Obr.
1 Osob| hrabáčka~ ~Dej sa odohráva v Kocúrkove okolo
2 1 | Nehovor mi Evička! Vrátila som sa z ercíhunku1 už nie ako
3 1 | rozumieš?~Borka (ukloní sa) – Áno, frajla Evrlín! Veď
4 1 | krásne meno prekrstili, zdá sa, že i vaše dobré srdce ku
5 1 | vaše dobré srdce ku mne sa premenilo. Už vám teraz
6 1 | objímem! Veď srdce moje k tebe sa nepremenilo. Ty si bola
7 1 | ošípané kŕmiť, ale budeš sa len o mňa starať. Ráno mi
8 1 | kišasonku5 pokladať. Či sa ti to nepáči?~Borka – Ďakujem,
9 1 | ďakujem! (Vo dverách sa zjaví Sokolová.) Ale povedz:
10 1 | ruku.)~Evička – Tak, uč sa maniere. (Zbadá matku.)
11 1 | No, pekné spôsoby! Hanbi sa! Dávať si ruky bozkávať!~
12 1 | liebe Mutter7 nehnevaj sa...~Sokolová – Ticho buď!
13 1 | Sokolová – Ticho buď! Či sa to zrovnáva s detinskou
14 1 | toho neodstúpim. Neopováž sa mi viacej tykať, rozumieš?~
15 1 | Varešku do ruky a hospodárstvu sa poprizerať, to, dievka moja,
16 1 | zbadá.) A neplač, nemazni sa, ide radný pán Potomský.
17 1 | meine Gnädige, 11 opovažujem sa...~Sokolová – Vítam ich,
18 1 | Potomský – Veľmi, veľmi sa teším, že sa nám konečne
19 1 | Veľmi, veľmi sa teším, že sa nám konečne z toho ercínhunku
20 1 | sú akoby vyplakané. Vari sa niečo stalo? (Pozoruje obidve.)
21 1 | Veru také dačo! Ale nechže sa páči sadnúť, pán radný! (
22 1 | som nepozorný. (Spamätá sa.) Bolestná spomienka na
23 1 | No, no...~Evička (znova sa rozplače) – Ach, môj dobrý
24 1 | boh oslávi, tak otcovsky sa staral o slávu mesta Kocúrkova.
25 1 | utešené hory... Len teraz sa budú okolo ich dcéry obšmietať
26 1 | necenia, pán radný! Máme sa, pravda, buď bohu chvála,
27 1 | poslúchať ma nechcú. A Evrlína sa mi z toho ercíhunku vrátila
28 1 | Zakašle.)~Sokolová– Zdajú sa akýsi nesvoj, án radný!
29 1 | vyjaviť? (Nahlas.) Ostýcham sa, meine...~Sokolová – Len
30 1 | Už podlieham... (Chytí sa za srdce a hrá zaľúbeného,
31 1 | jazyky! Ba naopak, musím sa pochváliť, že znamenite
32 1 | predtým Potomský) – Ach, veď sa len dačo naklebetí v tom
33 1 | i o mojom nebožtíkovi čo sa toho naklebetilo. Že vraj
34 1 | Zakašle.)~Sokolová – Koľko som sa len napracovala, namozolila,
35 1 | Zakašle.)~Sokolová – Či som sa hanbila kopať, vodu nosiť,
36 1 | tabakom a cigarkami? Tu potom sa svet čuduje, že sme si horko-ťažko
37 1 | klebety...~Sokolová – A či sa môj nebožký po krčmách a
38 1 | ubližujú. Vari preto, že sa nechcem ženiť, že som nejednej
39 1 | Ale no, pán veľkomožný, čo sa im robí? (Vytrhne sa a ujde.)~
40 1 | čo sa im robí? (Vytrhne sa a ujde.)~Potomský – Všetci
41 1 | pod oknom.) Hlavná vec, že sa dozvedela, ako ju ľúbim –
42 1 | dozvedela, ako ju ľúbim – a to sa ženám páči. Hop, ale šusterflek.
43 1 | ale šusterflek.26 (Zamyslí sa. V bočnej izbe zaznie smiech.)
