Chapter
1 1 | dotierajú a po tvári sa pasú. Tak dobre padne mu odpočinok
2 1 | dom, o gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~ Je husárom;
3 1 | keď sa vyvaľuje, to je aj tak len jediná prednosť jeho
4 1 | pohovie. V dedine ho aj tak strcajú z kúta do kúta -
5 1 | potešiť, kde bol včera. Tak to trvalo rok - dva. Jano
6 2 | richtárov. Veď tá kňažná tak pekne usmieva sa mu! Čo
7 2 | princezná? Prečo? ~ „A čo ti je tak náhlo?“ spýtal sa chladným
8 2 | nevedela si ju vysvetliť. Teraz tak chladno hľadí, kdežto pred
9 2 | Bolo poznať, že váhal tak určite upierať. ~ Zuzku
10 2 | hovoríš - ale potom! On tiež tak hovorieval...“ a mimovoľne
11 2 | nepocítil, že by mu bola krv tak bystro prúdila ako teraz.
12 2 | s tým Dúbravovie - to ma tak mrzelo! No ale je už aspoň
13 2 | rozpakoch, že ho vohnala tak do úzkeho, i pobrala sa
14 3 | vážnosti, lebo ona i robí tak, ako i hovorí. Neopustí
15 3 | strádanie - tento úsmev mu tak nesvedčí! Totka zvedavo
16 3 | Zuzku Bežanovie! To len tak - Zuzku Bežanovie. Za teba,
17 3 | vystaviť. Vedel bys’ i rukami tak robiť ako jazykom... to
18 3 | choďteže - choďte!“ ~ „Veru tak! Mne sa tiež dač nestalo
19 4 | podivili sa gazdovia, Keď tak včas vpálil im do domu.
20 4 | usmial sa na gazdinú, ktorá tak prezrela jeho srdce i žalúdok.
21 4 | by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo? I o dve hodiny máš
22 4 | ctiteľom. teraz netešil sa mu tak veľmi. Hodil do úst raz-dva,
23 4 | A to ide celou dedinou tak. Husací gagot rozlieha sa
24 4 | sebou a pokračujú vo vade. Tak nastáva hneď na pravom,
25 4 | pretvorený v úhľadnú habarku. ~ Tak míňal sa mu čas. Na čele
26 4 | každý prst desať! Len sa tak pretekajú o ňu. Nuž chvála
27 5 | celý premenený. Ba veru tak mi ho je ľúto, čo nikdy.“ ~
28 5 | keď som mu doniesla jesť, tak čudno hľadel na mňa. Neprihovoril
29 5 | požalovala som sa mu na Jana. Nuž tak!" ~ „No už sa stalo. Čo
30 5 | otcom.“ ~ „Nuž?“ ~ „Hm...tak sme zostali na slovo, že
31 5 | príčina? Ten si nedá veru tak ľahko povedať.“ ~ „Dá -
32 6 | prekvapila poctivú obec tak ako táto. Veď ako by aj
33 6 | Dúbravovci sami nechceli sa tak náhliť, odkladali so svadbou,
34 6 | ohláška! Ozaj, kto to všetko tak prevrátil? Mladý zať - nik
35 6 | majú dačo medzi rukami. ~ Tak i tu prišli k výsledku -
36 6 | ako?“ Ako sa blížil večer, tak rástla i nespokojnosť jeho.
37 6 | ešte neťahalo ho do Bežanov tak ako dnes. Pol kŕdľa by dal
38 6 | uviazal husi na nohu. ~ „No tak - neboj sa. Veď ťa tu nič
39 6 | nezje. O malú chvíľu aj tak prídem po teba.“ ~ Hus zaniesol
40 6 | ich bolo v ňom. No nešiel tak veselo ako ostatné, len
41 6 | povedať všetko - všetko. Tak bridilo sa mu klamať túto
42 6 | triesky a doniesla - paradlo. Tak šlo až do mraku, až do tvrdej
43 6 | sem - ku mne, na lavicu. Tak!“ A totka pohladila ho po
44 7 | čo by ich mal štvoro, ani tak by si nedal rady. A akoby
45 7 | A akoby aj nie? Svadbu tak nešetrne preložili, že čo
46 7 | oželel by i ten zárobček - aj tak je to len ako psovi mucha -
47 7 | konečne riešil: „Nuž keď je tak - nechže bude tak! Zbodni
48 7 | keď je tak - nechže bude tak! Zbodni mu aj tie nohavice,
49 7 | toho?... Prečo nám ho je tak ľúto - kto to vie? Pol gazdovstva
50 7 | druhý vďačne neuveril? A tak on sa úfa, že pôjde on na
51 7 | toľkýto hnev!“ ~ „Keď vy tak, i ja budem tak! Dosiaľ
52 7 | Keď vy tak, i ja budem tak! Dosiaľ som trpela, ale
53 7 | Bože môj - samej mi ho je tak ľúto! Keby nemusela, veru
54 8 | nad tým, prečo odbavili tak chytro sobáš. Nevestina
55 8 | Mladucha v posledné dni tak zriedka vychádzala z domu,
56 8 | zdeliť. Ten starý Bežan je tak prudký - nehodno zavadiť
57 8 | nej. Iba ak ten veniec! Je tak krásny, zelený - posiaty
58 8 | Hostina i muzika plynuli tak, ako sotva na ktorom veselí.
59 8 | muziky. „Nech sa odbaví len tak ticho. Teraz už každý hofier
60 8 | Nedám si var dievku len tak potme odviesť, aby to nik
61 8 | rozum potratila?“ ~ „Len tak - nechce, aby sa nám v dome
62 8 | ešte za tri dni...“ ~ „Nuž tak? Jej je to zhon! Ona sa
63 9 | ani hnilačka, čo ste ho tak usocali.“ ~ I stará Bežanka
64 9 | rovno do izby. No nenie to tak snadná vec. Zavadil do žien,
65 9 | moje, aké má nohavice; len tak kvitnú na ňom!“ ~ Konečne
66 9 | Janovi! Veru nepozerala tak, keď doniesla obed k husiam.
67 9 | No ani Zuzka nehľadí už tak na mladého zaťa. Oči sa
68 9 | drôtikoch: ach, všetko je tak hlúpe - sprosté! ~ Jej zrak
69 9 | malom očku, ktoré i teraz tak hlúpo a predsa nežno usmieva
70 9 | kuchyne. Ešte ste tu aj tak neboli. Ale nech ide aj
71 9 | Ako - kto?“ ~ „A už veru tak - bez teba.“ ~ Totka uškľabila
72 9 | že z rozumu podstúpi - tak plakal, keď nemohol dverí
73 9 | nemohol dverí otvoriť! Uver mi tak mi ho bolo ľúto!“ Totka
74 10| každým oblokom kopa. Každý s tak živým interesom díva sa,
75 11| prichádzal na oči. Ach, tak by si pospal, ale nemožno
76 11| súre, nikomu nenapadne. Aj tak nenie pri zdravom rozume
77 11| zdravom rozume a zajtra ho aj tak iní chytia na otázku. ~
78 11| Zuzka. Ruky ma už bolia... tak mi stŕpli!“ ~ Zuzka s vencom
79 11| Hej, mocne, i do komory ma tak mocne zapreli. Ale ja som
80 11| vysvetliť, aby videl skutočnosť tak, ako je. Chcela, aby ju
|