Chapter

 1 1 |         za chrbtom - myslia, že ja nevidím ďalej od nosa.“ ~ „
 2 1 |       Šla by si len do poľa ako ja, alebo ku kováčovi: veru
 3 1 |       má nepodarené! Bože, keby ja mal dieťa, ako som si žiadal!
 4 1 |      láskavému slovu. ~ „Vidíš, ja ho i takto rada vidím: veď
 5 1 |         keď mu nemáš čo nechať? Ja viem, že by si si zas žiadal,
 6 1 |        ty, Jano. Už je noc.“ ~ „Ja? Oj, nie... nemám sna -
 7 2 |      predsa sa čosi hneváš.“ ~ „Ja? Ach, ja veru - nehnevám.“ ~ 
 8 2 |       čosi hneváš.“ ~ „Ja? Ach, ja veru - nehnevám.“ ~ Bolo
 9 2 |        slzy. Ako chceš!“ ~ „Veď ja viem - veď ja viem...“ a
10 2 |    chceš!“ ~ „Veď ja viem - veď ja viem...“ a Zuzka falošne
11 2 |  nadšením vykríkol: „Neboj sa - ja ťa neopustím! Vieš, koľko
12 2 |        O katechizmus sa neboj - ja zodpoviem i za teba. A bude
13 2 |     komora. Bude nám dobre.“ ~ „Ja - ale ja nechcem sa po cudzích
14 2 |         nám dobre.“ ~ „Ja - ale ja nechcem sa po cudzích domoch
15 2 |       cudzích domoch potulovať, Ja sa chcem len svojho držať.“ ~ „
16 2 |      Nie - pozajtra nie. Veď ti ja poviem, keď budeš mať prísť.
17 3 |   zaodieť a zaobuť na zimu.“ ~ „Ja budem mať háby - ušijú mi.
18 3 |      budem mať háby - ušijú mi. Ja som neodpásol ani jednej
19 3 |        ten ti väzy vykrúti.“ ~ „Ja nepopečkujem - ani nebudem.
20 3 |       mu dá pokoj. Potom by iba ja mala s ním trápenie.“ ~ „
21 4 |          že ťa studeným chovám! Ja len neviem, čo sa ti dnes
22 4 |        kuchyne. ~ „Ty, dievča - ja neviem, čo je to... ale
23 5 |         Eh, tomu Dúbravovie som ja utrel hubu! Bude ten pamätať!“
24 5 |  naťahal toľko koreňov - ako by ja to vzala darmo?“ I podávala
25 5 |     peňazí - ako chceš; ale ani ja nechcem tvojej opálky. Ktože
26 5 |       teplým hlasom odpovedal: „Ja som nie žobrák. Ešte ich
27 5 |          No, už si ty vykázala; ja len neviem, čo budeš robiť!“ ~ 
28 5 |   Myslíš si, že to žart? Ej ba, ja veru neviem, ako sa ho strasieš.
29 5 |      Nič - nebolo nič.“ ~ „A to ja neverím. Ej, to už nie!
30 5 |        mi, mamo, nebolo to nič. Ja som mu doniesla jesť a stratila
31 5 |    takéto poryvy. ~ „Veď som mu ja len povedala, že..., že...“ ~ „
32 5 |           načo.“ ~ „Veď načo! I ja želiem. Radšej by bola onemela!
33 5 |         dáko do reči neprišla - ja sa len toho bojím. Pováž
34 5 |    Nadhodí sa ľahko holomok a - ja by sa potom radšej neviem
35 6 |      zíde... len zjedz sám.“ ~ „Ja? Ja som už zjedol... to
36 6 |          len zjedz sám.“ ~ „Ja? Ja som už zjedol... to je vám.“ ~ 
37 6 |   nenapraví na dobrú cestu, len ja. Hej, neopustím ho - neopustím.“
38 6 |         sa len má preukázať - a ja...“ ~ „Nie, moje dieťa -
39 7 |       Do rozsadu, Bože môj.“ ~ „Ja - mne klobúk treba...keď
40 7 |      nemohla sa na to dívať - a ja som neutiekol.“ ~ „Povedala
41 7 |         kým mi ho nezbaláchala. Ja, že to len zo všetečnosti
42 7 |        A ešte jej i ty pomáhaš! Ja neviem, čo sme ti kedy urobili!
