Chapter
1 1 | Machuľa, husár lenovský. Nie že by bol zabitý alebo ranený -
2 1 | svoje pohodlie. Užíva ho nie nepovedome, ale s lakotou,
3 1 | Ako by si neželel, keď mám nie dieťa, ale... Ach, čo,“
4 1 | Ach, čo,“ mávol rukou, „to nie dieťa. Všetci ľudia smejú
5 1 | Nik sa ti nesmeje - nie! Veď var nie pohania, aby
6 1 | ti nesmeje - nie! Veď var nie pohania, aby sa z tvojho
7 1 | probuj, veď si mu otec.“ ~ „Nie, Zuza, nie! Choď - nemôžem.
8 1 | mu otec.“ ~ „Nie, Zuza, nie! Choď - nemôžem. Vidí Boh
9 1 | mali by sme sa mu už rúhať? Nie - čo na nás dopustil, budeme
10 1 | by to bolo možné - veď to nie on, jej Jano. S utajeným
11 1 | Už je noc.“ ~ „Ja? Oj, nie... nemám sna - tu mi je
12 2 | hrudi? Usmieva sa, no to nie úsmev, ale úškľabok, zošklivujúci
13 2 | mu! Čo je desať mlynov - nie mlynčekov, ale mlynov oproti
14 2 | kontúrach videl postavu, no nie detskú. To je väčšie čosi.
15 2 | toľkej krásy oslňovala ho. A nie div. Jej tvár jasná, červená
16 2 | hviezdičkami. Ale ani Zuzkine nie sú špatnejšie. Tá červená
17 2 | teraz dovtípil sa, že to nie kňažná, ale Zuzka. Ona neprišla,
18 2 | že mu takto vraví. Ani je nie kňažnou, ani nič - i odsekol
19 2 | prídem si po pero.“ ~ „Nie - pozajtra nie. Veď ti ja
20 2 | pero.“ ~ „Nie - pozajtra nie. Veď ti ja poviem, keď budeš
21 2 | Dúbravovie - ale čo, ten jej je nie hoden! A ona sa mi prizná...
22 3 | robilo. Ono tá jeho hlava je nie celkom na mieste. Je ako
23 4 | dojedajúc. ~ Husi zajímať - to nie žart! Na to treba aspoň
24 4 | to treba aspoň toľko, ak nie viac zbehlosti - ako na
25 4 | Pýtali ju už mnohé, no on nie a nie. Sľúbil, že zajtra
26 4 | ju už mnohé, no on nie a nie. Sľúbil, že zajtra ich zas
27 5 | Machuľa zas nemôže to povedať. Nie že by mu tiekol, ale vlečie
28 5 | vidí sa mu rokom. A akoby nie? Očakáva ho toľko šťastia:
29 5 | radi vidia - ale akoby aj nie! Husi som im vynašiel -
30 5 | stará zastúpila mu cestu. ~ „Nie - nie! To by sa hanbila
31 5 | zastúpila mu cestu. ~ „Nie - nie! To by sa hanbila prijať.
32 5 | hlasom odpovedal: „Ja som nie žobrák. Ešte ich mám päť -
33 5 | Starej uľútilo sa ho. veď on nie vina, že takýto prišiel
34 5 | povedať čo-to, ale nemohla. ~ „Nie, tejto radosti mu nepokazím -
35 5 | nikomu, že ti povedala...“ ~ „Nie, ani živej duši. Totka už,
36 5 | to ja neverím. Ej, to už nie! Ten by sa voslep nezblaznel.
37 5 | povedať.“ ~ „Dá - prečo nie?“ ~ „Čo ten raz povie -
38 6 | ako táto. Veď ako by aj nie! Už i vrabce čvirikali na
39 6 | mrzelo! To náhlenie síce nie, ale táto záhada - tá záhada.
40 6 | doniesol som vám...“ ~ „Nie, nie. Nebudem. Tebe sa zíde...
41 6 | doniesol som vám...“ ~ „Nie, nie. Nebudem. Tebe sa zíde...
42 6 | harušiť - nezamlčíte nič. Keby nie ona, nebol by som ani vedel,
43 6 | preukázať - a ja...“ ~ „Nie, moje dieťa - nekupuj ty
44 7 | si nedal rady. A akoby aj nie? Svadbu tak nešetrne preložili,
45 7 | hnevať naň: veď on ničomu nie vina, ale tie. už dávno
46 7 | kľakne pre oltár. Jemu veru nie!“ ~ „Vy mu povedzte sami,
47 7 | jedno slovo uveril. Mne veru nie. Na moje reči nedá nič -
48 8 | lavice nestačili. Akoby aj nie! Pred každým obyvateľom
49 8 | obdivujú... ~ Mladucha je nie úzkostlivá. Pred oltárom
50 8 | väčšmi žiari blahom. ~ Akoby nie! Po jej boku pyšno si vykračuje
51 8 | kopáčku najali! Len pováž: nie je to sprostá výhovorka?
52 8 | sa jej, že on prisahá a nie Jano. ~ Koniec prísahe,
53 8 | rozčuľuje fantáziu nevesty: nie div, že ukazujú sa jej strašidlá.
54 9 | nepracuje len rukami - veď on nie nájomník! On telom, dušou
55 9 | ako centy. Veď aj akoby nie od toľkého tanca! A ako
56 9 | stračieho zámku. Ale toto predsa nie princezná! Ach... ~ Husára
57 9 | čo má na sebe.“ ~ „Nieže, nie! I ten dobrák zahudie si
58 10| A v očiach mu stemnelo. Nie - jagá sa mu v nich. Vidí
59 10| dosť chytro... rozum mu je nie na mieste...“ ~ Už ho držali.
60 11| som sa, hej... ale ja som nie vina. Keby nie totka...
61 11| ale ja som nie vina. Keby nie totka... ale do komory ma
62 11| môžete gazdovať.“ ~ „Ale to nie je hus ako hus! Tá vyvedie
|