Chapter
1 1 | istou šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému
2 1 | šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému dieťaťu.
3 1 | väčšou láskou privinula k srdcu dieťa svoje. Väčšmi
4 1 | No vzmužila sa, podišla k nemu: znala ho ako dobrú,
5 1 | tvor boží. I ty privykneš k nemu, najtiaž ho vziať do
6 1 | tomto bode poučenia od ženy; k bôľu pridružila sa i urazená
7 1 | plakať. Matka hneď skočila k nemu a hľadela ho učičíkať. ~ „
8 1 | skočil na nohy a poberal sa k žene. Čosi hrozného jej
9 1 | tušiac nebezpečie, skočila k nemu a vychytila mu ho z
10 1 | z rúk. On sa potočil až k stolu, zadivený hľadiac
11 1 | bosá utiekla s dieťaťom k staršej sestre. ~ Jano vyvalil
12 2 | zatajeným dychom. A to púta ho k nim; rád je, že on má ríšu,
13 2 | rozpráva a deti tým väčšmi ľnú k nemu. No dnes dáva mlynčeku
14 2 | rytierskych šatách kráčať k zámku na stračej nôžke.
15 2 | Kroky zaznievali smerom k nemu. Ondráš zažmúril oči;
16 2 | prázdnou rukou a takým srdcom k nemu ako oná princezná?
17 2 | Zajasal v duchu a podišiel k nej. ~ „Nuž mrzí ťa to,
18 3 | hrdlo a detinsky pritúlil sa k nej. Jej srdce pohlo sa
19 3 | ním - oteplelo, zahorelo k nemu láskou, materskou láskou.
20 3 | láskou. Keď takto túlieva sa k nej, zišla jej vše na um
21 4 | Machuľa robil vážne kroky k svadbe. Hneď v ten večer
22 4 | rozlieha sa od jedného konca k druhému. Tu ide zbožný voz,
23 4 | už zastanú. Tu pobehne k nim - no predošlé mu zastanú,
24 4 | nej a obrátil sa do kúta k malému cáročku - a hľa,
25 4 | tešilo ich, že už sa má k niečomu. Len jednej habarky
26 5 | pomyslí, jak ľahko ide prísť k novým hábom: musí sa zaradovať.
27 5 | skok. ~ „Hm...prišiel som k žene - ku všetkému. U Bežanov
28 6 | rukami. ~ Tak i tu prišli k výsledku - no mlčali. Nepochválili
29 6 | krajčírovi; aby sa i ona mala k dačomu. Ale ako ísť... ako?“
30 6 | západom slnka dospel konečne k riešeniu. Zasmial sa veselo
31 6 | čriedy malý kŕdlik. Zamieril k nemu rovno - črieda nechala
32 6 | ktorých každá obrátila sa k inému dvoru. ~ Do Bežanov
33 7 | veľkej súre priložila ruky k práci a zošívala jedno za
34 7 | keď je to nič vám, pôjdem k tvojmu, alebo do Dúbravov
35 7 | Len vám bude hanba, keď si k nej kľakne pre oltár. Jemu
36 7 | stať, keby dlhšie chodil k nám. Takto ho trochu pomrzí,
37 8 | ťažší. Strojne kladie nohu k nohe v priliehavých jančiarkach.
38 8 | rovnováha, i chladný rozum príde k svojmu právu. ~
39 9 | ale je to stôl! Odo dverí k štítu jeden, a druhý od
40 9 | pustiac mladuchu, pobral sa k nej. Žilky ihrali v ňom
41 9 | Nevidel tam nikoho, len k humnu bral sa zváč, ktorý
42 9 | Konečne dobyl sa do dverí - k prázdnemu kolu. Veselo skočil
43 9 | chodí, a oni ho začnú ešte k tomu socať. Nechajte ho,
44 9 | nepozerala tak, keď doniesla obed k husiam. Hľa, položila mu
45 9 | totka priložila mu päsť k čelu. On obrátil sa k Bežanke,
46 9 | päsť k čelu. On obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu: ~ „
47 10| divnej miešanine prichodia k nemu. Dúdú - dúdú - počuť
48 10| uvoľňovať - všetko tislo sa k úzkym dverám. Nik neriekol
49 10| a začali sa tisnúť von, k dverám. Mysleli, že vôkol
50 10| mohli dostať von: pošli k obloku. Iní zas kuchyňou.
51 10| podnapitých svatov podišiel k maštaliam, nad ktorými horelo.
52 10| vodou. To priviedlo ľudí k rozumu. ~ „Hasiť, hasiť!
53 10| striekačka. Rozbehli sa k richtárovi po kľúč od búdy
54 10| povalou.“ ~ Chlapi bežali k richtárovi a jeden nad druhého
55 10| konečne dodrgáňali sa s ňou k ohňu. ~ Oheň za ten čas
56 10| sprostejší. No nikto sa nemal k ničomu - nebolo hliny. ~
57 10| Konečne skočí ktorýsi k Bežanke. ~ „Dajte mi múky...
58 11| zaboleli ho. Vtom príde k nemu ktosi a zavolá naň: „
59 11| Od striekačky pribehla k horiacim stavom Bežanka.
60 11| husi radostné?“ ~ Bežala k striekačke, či nikto nevypustil
61 11| husou, za tou, ktorá mu k mladuche dopomohla. Zahodil
62 11| Šura-šura!“ i stariga podišla k dverám, ku gazdinej, hútoriac
63 11| obškvŕknutými krídlami - k svojim mladým a husárovi.
64 11| klesal vždy nižšie a nižšie - k zemi. Za jedným hákom vyvlieklo
|