43 7 |   chlapcovi.“ ~ „Neurobili! Veď ja viem, že vám je to nič,
44 7 | nepovedia, že je to nič. Uvidím ja, či ešte jest pravda na
45 7 |       mi ju na rukách domov - a ja mala by ho zarmútiť! A taký
46 7 |      nešťastie i háby mu ušili. Ja len neviem, ako si s ním
47 7 |         hnev!“ ~ „Keď vy tak, i ja budem tak! Dosiaľ som trpela,
48 7 |        vám na svadbu neprišiel? Ja neviem, čo robiť.“ ~ „Dakde
49 7 |        by on vedel o ničom nič. Ja som sa mu s tým tajila a
50 8 |    odviesť, aby to nik nevidel! Ja som sa ženil s muzikou,
51 8 |         kuchyni. Nemysli si, že ja som váš blázon. Ja už oddávna
52 8 |       si, že ja som váš blázon. Ja už oddávna šípim čosi -
53 8 |       Mne! Nuž ale mne? Ale som ja papľuh? Hneď mi doveď sem
54 8 |       doveď sem tú tvoju maznu. Ja jej prečistím rozum! Ja
55 8 |         Ja jej prečistím rozum! Ja jej ukážem zhony!“ ~ Starý
56 8 |   muzika! Ešte dlhšie než inde! Ja uvidím, kto bude mňa učiť!
57 8 |        nevystrojil, ako svedčí. Ja uvidím!“ ~ Zuzka hnevom
58 8 |         Ňaňo - nehnevajte sa... ja som len chcela...“ ~ „Aha,
59 8 |    chcela! Počkaj si ty - teraz ja chcem: a muzika bude, bude
60 9 |      pecou zatína päste. ~ „Veď ja ti dám, starý pes! Zajtra
61 9 |         tázavý pohľad na ňu. ~ „Ja veru už - môj syn radostný.“ ~ „
62 9 |    teraz...už je koniec! Veď by ja bol utiekol - ale som nemohol
63 9 |    začal vystíhať šaty odo mňa. Ja som mu ich nechcela dať.
64 9 |        Bol by ma var zabil, ale ja som utiekla... hej veru -
65 9 |        povyberal a obliekol sa. Ja som na šťastie vošla do
66 9 |     dvere prichlopila pred ním. ja, že z rozumu podstúpi -
67 9 |       nech sa stane vôľa božia. ja všetko porúčam Bohu. On
68 10|        bol hodinár zavďačil. ~ „Ja ho nemám... bude dakde pod
69 10|         múky... máte?“ ~ „Nemám ja už ničoho! Obkradli ma...
70 10|           Kde sú múčnice?“ ~ „A ja viem? Tam kdesi...“ ukázala
71 11|       ma tak mocne zapreli. Ale ja som ju otvoril. Odtrhol
72 11|    večer nás zosobášia.“ ~ „Ale ja som už - s Janom Dúbravovie.“ ~ „
73 11|     Nečakala som ťa - nečakala. Ja som nechcela ísť za teba -
74 11|    Oneskoril som sa, hej... ale ja som nie vina. Keby nie totka...
75 11|      odľahlo. ~ „Vieš, Ondráš - ja som ťa klamala. Mňa nestrojili
76 11|           hej. Keď som nechodil ja, šla si za Jana Dúbravovie.
77 11|        prišiel - o rozum! Bože, ja som všetkému vina - nik
78 11|     nebožiatka - ratujte!“ ~ „A ja že čo!“ ozval sa hrubý hlas