Obr.
1 1 | dvoje dverí: do kuchyne a do Evičkinej izby. Na oknách
2 1 | záclony, v oknách kvety a na stenách obrazy rodinných
3 1 | pri diváne malá knižnička a v nej niekoľko kníh. Medzi
4 1 | trávu zbierali, kvety trhali a venčeky vili?~Evička –
5 1 | družkou mojich detských zábav. A preto, že si nám toľké roky
6 1 | chcem ťa teraz odmeniť a povýšiť ťa z tvojho nízkeho
7 1 | šaty vyhladíš, vlasy učešeš a zapletieš, krinolíny 4 pripravíš,
8 1 | Všetko ti pôjde ako po masle a dám ti také šaty ušiť, že
9 1 | moja milá Evrlín!~Evička – A nehovor mi tak po sedliacky...
10 1 | ich küsse die Hände6 – a ruku bozkaj! (Natrčí jej
11 1 | maniere. (Zbadá matku.) A teraz hybaj kravy na pole
12 1 | bozkávať!~Evička (ide k matke a chce jej ruku bozkať) –
13 1 | Už som ti raz povedala a od toho neodstúpim. Neopováž
14 1 | slúžke. Varešku do ruky a hospodárstvu sa poprizerať,
15 1 | dali? Tam nás kuchárstvu a hospodárstvu neučili to
16 1 | som ja už dávno zabudla. A moje ruky sú už nie na to.~
17 1 | Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač, nemazni sa, ide
18 1 | nemám apuška!~Sokolová – A ja manžela! Už sme opustené
19 1 | Veď im to bol za richtára! A aký pekný majetok zanechal.
20 1 | za mestom, záhrady, lúky a role... a tie utešené hory...
21 1 | záhrady, lúky a role... a tie utešené hory... Len
22 1 | Budúže mať ánbéterov17 a kúrmacherov18 na každý prst!
23 1 | dome, nemá kto rozkazovať. A ja na všetko nestačím –
24 1 | ani poslúchať ma nechcú. A Evrlína sa mi z toho ercíhunku
25 1 | zriedka máme to šťastie... A pošli Borku, nech prikryje
26 1 | Potomský – Nuž, keď ráčia, a rozkázať.~Sokolová (ide
27 1 | podlieham... (Chytí sa za srdce a hrá zaľúbeného, hoci mu
28 1 | dom, driečne hospodárstvo a radné panstvo – to všetko
29 1 | obecné peniaze domy skupoval a iné hrozné cigánstva ...
30 1 | iné hrozné cigánstva ... a či nám neubližovali?~Potomský –
31 1 | svitaním čeľaď budiť, pracovať? A ,či som za čias richtárstva
32 1 | richtárstva svojho muža s maslom a syrom nekupčila a muž zasa
33 1 | maslom a syrom nekupčila a muž zasa s drevom, tabakom
34 1 | muž zasa s drevom, tabakom a cigarkami? Tu potom sa svet
35 1 | horko-ťažko dačo nadobudli, a ohovára... ohovára...~Potomský –
36 1 | všakové klebety...~Sokolová – A či sa môj nebožký po krčmách
37 1 | sa môj nebožký po krčmách a kafehauzoch23 vláčil, či
38 1 | vytrpia. Veď i ja som vdovec a zaumienil som si byť ich
39 1 | som si byť ich ochrancom. A aby som pravdu povedal,
40 1 | košík...~Sokolová – Nuž a prečože tie košíky tak rozdávajú?~
41 1 | Gnädige, lebo len jednu ctím a horím k nej nevýslovnou
42 1 | nezbadal zmenu.) Milujem ich a večnú lásku im sľubujem. (
43 1 | srdce. (Bozká Borke ruku a objíma ju.)~Borka – Ale
44 1 | sa im robí? (Vytrhne sa a ujde.)~Potomský – Všetci
45 1 | to bol akýsi tenký driek a hlas akýsi cudzí! (Dáva
46 1 | dozvedela, ako ju ľúbim – a to sa ženám páči. Hop, ale
47 1 | pst... (Napraví si cviker a tvári sa akoby nič.)~Borka (
48 1 | Potomský – To si ty, Borka? A čože sa tak smeješ?~Borka (
49 1 | veľkomožný!~Potomský – Do čerta! A čo, nehnevala sa?~Borka –
50 1 | čo, nehnevala sa?~Borka – A ba! Smiali sa až do popuku. (
51 1 | Tisne jej do ruky peniaz.) A povedz, má už kišasonka
52 1 | nezhojiteľnú ranu na nohe vyliečil, a už vtedy mu prisľúbili,
53 1 | dodržať slovo.~Potomský– A či ho už kišasonka videla?~
54 1 | nechce ani počuť.~Potomský – A či je kišasonka vo všetkom
55 1 | bez fiškálskych29 akcií.30 A keď nie ináč, tak krvavý
56 1 | dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová – Pst, .
