Obr.

 1 1|        na to.~Sokolová – Však mi ju len pobláznili! (Popod okno
 2 1| ercínhunku navrátili. (Obzerá si ju.) Ale čo vidím... veď ich
 3 1|        srdca, môj anjel. (Objíma ju.) Prosím si ich vzácnu rúčku,
 4 1|        si ich vzácnu rúčku, nech ju pritisnem na svoju hruď,
 5 1|        Bozká Borke ruku a objíma ju.)~Borka – Ale no, pán veľkomožný,
 6 1|        vec, že sa dozvedela, ako ju ľúbim – a to sa ženám páči.
 7 1|        práve to je móda a musíme ju nasledovať. Veď už po celej
 8 2|          Sokolová, ktorú~...ešte ju len kolembali,~ej, ešte
 9 2|          len kolembali,~ej, ešte ju len kolembali,~už ju za
10 2|        ešte ju len kolembali,~už ju za mňa sľubovali.~(Vyberie
11 2|         veď práve som chcel, aby ju nemohol likvidovať,67 aby
12 2|     Zanes tú pálenku späť, alebo ju vystreb sám, keď ju tak
13 2|        alebo ju vystreb sám, keď ju tak zvelebuješ.~Spitzer –
14 3|        je to vec mojej dcéry, že ju nútil nebudem.~Potomský –
15 3|        kytku cez okno Evičke, tá ju prekvapená zachytí a usmieva
16 3|      Jelenský –Vás chcem! (Chytí ju za ruku, ona sa vykrúti.)
17 3|         skosiť ako trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj,
18 3|         opitý?~Jelenský (ešte si ju doberá, lebo o vážnej láske
19 3|    báječným lásky nápojom! (Zasa ju chytá.)~Evička – Tu máš! (
20 3|           Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke vzbudil
21 4|      dlžoba ostala na mne. Chcem ju statočne vyplatiť, len čo
22 4|     vyplatená.~Spitzer – Čo? Kto ju vyplatil?~Úradník – Tento
23 4|         obchodníka odkúpil a mne ju doručil, aby som...~Sokolová –
24 4|      nasilu ísť k nim. Musel som ju zdržiavať! (Smeje sa.)~Potomský (
25 5|           Kľakne pred ňou a drží ju za ruku.)~Evička – Zase
26 5|      slnko mojich ideálov! (Chce ju objať.)~Evička – Nie, nie,
27 5|  Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju oblapí.) –~Veď by sme tu
28 5|         takto neobjali! (Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (