Obr.
1 Osob| radný pán~Ján Jelenfy . . . . . . . . jeho syn,
2 1 | A čo ešte, keď môj syn Jelenfy príde domov! on je už törzököš49
3 1 | Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš! No či nie krajšie
4 3 | svoju masku a ako ozajstný Jelenfy k jej nohám padne.~Evička –
5 4 | Ale ten nápis. Tu pozri... Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička –
6 4 | pozri... Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička – Mamuška, veru
7 4 | môj budúci, môj ženích Jelenfy!~Potomský (zadychčaný, vbehne,
8 4 | naozaj?~Evička – Áno, ich syn Jelenfy.~Potomský – Do čerta, krčmár,
9 4 | notáriuš, veď je to môj syn, Jelenfy~Notár – Ba kieho čerta!
10 4 | Ba kieho čerta! Váš syn Jelenfy?~Potomský – Áno, môj syn
11 4 | ten váš syn?~Potomský – Jelenfy, Jelenfy! A keby sa ,priečil,
12 4 | syn?~Potomský – Jelenfy, Jelenfy! A keby sa ,priečil, splnomocňujem
13 4 | no, no!~Notár (rezko) – Jelenfy!~Jelenský (sebe) – Tisíc
14 4 | mien i osôb,-ja sa nevolám Jelenfy, ale...~Notár – Ale? No,
15 4 | zmätený. Veru tak, vy ste Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale
16 4 | ktorého hľadáme. Vy nie ste Jelenfy? Môžete to odtajiť? A kto
17 4 | Dobre, nech sa ľúbi, pán Jelenfy!~Jelenský – Ale, tisíc
18 4 | pán notár. ten starý pán Jelenfy už bude u Sokolovcov, však?~
19 4 | otčim, lebo ja sa volám Jelenfy!~Notár – Lebo ste si meno
20 4 | rukavici! (Odíde.)~(Pauza.)~Jelenfy (dosť prudko vojde) – Hála
21 4 | pánko, čo ráčia rozkázať?~Jelenfy – Dnes večer sem príde
22 4 | páni by mi okná vytĺkli.~Jelenfy – Nemáš sa čo báť, kočmároš,
23 4 | sa) – Bravissimo, môj syn Jelenfy! Moja krv, moje telo! Podľa
24 4 | vtom sa vo dverách zjaví Jelenfy a spieva si.) A, kýho čerta
25 4 | dostal? Aha po mňa prišiel.~Jelenfy (ide k oknu a díva sa von.
26 4 | fiam120.(Drží vystreté ruky.)~Jelenfy – Ó, s veľkou radosťou! (
27 4 | hrať komédiu! (Smeje sa.)~Jelenfy – Édes apám,121 ale ,potreboval
28 4 | si prišiel kočom po mňa?~Jelenfy (prekvapený) – Akým kočom,
29 4 | priviezol k Sokolovcom!~Jelenfy – K Sokolovcom? Ja? veď
30 4 | priviezol pán notáriuš.~Jelenfy – Notáriuš? .Čo za, notáriuš,
31 4 | už objímali a bozkávali.~Jelenfy – Bozkávali? (Zase prejde
32 4 | Potomský – Či čuješ, ty beťár?~Jelenfy – Tento červenonosý pán
33 4 | Poď so mnou! (Ťahá ho.)~Jelenfy – Ale, apko, veď ja chcem
34 5 | Evička–Veď mi to aj pán Jelenfy čítal zo Slávy dcéry! (Hl'
35 5 | nechcú veriť, že ich syn Jelenfy je v tomto dome, tu ho majú!~
36 5 | syn? Čo to za sprostá reč?~Jelenfy (pritrieli s ceduľami v
37 5 | Ten človek rozum tratí.~Jelenfy (Potomskému) -či som ti
38 5 | Už sme dvaja synovia!~Jelenfy (otcovi) – Ja vaším synom,
39 5 | Veď puknem od smiechu!~Jelenfy – Nech ma hus kopne, ak
40 5 | urážať ma. Kto je cigáň, ha?~Jelenfy – Mňa že ste sem priviezli?
41 5 | vyplatil tú veksľu za učiteľa?~Jelenfy – Akú veksľu?~Potomský –
42 5 | zlatý prsteň ty si daroval?~Jelenfy – Prsteň? Nijaký som nemal!~
43 5 | inkognito!~Potomský – Čo?!~Jelenfy – Nie je pravda! Ja som
44 5 | Mňa tu porazí od jedu!~Jelenfy – Édes apám, čo to všetko
45 5 | je možné! Prečo to tajil?~Jelenfy – Drága kisasszony!130 Vidím,
46 5 | inkognito, ale ako opravdivý Jelenfy a váš ženích pred vami vystúpiť.
47 5 | Janík, je pravda, že si Jelenfy, môj ženích?~Jelenský –
48 5 | Jelenský – Ženích hej, Jelenfy nie!~Potomský – Aha, aha,
49 5 | Smeje sa.) Predsa nie Jelenfy, ale tulák! (Smeje sa.)
50 5 | ľudia!~Sokolová – Vy nie ste Jelenfy, naozaj?~Jelenský – Prepáčte,
51 5 | Prisahal sa a klial, že som Jelenfy a že som ženích slečny Evrlíny,
52 5 | Jelenský – Teda tu som ako Jelenfy, i keď som ním nikdy nebol!~
53 5 | hovoriť i moje srdce, nie?~Jelenfy (kľakne si pred ňou) – Drága
54 5 | ukrižuje. Myslim, že sa obesim!~Jelenfy (pre seba) – Teraz mi inšie
|