44 1 | ženíchom Evrlíny. (Zamyslí sa.) Ale ten žid, tisíc hromov,
45 1 | Napraví si cviker a tvári sa akoby nič.)~Borka (so šálkami
46 1 | To si ty, Borka? A čože sa tak smeješ?~Borka (veľmi
47 1 | tak smeješ?~Borka (veľmi sa smeje) – Akoby som sa nesmiala,
48 1 | veľmi sa smeje) – Akoby som sa nesmiala, keď ma tak objímali... (
49 1 | ma tak objímali... (Smeje sa.)~Potomský – No servus!
50 1 | kladie šálky na stôl) – Vari sa zblázmili, pán vel'komožný!?~
51 1 | No ber...~Borka (smeje sa) Veď som im to už... pán
52 1 | Do čerta! A čo, nehnevala sa?~Borka – A ba! Smiali sa
53 1 | sa?~Borka – A ba! Smiali sa až do popuku. (Smeje sa.)~
54 1 | sa až do popuku. (Smeje sa.)~Potomský – Tak len vezmi,
55 1 | Hm, olejkár. Teda olejkár sa bude ťahať za prsty s mojím
56 1 | tak krvavý súboj. (Strasie sa.) Hm, to bude divná komédia
57 1 | komédia v Kocúrkove. (Zamyslí sa, sadne si.)~(Vo dverách
58 1 | sadne si.)~(Vo dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~
59 1 | árenda...!~Evička (zľakne sa).~Sokolová – Ale čo za árendu,
60 1 | Potomský?~Potomský (zľakne sa) – Ach, ale ma prekvapili,
61 1 | pokolomutený, pán radný. Veď sa trasú, akoby ich zimnica
62 1 | nesie na stôl rum a veľmi sa smeje).~Sokolová – Vari
63 1 | tak rozhorúčili? (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, vychladne –
64 1 | Sokolová – Pravda – nech sa páči, kým je vrený. Azda
65 1 | unter aller Kritik!31 Či sa taký bontón Fräulein Evrlín
66 1 | kmotre?~Evička (začervená sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová –
67 1 | tausend pardón!32~Evička – Nič sa nestalo, pán radný!~Sokolová –
68 1 | radný!~Sokolová – Ale nechže sa páči, veď sa môžeme i pri
69 1 | Ale nechže sa páči, veď sa môžeme i pri šálke čaju
70 1 | som chcel povedať. Vari by sa ešte i na staré kolená s
71 1 | teraz už rozumiem.(Smeje sa.)~Potomský – Tak je! Veď
72 1 | tak...~Sokolová – Nemiešaj sa do toho, dievka moja! To
73 1 | do toho, dievka moja! To sa musí lepšie rozvážiť.~(Klopanie.)~
74 1 | môjho syna z Pešti, ktorý sa mi o dva mesiace vráti domov.~
75 1 | helyzetben vagyok (díva sa blažene na Sokolovú), že
76 1 | apám...~Sokolová – Nechže sa neunúvajú, pán radný, veď
77 1 | odkedy som ja v Kcúrkove, už sa tu alázatošuje,45 tekintetešuje,
78 1 | pomaďarčiť. Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy
79 1 | sedliacky – vy!~Sokolová (smeje sa) – No, už nedbám, ale sa
80 1 | sa) – No, už nedbám, ale sa mi to nijako nepozdáva!~
81 1 | ruku.)~Potomský (sebe) – To sa mi podarilo, ostatné druhý
82 1 | Gnädige, nech odpustia, už som sa priveľmi zdržal, úradné
83 1 | práce ma domov volajú. Nech sa majú dobre! (Berie klobúk
84 1 | pozrú na seba a rozosmejú sa.)~ Opona~
85 2 | Hľadal som, chodil, tu i tam sa pýtal, nikde nič, milého
86 2 | z košele zodrali. Chceš sa najesť, musíš .lepšie zaplatiť
87 2 | Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl tak, že mu
88 2 | Potomský – A nota bene,62 keby sa náhodou dáky žobrák alebo
89 2 | komožný. Ja som veľmi rád, keď sa na mňa niekto v biede utisne!~
90 2 | kresťan kocúrkovský, i že sa lepšie rozumiete hospodárstvu,
91 2 | prosili a plakali… Musel som sa zmilovať.~Potomský – Tri
92 2 | Len do, večera. Práve sa chystám k nemu likvidovať66~
93 2 | máš prázdnu krčmu! (Obzrú sa.) Jeden jediný vagabund
94 2 | drichme.~Spitzer – Nech sa len nehnevajú, pán veľkomožný.
