo sprostejší. No nikto
70 11| nečakala. Ja som nechcela ísť za teba - to som ťa len klamala.
71 11| Klamala som ťa, chcela som ísť za Jana Dúbravovie, a teba
72 11| klamala. Mňa nestrojili za teba, ale za Jana Dúbravovie...
73 11| nestrojili za teba, ale za Jana Dúbravovie... Vieš?“ ~ „
74 11| Dúbravovie... Vieš?“ ~ „Hej, za Jana Dúbravovie - hej. Keď
75 11| som nechodil ja, šla si za Jana Dúbravovie. No, už
76 11| Zuzka i testiná, ako želejú za husou, za tou, ktorá mu
77 11| testiná, ako želejú za husou, za tou, ktorá mu k mladuche
78 11| nevedeli kam. Ondráš kričal za nimi: „Hinda - hinda!“ A
79 11| hútoriac svojim mladým, čo za ňou sa zakrádali: „Ta-ta-ta,
80 11| nižšie a nižšie - k zemi. Za jedným hákom vyvlieklo sa
|