Obr.
1 Osob| richtárovi~Evička . . . . . . . . jej dcéra~Potomský . . . . . . . .
2 1 | a ruku bozkaj! (Natrčí jej ruku.)~Borka – Ich kiss
3 1 | Evička (ide k matke a chce jej ruku bozkať) – Ale, liebe
4 1 | liebe Mutter!~Sokolová – S jej pomocou pri našom veľkom
5 1 | frlégn!20 (Pre seba.) Či jej mám lásku vyjaviť? (Nahlas.)
6 1 | zaľúbeného, hoci mu ide len o jej majetok.)~Sokolová (ostáva
7 1 | ostane vyjavená stáť na jej mieste. Potomský pri hľadaní
8 1 | za to objímanje. (Tisne jej do ruky peniaz.) A povedz,
9 1 | Nemá, ale pani veľkomožná jej vychvaľujú : akéhosi olejkárovho
10 1 | dcéru nekarhajú. Ja som jej rozkázala, aby mi podľa
11 1 | ťa len mám rada! (Bozká jej ruku.)~Potomský (sebe) –
12 1 | Potomský (Evičke) – Pá! (A hodí jej bozk.)~(Obidve idú ku dverám,
13 2 | Potomský – A povedal som jej, že máte viac lásky k bližnému
14 2 | či nie? Otázka je, či sa jej ja budem páčiť, a či ona
15 2 | Sokolovej. Idú z poľa, už jej všetky lúky skosili. Musím
16 3 | a ako ozajstný Jelenfy k jej nohám padne.~Evička – A
17 3 | frajerôčka je ver krásna deva,~z jej modrého očka raj sa mi usmieva.~(
18 3 | zajtra.~Jelenský (vychytí jej list) – Daj ho sem, pôjdem
19 4 | veľkomožná! (Chce odpútať jej pozornosť od toho, čo sa
20 4 | včerajší... (Mešec i prsteň jej vypadnú z ruky.)~Jelenský (
21 4 | posiela, aby sme vás rovno do jej domu priviezli. A ten váš
22 4 | trochu som ich špehoval. On jej ruky bozkával a kadejáko
23 4 | ruky bozkával a kadejáko sa jej šmajchloval, 118 čo hovorili,
24 5 | Potomského, ale páči sa jej práve preto, že je Slovák,
25 5 | Evičička drží v ruke knihu, čo jej sám bol dal). – Čo nevidím?
26 5 | kišasonka Evrlína. Prečo jej nepobozkáš ruku?~Evička–
27 5 | budúca pani svokra, hneď jej ruku bozkaj! (Tisne ho.)~
28 5 | mojim synom?~Jelenský (bozká jej ruku) – Aké šťastie byť
|