95 2 | nikto nepožičia, i keby sa obesil.~Potomský – Nič neodkladaj!
96 2 | Nič neodkladaj! Mohlo by sa stať, že by mu moja priateľka
97 2 | Dobre teda, idem hneď, len sa preoblečiem.~Potomský –
98 2 | Evičkou, či nie? Otázka je, či sa jej ja budem páčiť, a či
99 2 | nič, hlavu hore! (Spitzer sa vracia.) Hej, pán hostinský,
100 2 | som tak mohol... keby som sa tak mohol za kosca preobliecť
101 2 | prečo?~Martin – Dali sme sa zapísať do spolku miernosti.~
102 2 | rozhodnutie nepiť pálenku sa mi veľmi ľúbi. Ste statoční,
103 2 | sláva vám!~Spitzer (vráti sa) – Tu máte, dobrí ľudia,
104 2 | dobrí ľudia, občerstvite sa. Kto vám môže zakázať? Veď
105 2 | Peniaze boli aj budú. Nestaraj sa. Tých niekoľko grajciarov
106 2 | pľundier zdieračských, ber sa už!~Spitzer – No, no, no! (
107 2 | dostal od smädu! (Prechádza sa.)~Jano – Hej, mladý pánko,
108 2 | mladý pánko, prepáčte, že sa nám to rovným pozdáva. Nevidíme
109 2 | príčinu? Čo za príčinu? Ľúbite sa mi, a dosť! Teraz si chcem
110 2 | koscami lúčky kosil, až sa tak kúrilo! (Zdvihne pohár.)
111 2 | ktoré nám seno hrabali, sa verili, že mi národný oblek
112 2 | Za rána za rosy najlepšie sa kosí, cha-cha-cha...!~(Dvíhajú
113 2 | mladý pán. Náš Martin by sa s vami mohol staviť. To
114 2 | smiechom prerušia.)~Jano (smeje sa) – Hojoj, mladý pánko, akosi
115 2 | Hojoj, mladý pánko, akosi sa vám nohy zapletajú. Náš
116 2 | Vytiahne mešec.)~(Všetci sa smejú.)~Martin – Pravdu
117 2 | Martin – Na môj dušu!~(Smejú sa.)~Jurko – Ale čoby, veď
118 2 | To bude celý fígeľ, že sa rozveselíme. Veď ja som
119 2 | dievčat.)~Jano – Aha, už sa aj naše hrabáčky vracajú
120 2 | kde frajera máme.~ Ozývaj sa. Hora,~hrom ti do matera,~
121 2 | Nože, dievčatá, napite sa a zaspievajte si. Nože,
122 2 | Julka (začne spievať, všetci sa pridajú) –~ Ja som chlapec
123 2 | som chlapec vrtký, nebojím sa bitky,~čo mi roztrhajú košieľku
124 2 | Tu som, chlapci! Nože sa, Martin, zaskočíme si o
125 2 | si o závod?~Jano (smeje sa) – Ale mu to naozaj kaľavne
126 2 | byť, môžem byť,~a farár sa nesmie ani oženiť.:)~ (S
127 2 | Dáva mu veniec.)~ (Dievčatá sa prizerajú a šepkajú si.)~
128 2 | večerou čaká. Je čas,. aby ste sa pobrali.~Martin – Pravda
129 2 | sme boli zabudli. Berme sa, chlapci!~Ondrej – Ale,
130 2 | Dá mu.)~Zuzka – Môžete sa ňou zavďačiť dcére našej
131 2 | gazdinky.~Anka – Uvidíte, že sa vám bude páčiť. (Chytajú
132 2 | Všetci – Čoby, nebojte sa, kdežeby. (Ťahajú ho.) Nikto
133 2 | kdežeby. (Ťahajú ho.) Nikto sa nedozvie! ~Jelenský – Nuž
134 2 | Jano zanôti „Ej, spodobalo sa mi dievča na majeri...“
135 2 | dievča na majeri...“ Ostatní sa pridajú. Odídu.)~Spitzer (
136 3 | Potomský (vchádza, obzerá sa po izbe, nevidí Borku).~
137 3 | nevidí Borku).~Borka (obráti sa a zbadá Potomského, zarazí
138 3 | zbadá Potomského, zarazí sa) – Kisstihant, pán radný!~
139 3 | práve som dostal list, ktorý sa týka...~Sokolová – Pán radný,
140 3 | za Róza, aká Róza? Vari sa im v Pešti do dákej Rózy
141 3 | dostal list od syna, ktorý sa ich veľmi týka.~Sokolová –
142 3 | obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~Potomský –
143 3 | spravil malý výletik a prišiel sa predstaviť svojej neveste,
