Chapter
1 1 | môjho nešťastia. Dobre sa mi srdce nepukne. Radujú sa
2 1 | srdce nepukne. Radujú sa mi za chrbtom - myslia, že
3 1 | pomyslím naň, a už dobre mi srdce nepukne. Ako by ho
4 1 | nebolo stalo - sto ráz! Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého
5 1 | Oj, nie... nemám sna - tu mi je dobre... daj mi pokoj...
6 1 | tu mi je dobre... daj mi pokoj... oj, pokoj...“ ~
7 2 | ako iní mládenci.“ ~ „Dá mi ušiť totka - keď dopasiem.
8 2 | keď dopasiem. Povedala, že mi kúpi aj kožuštek.“ ~ „Ale
9 2 | jej je nie hoden! A ona sa mi prizná... hm, hm...“ ~ A
10 3 | som vedela - nemusel by si mi povedať.“ ~ „Nuž poviem
11 3 | zosobáši! Ale papekom! Že mi to v dedine nikomu nepovieš,
12 3 | spravodlivú pravdu.“ ~ „Ona mi povedala, keď mi doniesla
13 3 | Ona mi povedala, keď mi doniesla jesť na pašu.“ ~ „
14 3 | Na Všechsvätých kúpite mi klobúk aj jančiarky, a potom...“ ~ „
15 3 | halenu - dobre.“ ~ „Za to mi neušijú, ale čo vypasiem.“ ~ „
16 3 | Ja budem mať háby - ušijú mi. Ja som neodpásol ani jednej
17 3 | budem sa ženiť.“ ~ „Mlč mi ho - bezbožné dieťa! Nerob
18 4 | i mne treba - mohol bys’ mi jednu veru dať.“ ~ „No -
19 4 | domoch chováš...“ ~ „Dáte mi chlp vlny - ale hodný. Je
20 4 | uzol bielej vlny. Gazdiné mi i naprihadzovali: tešilo
21 4 | Tisíc tisícov! Veru sa mi zíde. No! A čože pýtaš za
22 4 | sa: ~ „Nuž?“ ~ „Nuž ráno mi on sám husi vyhnal - to
23 5 | mať háby. Za tento klobúk mi ho len nepripraví! Musím
24 5 | celý premenený. Ba veru tak mi ho je ľúto, čo nikdy.“ ~
25 5 | svojho skutku. ~ „Ale verte mi, mamo, nebolo to nič. Ja
26 5 | na mňa. Neprihovoril sa mi, aboby sme ani neboli z
27 6 | Joj, Bože - i tie syrníky mi prihoria - radostník tiež
28 6 | Nedala by jej, a čo by mi ju zlatom odvážil. Veď tá
29 6 | musím už ísť... radostník mi prihorí. Dobre sa majte!“
30 6 | Abys’ ju doviedol. Ani mi nepríď bez nej.“ ~ Husár
31 6 | noci. ~ „Pane Bože... čo sa mi to dnes robí? Ach, všetko
32 6 | výčitkou pozrel na ňu. Vy mi nežičíte tejto radosti -
33 7 | nič nezišlo na um - kým mi ho nezbaláchala. Ja, že
34 7 | On ide do poľa, vyhľadá mi hus, donesie mi ju na rukách
35 7 | vyhľadá mi hus, donesie mi ju na rukách domov - a ja
36 7 | tej vytešenej tváre, srdce mi nedalo. Nemohla som ho zarmútiť -
37 7 | dediny utiecť. Prišla by mi dievka ešte do väčších rečí.
38 7 | rád vidí. Bože môj - samej mi ho je tak ľúto! Keby nemusela,
39 8 | by nezajednal muziky? Var mi nedochodí! Nedám si var
40 8 | vydáva s muzikou. Aspoň mi nebude mať čo vyhadzovať
41 8 | oddávna šípim čosi - čosi, čo mi do hlavy nejde. To tiež
42 8 | väčšmi sa popudil. ~ „Choď mi s takou výhovorkou - stará
43 8 | Ale som ja papľuh? Hneď mi doveď sem tú tvoju maznu.
44 8 | sudcovskú tvár jeho. ~ „Povedz mi ty - ty... A ľaľa, ani ti
45 8 | ti nepozrie do očú! Var mi deväťdesiatdeväť dedín vypálila!
46 8 | kto bude mňa učiť! Aby mi o jedno desať rokov vyhodila
47 8 | diable, ani len svadbu si mi nevystrojil, ako svedčí.
48 8 | A teraz poď sem, pozri mi do očú.“ ~ A starý vzal
49 9 | nemohol dverí otvoriť! Uver mi tak mi ho bolo ľúto!“ Totka
50 9 | dverí otvoriť! Uver mi tak mi ho bolo ľúto!“ Totka zas
51 9 | nehnevajte sa na nás: verte mi, nemám preňho ani noci ani
52 10| Statok - statok! Poďte mi pomôcť: vyvedieme statok!
53 10| vzpiera sa tomu: „Nechajte mi moje veci! Idú ma obkrasť -
54 10| Idú ma obkrasť - všetko mi berú!“ A každého, čo dačo
55 10| ktorýsi k Bežanke. ~ „Dajte mi múky... máte?“ ~ „Nemám
56 11| nohavice, i halenu. Klobúk mi ktosi vzal. Ale preto nič -
57 11| Ruky ma už bolia... tak mi stŕpli!“ ~ Zuzka s vencom
58 11| haspru i závesy. Rozopni mi halenu, na kabátiku visí
59 11| Dúbravovie.“ ~ „Ozaj - ozaj! Už mi povedali - zabudol som.
60 11| moje husi v maštali! Zhoria mi, nebožiatka - ratujte!“ ~ „
61 11| syn radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš!
|