Chapter

 1 1 |        mu nezávidel? Nestará sa o ženu, o deti, o statok,
 2 1 |   nezávidel? Nestará sa o ženu, o deti, o statok, o dom, o
 3 1 |      Nestará sa o ženu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo -
 4 1 |         ženu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo - o nič.
 5 1 |        o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo - o nič. Tak
 6 1 |   statok, o dom, o gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~ 
 7 1 |    nebol žiaden. Zavrátené husi o krátky otčenáš rozliezli
 8 1 |  rozoznať pekné od mrzkého - no o svojej osobe predpojato
 9 1 |     ľudí. Nikto ani zlého slova o nich nevedel. I veľmi ich
10 1 | zadumeno za stolom, oprúc hlavu o dlaň, tvár zakalená zlými
11 1 |     krok. No on netrápil sa ani o ženu, ani o nikoho. Ustatý
12 1 |     netrápil sa ani o ženu, ani o nikoho. Ustatý hodil sa
13 1 |         krčme než doma. Prišiel o to málo-neveľa, čo mu otec
14 2 |         čela. Mucha podletí, no o chvíľu sa vráti a opakuje
15 2 |       Akiste dáky chlapec ide - o mlynček. Dnes mohol veru
16 2 |         veľmi - ani neozrieš sa o mňa. Neviem prečo - ale
17 2 |      Jano Dúbravovie neozrel sa o teba.“ ~ Z jej očú šľahol
18 2 |         Zuzke dobre padlo počuť o sebe chválu, čo hneď z úst
19 2 |        fary, ohlášky sa napíšu. O katechizmus sa neboj - ja
20 2 |     husár do večera nerozmýšľal o inom, len o princeznej,
21 2 |         nerozmýšľal o inom, len o princeznej, ktorú už našiel -
22 3 |       vlna narastie na ovciach. O to sa ty neboj! Len nepopečkuj
23 3 |        od divu pľasla si dlaňou o zásteru: „Ach, už len nepovedajte.“ ~ „
24 4 |        do domu. Indy prichádzal o pol poludní, keď jedlo už
25 4 |         ozaj - treba by sa bolo o dačo obzrieť... roky prechodia...
26 4 |         A čo ti je tak náhlo? I o dve hodiny máš dosť času.
27 4 |          čakal ako na klincoch. O chvíľu - jemu zdalo sa,
28 4 |      chvíľu - jemu zdalo sa, že o rok - predložili mu švábky
29 4 |     maštaľného prahu, udrela sa o hrvoľ, nestačiac zaveslovať
30 4 |         nožík, čo mal na galúne o gombíkovú dierku uviazaný,
31 4 |        odrezal vrchovec z neho. O chvíľu ich mal celú hromadu
32 4 |     desať! Len sa tak pretekajú o ňu. Nuž chvála Pánu Bohu!...“ ~
33 6 |         nehovorilo sa v Lenovci o inom, len o ohláškach Jana
34 6 |        sa v Lenovci o inom, len o ohláškach Jana Dúbravovie
35 6 |    streche, že veselie bude len o Všechsvätých, po robotách -
36 6 |   robotách - a tu zrazu ohláška o pollete, akoby z neba spadla!
37 6 |     povedal, že všetko bude len o Všechsvätých, a tu ohláška!
38 6 |            Ondráš husár nevedel o ohláške ničoho. Nemal kto
39 6 |         ničoho. Nemal kto s ním o tom hovoriť. Keď mu doniesli
40 6 |        sa. Veď ťa tu nič nezje. O malú chvíľu aj  tak prídem
41 6 |        do vrbiny a priviazal ju o jeden koreň. Kabát prehodil
42 6 |        všetko - všetko.“ ~ Indy o takomto čase ľahla, dnes
43 6 |         vrbine zachytila sa jej o korienok laba. Nemohla si
44 6 |       povedal? Kto ti rozprával o ohláškach?“ ~ „Kto iný?...
45 7 |      nebol. Radšej by neslýchal o ničom, oželel by i ten zárobček -
46 7 |    Nebol by sa od neho uhol ani o vlas. ~ No tu posvietil
47 7 |         nič, keď pripravíte nás o poctivosť. Vám je to nič,
48 7 | nerobila toto.“ ~ Totka trochu, o poznanie zmäkla, no i teraz
49 7 |    sobáš? Veď nebol by on vedel o ničom nič. Ja som sa mu
50 7 |             Keby sme sa my boli o tom nazdali! Ale my sme
51 7 |          Ale my sme mysleli, že o svadbe už vie.“ ~ „No už
52 8 |       kto bude mňa učiť! Aby mi o jedno desať rokov vyhodila
53 8 |   ozýval sa na všetky strany. ~ O chvíľu vošla i mať do komôrky
54 9 |         No nik nerozmýšľa teraz o pochabosti; tie tóny, vykúzlené
55 9 |       kola, už ich kŕdeľ zápolí o ňu. A nielen mládenci, ale
56 9 |     obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu: ~ „Vidíte, takto
57 9 |       rečí počul. Chcel zvedieť o sobáši všetko dopodrobna. ~ „
58 10|      kolesá a dumal, oprúc ruku o koleso a vložiac do nej
59 10|      Dajte sem povraz!“ ~ Husár o chvíľu bol o plot priviazaný.
60 10|   povraz!“ ~ Husár o chvíľu bol o plot priviazaný. Ruky mu
61 10|    zamazať!“ ~ Špáry zamazali a o chvíľu striekačka bola plná.
62 10|       lial sa na šindľový krov. O zadné stavy neobzrel sa
63 11|        Poviazaný husár oprel sa o plot. Po tuhom zápase s
64 11|         teraz priviazali ma zas o plot.“ ~ „A prečo ťa priviazali?“ ~ „
65 11|       vôňa. Ondráš bol omámený. O chvíľu vstal oslobodený,
66 11|         Zuzka zalomila rukami. „O rozum prišiel - o rozum!
67 11|      rukami. „O rozum prišiel - o rozum! Bože, ja som všetkému
68 11|       sa tu pominiem, ak prídem o ňu!“ ~ „A už veru prídete!