144 3 | nevýslovne túži...~Evička (smeje sa) –Kto im povedal, že túžim?~
145 3 | nešťastie človeka závisí, nejdem sa ženiť naslepo. Nechcem,
146 3 | špekulácií~Evička –Ach, to sa mi od neho veľmi ľúbi, to
147 3 | komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín naozaj
148 3 | do neho ako do neznámeho sa zaľúbi, zloží svoju masku
149 3 | nohám padne.~Evička – A kedy sa to stane?~Potomský – V týchto
150 3 | Kocúrkova. A potom nech sa k nemu múdro chovajú. Ja
151 3 | k nemu múdro chovajú. Ja sa budem, perse,76 robiť, akoby
152 3 | hlúposti nevyvedú a nech sa k nemu správajú tak, akoby
153 3 | mjlovali.~Evička (smeje sa) – Otázka je, či sa mu ja
154 3 | smeje sa) – Otázka je, či sa mu ja budem ľúbiť?!~Potomský –
155 3 | Potomský – A teraz nech sa mi ,dobre majú, meine Gnädige.
156 3 | ako chceš. Netajím, že sa mi ten človek už od istého
157 3 | spievajú. Ach, už i táto radosť sa mi pominie. Akože sa s nimi
158 3 | radosť sa mi pominie. Akože sa s nimi rozlúčim? (Ide k
159 3 | k oknu, otvorí ho. Kosci sa ukážu v oknách a spievajú.
160 3 | mladú ďatelinku,~z poľa sme sa vrátili rozveseliť gazdinku,~
161 3 | som trávu koil, útly kvet sa vzpínal,~akoby ma prosil,
162 3 | z jej modrého očka raj sa mi usmieva.~(Pozrie na Evičku.)~
163 3 | prekvapená zachytí a usmieva sa.)~(Všetci sa smejú a so
164 3 | zachytí a usmieva sa.)~(Všetci sa smejú a so spevom „A čože
165 3 | odchádz.ajú na večeru, ktorá sa podáva na dvore u Sokolovcov.
166 3 | dvore u Sokolovcov. Evička sa za nimi díva, ovoniava kvietok.
167 3 | ovoniava kvietok. Medzitým sa zjaví vo dverách Jelenský.)~
168 3 | pekne spievali. (Obráti sa, zbadá Jelenského.) A ty
169 3 | nejdeš večerať? (Jelenský sa blíži k Evičke.) No, čo
170 3 | Chytí ju za ruku, ona sa vykrúti.) No, no, veď vás
171 3 | Pobozká.)~Evička (vytrhne sa) – Čo, vari si opitý?~Jelenský (
172 3 | zaslúžil, to som aj dostal. Až sa mi v očiach zaiskrilo. Ona
173 3 | veru, driečny šuhaj. Odkiaľ sa tu berie? Prvý raz ho vidím!~
174 3 | najradšej teba oblízal. (Smeje sa a chytí Borku za ruku.)~
175 3 | ruku.)~Evička (vojde) – Tí sa akosi chytro spriatelili. (
176 3 | Jelenský – Ďakujem, nechce sa mi jesť!~Evička – Borka,
177 3 | z Turca?~Borka (vyhovára sa) – Nehnevajte sa, frajla
178 3 | vyhovára sa) – Nehnevajte sa, frajla Evrlín, celkom som
179 3 | útraty nerobil. Konečne sa mi podarilo odhovoriť mamušku.~
180 3 | mamušku.~Jelenský – Vari sa vám mamuška za olejkára
181 3 | básnik a pansláv. Veď by sa mi celé Kocúrkovo smialo.~
182 3 | nikdy nechcela. Len mamuška sa vždy naňho kapricírovala,
183 3 | študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela, že nemá nijakého
184 3 | Ale počkaj. Ty, kosec, ako sa voláš?~Borka – Veru, ešte
185 3 | nepovedal.~Jelenský – Ako sa volám? To vám neprezradím. –
186 3 | mi udrelo do hlavy, musím sa ist vyspať!~Evička – Ale
187 3 | Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi,
188 3 | naraz?~Evička – Tak je. Mne sa tiež v tieto dni ženích
189 3 | pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský – Odpusťte, panička,
190 4 | Kocúrkove byť nemôžem. Zmilujte sa!~Spitzer – Milosť u boha.
