Obr.
1 1| na to.~Sokolová – Však mi ju len pobláznili! (Popod okno
2 1| ercínhunku navrátili. (Obzerá si ju.) Ale čo vidím... veď ich
3 1| srdca, môj anjel. (Objíma ju.) Prosím si ich vzácnu rúčku,
4 1| si ich vzácnu rúčku, nech ju pritisnem na svoju hruď,
5 1| Bozká Borke ruku a objíma ju.)~Borka – Ale no, pán veľkomožný,
6 1| vec, že sa dozvedela, ako ju ľúbim – a to sa ženám páči.
7 1| práve to je móda a musíme ju nasledovať. Veď už po celej
8 2| Sokolová, ktorú~...ešte ju len kolembali,~ej, ešte
9 2| len kolembali,~ej, ešte ju len kolembali,~už ju za
10 2| ešte ju len kolembali,~už ju za mňa sľubovali.~(Vyberie
11 2| veď práve som chcel, aby ju nemohol likvidovať,67 aby
12 2| Zanes tú pálenku späť, alebo ju vystreb sám, keď ju tak
13 2| alebo ju vystreb sám, keď ju tak zvelebuješ.~Spitzer –
14 3| je to vec mojej dcéry, že ju nútil nebudem.~Potomský –
15 3| kytku cez okno Evičke, tá ju prekvapená zachytí a usmieva
16 3| Jelenský –Vás chcem! (Chytí ju za ruku, ona sa vykrúti.)
17 3| skosiť ako trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj,
18 3| opitý?~Jelenský (ešte si ju doberá, lebo o vážnej láske
19 3| báječným lásky nápojom! (Zasa ju chytá.)~Evička – Tu máš! (
20 3| Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke vzbudil
21 4| dlžoba ostala na mne. Chcem ju statočne vyplatiť, len čo
22 4| vyplatená.~Spitzer – Čo? Kto ju vyplatil?~Úradník – Tento
23 4| obchodníka odkúpil a mne ju doručil, aby som...~Sokolová –
24 4| nasilu ísť k nim. Musel som ju zdržiavať! (Smeje sa.)~Potomský (
25 5| Kľakne pred ňou a drží ju za ruku.)~Evička – Zase
26 5| slnko mojich ideálov! (Chce ju objať.)~Evička – Nie, nie,
27 5| Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju oblapí.) –~Veď by sme tu
28 5| takto neobjali! (Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (
|