Chapter

 1 1 |       alebo ranený - vyvaľuje sa po pašienku, lebo nemá roboty.
 2 1 |         naň bezočivo dotierajú a po tvári sa pasú. Tak dobre
 3 1 |      pochodia. Miesto toho vidno po celom boku rozlezené jeho
 4 1 |      otčenáš rozliezli by sa zas po celom boku a husár by mohol
 5 1 |      jeho stavu. Dosť sa natlčie po domoch sem a ta - keď je
 6 1 |      jeho. Oko blúdilo nepokojne po izbe, prijalo výraz tvrdosti.
 7 1 |           V krčme hľadal úľavu - po prvý raz. ~ Už bola tvrdá
 8 1 |   skutkom; ľutoval ho, no nešiel po ňu, zavolať ju nazad do
 9 1 |   nemusel sa trudiť, komu to zas po svojej smrti oddá. V dedine
10 1 |         i z pálenice - nezostalo po ňom slychu, ani vidu. Bude
11 2 |         len on má vyvrhnúť túžby po blahu zo svojej hrudi? Usmieva
12 2 |         mucha; hoci cíti, ako mu po ňom orie, neodháňa jej.
13 2 |          i cítiť, ako prevŕha sa po riedkom strnisku jeho brady.
14 2 |        vyjednané od mladých husí po groši a od staríg po dva -
15 2 |        husí po groši a od staríg po dva - pritom, kým paša trvá,
16 2 |       nikdy nedostane, a čo nohy po kolená zoderie.“ ~ Zuzke
17 2 |           Ja - ale ja nechcem sa po cudzích domoch potulovať,
18 2 |    Pozajtre je sobota: prídem si po pero.“ ~ „Nie - pozajtra
19 3 |       zvlhli - pohladila parobka po jeho drsných vlasoch. I
20 4 |    pretiahol niekoľko ráz palcom po jeho ostrí. Tvár uškľabila
21 4 |          Múky ti netreba, keď sa po domoch chováš...“ ~ „Dáte
22 4 |        lyžičník. Usmievala sa. ~ Po chvíli vrátili sa všetci
23 5 |        ako chorý to božie svetlo po dlhej noci. Ale aj môže
24 5 |     zašiel do Bežanov. Obzrel sa po dome - krem starej nevidel
25 5 |          v kútiku postele šukať. Po chvíli vytiahla z nej uzlík.
26 5 |          ňom oči - zamyslelo sa. Po chvíli sa strhlo a rovno
27 5 |     urobila! Prídeš do rečí, nič po nič. Budú hľadieť na teba
28 5 |        celý dom - od gazdinej až po varešku. ~ „Veď on to nepočuje.
29 5 |          na periny - no, to sa i po sobáši došije. Len nech
30 6 |                      6~ V nedeľu po službách božích nehovorilo
31 6 |         bude len o Všechsvätých, po robotách - a tu zrazu ohláška
32 6 |        tým nikomu - verejne. Len po kútoch medzi štyrmi, i šiestimi
33 6 |         Do Bežanov nešiel, nemal po čo. Ísť nič po nič nemohol,
34 6 |     nešiel, nemal po čo. Ísť nič po nič nemohol, a zavďačiť
35 6 |      doma sedela, nerada chodila po dedine - totka ani nečuchla.
36 6 |       nezabijem ťa.“ Pohladil ju po chrbte - no stariga uštipla
37 6 |       malú chvíľu aj  tak prídem po teba.“ ~ Hus zaniesol do
38 6 |         dvora. Tu, cítiac, sa už po domácky, pustili sa do hlasitého
39 6 |          ju dakde neodpásol! Rok po roku vyviedla po dvanástoro...
40 6 |  neodpásol! Rok po roku vyviedla po dvanástoro... nikdy takej
41 6 |         Veď tá každý rok vyvedie po dvanástoro: i toho roku -
42 6 |    odišla. Husár sa ešte štuchal po izbe, bez všetkého poriadku. ~ „
43 6 |     Totka chodila ako v trapiech po dome. Z kuchyne do izby -
44 6 |          kabáče. Pod cieňu vyšla po triesky a doniesla - paradlo.
45 6 |       Tak!“ A totka pohladila ho po nepoddajných, drsných vlasoch.
46 6 |       dokladala. „Pravdaže musí! Po rozsadzi v tú nedeľu už
47 6 |    krútila sa ešte hodnú chvíľku po izbe, sama nevediac načo.
48 8 |                         8~ Už je po sobáši. Jano Dúbravovie
49 8 |       neúplná, neskončená - iste po sobáši má sa doplniť. Čo
50 8 |          a výrazom kľudu sliedia po zástupe. Pozerá dlho-dlho.
51 8 |       žiari blahom. ~ Akoby nie! Po jej boku pyšno si vykračuje
52 8 |          pružným, ľahkým krokom. po svadbe už musí zložiť mládenecké
53 8 |         svojej fantázie rozosial po nohaviciach a halene jeho.
54 8 |        robiť medzi dievčatami. ~ Po sobáši ešte väčšmi boli
55 8 |         prehlušil aj hlas otcov. Po celom dome vrelo - tresk
56 9 |       jeden, a druhý od štítu až po širokú pec, na nich pokladené
57 9 |       Mohli by si aj sadnúť, ale po takom obede dobre i postáť
58 9 |      ohorok cigary, hm, musí žiť po pansky, keď je na veselí. ~ 
59 9 |        im utiekol.“ ~ „Veď je už po...“ riekla Bežanka. ~ „A
60 9 |           čo mali robiť? Poslali po druhého, a teraz už darmo -
61 10|      hlas: „Horí - horí!“ ~ Bolo po zábave. Tanečníci nechali
62 10|      šaty! Čo tu robíš - há?“ ~ „Po mladuchu! Na sobáš - na
63 10|        chcete? Pusťte ma... idem po ňu!“ ~ Akýsi ženský hlas
64 10|     Bežanka ako zbláznená behala po dvore, kričiac: „Ratujte
65 10|        obťažená behala a kričala po dvore. Vybehla i na cestu
66 10|       vodu!“ ~ Tlupa rozbehla sa po vodu. Každý vzal nádobu,
67 10|         Rozbehli sa k richtárovi po kľúč od búdy dedinskej,
68 10|   viazanicu kľúčov. Prebrala ich po jednom, ako ruženec, na
69 10|         Pán richtár šuchal rukou po polici a vykríkol: ~ „Tu
70 10|      vykríkol: ~ „Tu je - chytro po striekačku!“ ~ Chlapi uháňali
71 10|    striekačku!“ ~ Chlapi uháňali po striekačku. Otvorili búdu,
72 11| Poviazaný husár oprel sa o plot. Po tuhom zápase s chlapmi a
73 11|         do komory a nepustili ma po teba - teraz priviazali
74 11|          hus ako hus! Tá vyvedie po dvanástoro z roka na rok.