191 4 | krčmárovi doručil. Včera sa tu v mojej prítomnosti na
192 4 | drábov.~Jelenský – Stoj, ani sa nepohni! (Vytiahne z tanistry
193 4 | biele na čiernom.~(Úradník sa smeje.)~Spitzer – Ja nežartujem,
194 4 | nežartujem, mladý pánko, nech sa nevysmievajú!~Jelenský –
195 4 | jej pozornosť od toho, čo sa deje v hostinci.) Nech sa
196 4 | sa deje v hostinci.) Nech sa ľúbi do izby, tu je menšia
197 4 | teraz poznajú! (Utiahne sa nabok a odvráti sa.)~Evička –
198 4 | Utiahne sa nabok a odvráti sa.)~Evička – Poďme preč!~Sokolová –
199 4 | si slzy.)~Spitzer -Nech sa páči, pani veľkomožná, do
200 4 | Prečo si cigánila? Pakuj sa mi z očú!~Borka (na odchode) –
201 4 | Sokolová – No, pekné veci sa dozvedám! Len teraz sa mi
202 4 | veci sa dozvedám! Len teraz sa mi oči otvárajú! Teda tento
203 4 | otvárajú! Teda tento cudzinec sa vás ujal, pán učiteľ?~Starosvetský –
204 4 | chrbtom k prítomným, ukloní sa a chce odísť).~Evička –
205 4 | dáva ich Jelenskému.) Nech sa páči! Hm, čo vidim veď je
206 4 | Hlboko ma dojal.~Úradník – To sa ešte v Kocúrkove nestalo!~
207 4 | zaplať, drahá pani. (Ukloní sa a odíde.)~Evička – Mamuška,
208 4 | Sokolová – Čo za jeleň? Či sa ti rozum čistí? Prsteň,
209 4 | Lapátoš teremtette! Čo sa to tu porobilo? Že vraj
210 4 | práve povedal!~Evička – Čo sa im robí, radný pán? Vari
211 4 | mali?~Potomský (prekvapený sa obráti, sníme klobúk a ukloní
212 4 | obráti, sníme klobúk a ukloní sa) – Čo? Môjho syna? ~Evička –
213 4 | hovor, kto to bol, i kde sa tu vzal? Či som ti nerozkázal,
214 4 | na vlastné oči, keď sme sa o veksli rozprávali!~Potomský –
215 4 | beťahov, ja somár, že som sa mu lepšie neprizrel...!~
216 4 | neprizrel...!~Spitzer – Len sa tak robil, že drichme, aby
217 4 | bol dobrej vôle. S koscami sa zabával a vínom ich častoval..
218 4 | objal ma!~Potomský (smeje sa) Éljen, bravissimo,92 je
219 4 | synovi? Tramtáriát! (Hnevá sa.)~Evička – A potom som mu
220 4 | pristal!~Potomský (ešte viac sa hnevá a kričí) – Za kočiša!
221 4 | neslýchané!~Evička – Ktože sa nazdal, že je to mladý pán
222 4 | Evička – Ach, radný pán, nech sa už len nehnevajú, ale nech
223 4 | mladík naozaj ich syn, potom sa veľmi čudujem, ako mohla
224 4 | Adié!~(Potomský a Spitzer sa uklonia a adprevádzajú ich.)~
225 4 | Ale hop, Spitzer, kocky sa nám obrátili!~Spitzer –
226 4 | Hop! Vyhrali sme. Ona sa udobrí, môj syn sa ožení
227 4 | Ona sa udobrí, môj syn sa ožení a celé bohatstvo máme
228 4 | som poštára, pravdepodobne sa s ním zviezol.~Potomský –
229 4 | ty semmirevaló!96 Iste sa bál, že i by som ho doma
230 4 | ruský ! emisár. Kde je? Ako sa volá? Drábi ho tu včera
231 4 | pomaďarčit.~Notár – A prečo sa za kosca preobliekol a zlaté
232 4 | Potomský – No, no, všetko sa vysvetlí, ja hneď podám
233 4 | 99 (Dôverne.) Viete, on sa chce ženiť, ale chcel svoju
234 4 | k nedorozumeniu, preto ,sa napaprčil a zutekal.~Notár–
235 4 | inkognito. Povedzte mu, že sa nehnevám, že sa radujem
236 4 | Povedzte mu, že sa nehnevám, že sa radujem jeho príchodu a
237 4 | Paranč!102 (Ide a vráti sa.) Izé103 ako sa volá ten
238 4 | a vráti sa.) Izé103 ako sa volá ten váš syn?~Potomský –
239 4 | Jelenfy, Jelenfy! A keby sa ,priečil, splnomocňujem
240 4 | keď ho pozvete, zastavte sa v krčme, prídem mu naproti.
241 4 | Potomský vypije.) A keby sa vrátili, daj mi to ihneď
242 4 | upravuje v šenku.)~(Vtom sa zjaví Jelenský so svojou
243 4 | hostinský!~Spitzer (zľakne sa, obráti sa a díva sa vyjavený
244 4 | Spitzer (zľakne sa, obráti sa a díva sa vyjavený na Jelenského ).~
245 4 | zľakne sa, obráti sa a díva sa vyjavený na Jelenského ).~
246 4 | spadli, mladý pánko? Veď sa tu po vás zháňajú?~Jelenský –
247 4 | Spitzer (ochotne) – Nech sa páči. (Podáva mu.) Už je
248 4 | vo svojej izbe. Poberám sa preč, už tú izbu nepotrebujem.~
249 4 | odcestovať? (Pre seba.) Keby sa mi podarilo zadržať ho tu!~
250 4 | nakŕmiť. Len čo nakŕmi, vráti sa po mňa! (Počuť dupot koní,
251 4 | ísť!~Jelenský – Čo je, čo sa robí?~Spitzer – Len pokoj,
252 4 | Odbehne.)~Notár – Hm, tento sa veru svojmu otcovi nepodobá.
253 4 | nenavštiviť? Po krčmách sa túlať a také dobrodružstvá
254 4 | Kto ste vy vlastne, ak sa smiem opýtať?~Notár – Ja
255 4 | Jelenský – Naozaj? Môžem sa zasmiať? (Smeje sa.) A ktože
256 4 | Môžem sa zasmiať? (Smeje sa.) A ktože je tá moja nevesta,
257 4 | ktože je tá moja nevesta, ak sa smiem o!pýtať?~Notár – Mladý
258 4 | priviezli. A ten váš apko sa vari zblázni od radosti!~
259 4 | mám aj apka? ~Notár (smeje sa) – Akože by ste nemali?
260 4 | by ste nemali? Lenže vy sa bojíte predstúpiť pred neho
261 4 | ktorého hľadáte. Mýlite sa v osobe! Zbohom! (Ide.)~
262 4 | Je-le…~Jelenský (zľakne sa) – No, no, no!~Notár (rezko) –
263 4 | podobnosť mien i osôb,-ja sa nevolám Jelenfy, ale...~
264 4 | povedal a koč je už tu, už sa vrátil.~Notár – Dobre,
265 4 | vrátil.~Notár – Dobre, nech sa ľúbi, pán Jelenfy!~Jelenský –
266 4 | to je môj otčim, lebo ja sa volám Jelenfy!~Notár –
267 4 | nezbadal.~Jelenský (smeje sa) – Bravissimo! Ale ty, beda
268 4 | Sokolovej kúru strúhať! Len aby sa môj apko nenahneval. Ešte
269 4 | udobrím. „Két pisztoly“107 sa tu v Kocúrkove istotne stretne
270 4 | vytĺkli.~Jelenfy – Nemáš sa čo báť, kočmároš, my sme
271 4 | 113 Prosím ponížene, nech sa páči. Hej, bude to radosti
272 4 | Kocúrkove. Celé Kocúrkovo sa pohrnie do teátru.114 Tessék!
273 4 | tu spraví galibu. A keď sa raz opije, všetko tým svojím
274 4 | Poďte, sadnite si a napite sa! A kde je ten beťár?~(Sedia
275 4 | Nešiel s poštárikom, tu sa zamotal, v hostinci. A ja,
276 4 | hneď som vedel, len čo som sa vydal na cestu. Ej, fiškus,
277 4 | uhádol, privolil. Istotne sa vás bál, to som poznal po
278 4 | to ,poriadny šuhaj, vie sa ten okolo nej obracať. Môžete
279 4 | radný!~Potomský – A páčila sa mu?~Notár – A ešte ako!
280 4 | ruky bozkával a kadejáko sa jej šmajchloval, 118 čo
281 4 | som ju zdržiavať! (Smeje sa.)~Potomský (smeje sa) –
282 4 | Smeje sa.)~Potomský (smeje sa) – Bravissimo, môj syn Jelenfy!
283 4 | 119 budeme piť, celá krčma sa bude s nami krútiť! Choďte!~
284 4 | pripadne nám! (Pije, vtom sa vo dverách zjaví Jelenfy
285 4 | veď, je to môj syn. Akože sa sem dostal? Aha po mňa prišiel.~
286 4 | Jelenfy (ide k oknu a díva sa von. Nezbadal Potomského
287 4 | Potomského v šenku.) Kdeže sa baví ten kočmároš! (Zbadá
288 4 | radosť! Už som tu! Myslím, že sa nebudeš hnevať pre moje
289 4 | Potomský (radostne) – Čo by som sa hneval! Výborne si to navliekol.
290 4 | veľkou radosťou! (Objímajú sa a bozkávajú.) Ale, apko,
291 4 | potom ma neprezraď a rob sa, akoby si ma nepoznal. Chcem
292 4 | inkognito.~Potomský (smeje sa) – Výborné inkognito, cha-cha-cha! (
293 4 | chce hrať komédiu! (Smeje sa.)~Jelenfy – Édes apám,121
294 4 | peniaze rozdávať. No, bohato sa ti to vyplatí. Tu máš, a
295 4 | sprosté, tým, v ktorom si sa priviezol k Sokolovcom!~
296 4 | ťa Evrĺína ľúbi, keď ste sa už objímali a bozkávali.~
297 5 | Potomského?~Jelenský – Prečo? To sa dozviete neskoršie.~Evička –
298 5 | Evička – Ale, Janík, .vari sa len nehneváš na svojho apka?
299 5 | syna Potomského, ale páči sa jej práve preto, že je Slovák,
300 5 | krku kopu dlžôb, ktorých sa chcel zbaviť tým, že chcel
301 5 | kocúrkovskému krčmárovi. Spriahli sa proti pánu učiteľovi, lebo
302 5 | toho odhováral. Nehnevaj sa, že ti to tak úprimne do
303 5 | machináciách, 126 lebo tvoj apko sa vie veľmi dobre pretvavovať.
304 5 | konečne pán učiteľ, ktorého si sa tak veľkodušne zastal, otvoril
305 5 | zastal, otvoril oči. Nechce sa nám ani veriť, že si jeho
306 5 | tak, som šťastný! Veľmi sa teším.~Evička – A ľúbiš
307 5 | svete!~Evička – Ej, ej, a či sa môžem na teba spoľahnúť,
308 5 | veľmi prudký! (Odtiahne sa.)~Jelenský (lahodne, ale
309 5 | lásky na dlážku,~keby sme sa takto neobjali! (Pobozká
310 5 | lekciu. 127~Jelenský – Teraz sa už nebojím, teraz už nie
311 5 | rýchle k mamičke. Dohovoríme sa o tej hostine pre koscov.
312 5 | Evička (ostáva sama, díva sa za ním) – Čím viac sa dívam
313 5 | díva sa za ním) – Čím viac sa dívam na toho mladého Jelenfyho,
314 5 | mladého Jelenfyho, tým viacej sa mi ľúbi. Čudné je mi len,
315 5 | kvôli otcovi. Fuj, sama sa hanbím za odrodilstvo, ktoré
316 5 | to je šľachetné! (Preberá sa v knihe.)~Starosvetský (
317 5 | klopanie. Staro svetský sa chvíľu díva, vidí, že Evičička
318 5 | som len bola hlúpa, že som sa hanbila byť Slovenkou. Ako
319 5 | zanedbávať svoj jazyk. Keby sa už zjavil reformátor128
320 5 | Milí ľudia. Do čerta, už sa konečne musím vyzradiť.
321 5 | ho majú!~Jelenský (obráti sa chrbtom, pre seba) – No
322 5 | pánboh pomáha! (Utiahne sa nabok.)~Potomský– Kieho
323 5 | paličkou po chrbte.) No čože sa odvraciaš odo mňa, ty teľa!
324 5 | Tramtaríát, kto si, že sa opovažuješ?~Evička (pribehne) –
325 5 | Sokolová – Dievka moja, to sa dalo očakávať. Nechcú sa
326 5 | sa dalo očakávať. Nechcú sa zmieriť.~Evička – Podajte
327 5 | Podajte si ruky a prestaňte sa hnevať. Veď ste otec a syn!~
328 5 | Mám šťastie predstaviť sa. Som direktor maďarskej
329 5 | kus „Két pisztoly!“ Nech sa páči oznämenie! (Rozdáva
330 5 | tento tulák?~Jelenský (smeje sa) – Už sme dvaja synovia!~
331 5 | Žmurká.) Kérem, lepšie sa mi prizrite, či sa nemýlite
332 5 | lepšie sa mi prizrite, či sa nemýlite v osobe.~Jelenský –
333 5 | nechce byť jeho synom (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, nepojedol
334 5 | Určite šalie! Radný :pán, čo sa preboha, porobilo? Či už
335 5 | nepoznajú?~Jelenský (smeje sa).~Potomský – Hlúpo a bláznivo
336 5 | vy opice, a celý váš dom sa tuším na blázinec premenil.
337 5 | stojíš, ty trubiroh? Či sa mi už raz priznáš, že si
338 5 | Evička – Amen! Zbláznil sa!~Jelenský – Veď puknem od
339 5 | priviezol. A tento žltý papagáj sa opovážil urážať ma. Kto
340 5 | Mňa?~Notár – Vás? (Smeje sa.) Komediantov nech psia
341 5 | vy somár!~Notár (smeje sa) – Tento komediant? Ten
342 5 | beťár a tuším celé Kocúrkovo sa zbláznilo. (Jelenfymu.)
343 5 | okovaných hromov, priznáš sa, či nie? Teda kto, do čerta,
344 5 | tretí!~Sokolová – Sypú sa ako z vreca!~Potomský –
345 5 | kisasszony!130 Vidím, že sa mi tu druhý vták do revíru
346 5 | Potomský – Aha, aha, aha, tak sa nám predsa kocky obracajú. (
347 5 | predsa kocky obracajú. (Smeje sa.) Predsa nie Jelenfy, ale
348 5 | Jelenfy, ale tulák! (Smeje sa.) Smejte sa, ľudia!~Sokolová –
349 5 | tulák! (Smeje sa.) Smejte sa, ľudia!~Sokolová – Vy nie
350 5 | pririekol tento pán. Prisahal sa a klial, že som Jelenfy
351 5 | Kocúrkova.~Potomský (smeje sa) – Slovenský básnik, proletár,
352 5 | je možné!~Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo ste nás
353 5 | nie je vaším synom, sama sa teším! Jeho šľachetný skutok
354 5 | teraz ukrižuje. Myslim, že sa obesim!~Jelenfy (pre seba) –
355 5 | vstreliť! Ale nie, natoľko som sa ešte nespochabil. Vari pre
356 5 | vás už nepustíme! Cnosť sa sama ukáže a tá vás i proti
357 5 | Sokolová – Tak čo? (Smeje sa.) Alebo chceš radšej tamtoho
358 Slov| drôtenými obručami, nosila sa v 19. storočí v Európe~
359 Slov| tessék (maďar. täššék) – nech sa páči~ 14 gnädiger
360 Slov| samozrejme, samo sebou sa rozumie~ 64 ganz pünktlich (
361 Slov| absteigen) – zostúpiť, usadiť sa~ 74 maskírovaný –
362 Slov| noc~ 80 kapricírovať sa (z franc. la caprice) –
363 Slov| z toho nič nebude, to sa nemôže stať~ 85 mein
364 Slov| vyslov täššék) – nech sa páči~ 116 pusipajtáš (
365 Slov| 118 šmajchľovať sa (z nem. sich schmeicheln) –
366 Slov| schmeicheln) – zaliečať sa~ 119 punč (angl. punch) –
|