57 1 | nej žiadosť pýchy, rozkoše a nádherného života. „Budete
58 1 | života. „Budete ako bohovia!“ a to Evu zviedlo. (Vyskočí.)
59 1 | Bravó, už to mám, (vykríkne) a árenda...!~Evička (zľakne
60 1 | Borka (nesie na stôl rum a veľmi sa smeje).~Sokolová –
61 1 | kmotre?~Evička (začervená sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová –
62 1 | Sokolovej.) Ale čo je gebildet33 a hochgeboren34 to ani nevyká,
63 1 | šuster... (Pije.)~Evička – A oni majú syna, pán radný?~
64 1 | Potomský (nedopočul) – A čo som ja oproti nim, meine
65 1 | hociktorá grófka, ktorá má titul a po uši je v dlžobách.~Sokolová –
66 1 | staré dni trochu radosti a rozkoše? Ach, ľutujem ich
67 1 | Nech poslúchnu moju radu a nech dajú všetko do árendy!~
68 1 | som ich domáci priateľ, a o tom som už dávno fantazíroval,
69 1 | zlatých im prinesie ročite, a žiť si budú po pansky. Budú
70 1 | Prestane piť i miešať a čaká na odpoveď.)~Evička –
71 1 | Potomský mu ho vytrhne z ruky.) A povedal, že to musí byť
72 1 | Od ich syna?~Potomský – A ešte od akého! V Pešti mi
73 1 | všetky školy yyštudíroval, a to tak chválitebne, že keď
74 1 | počuvajú. (Napraví si cviker a číta.) Édes .apám!40 Pretože
75 1 | na tri listy neodpovedáš a én pedig41 v takom helyzetben
76 1 | akasztófa, (Opravuje si cviker a zakašle, chce zakryť nepríjemné
77 1 | Tehát, annak... akárt...42. A preto, édes apám...~Sokolová –
78 1 | Potomský – Ba práve to je móda a musíme ju nasledovať. Veď
79 1 | krajine maďarský divat43 a müveltség44 panuje. A odkedy
80 1 | divat43 a müveltség44 panuje. A odkedy som ja v Kcúrkove,
81 1 | tekintetešuje,46 éljenuje47 a ebalelkuje48 až milá vec!
82 1 | ebalelkuje48 až milá vec! A čo ešte, keď môj syn Jelenfy
83 1 | 50 Mamuške svojej tykať, a nie po sedliacky – vy!~Sokolová (
84 1 | Potomský (Evičke) – Pá! (A hodí jej bozk.)~(Obidve
85 1 | ku dverám, pozrú na seba a rozosmejú sa.)~ Opona~
86 2 | dvere do Spitzerovho bytu a neviditeľné dvere v chodbičke
87 2 | ponajprv preto, že som básnik, a po druhé – mám tu oddanicu.
88 2 | bachantky57, fauni58 i sirény59 a čo je hlavné, tu má sídlo
89 2 | peňazí strovil. To je hrôza! A tie hostince – do porazenia.
90 2 | milého Kocúrkova nikde. A hľa, naraz mi Múza do ucha
91 2 | otvor oči!“ Otvoril som – a tu máš. Na celom Slovensku
92 2 | do kúta.)~(Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie
93 2 | kontrakt.61 Tu v hostinci! A nech je tu najväčšia čistota
94 2 | je tu najväčšia čistota a poriadok!~Spitzer – To je
95 2 | svojom dome uctiť.~Potomský – A nota bene,62 keby sa náhodou
96 2 | Ona je dobrá kresťanka, a vás som vychválil, že ste
97 2 | vychválil, že ste statočný žid a že každému v núdzi radi
98 2 | pozorne počúva).~Potomský – A povedal som jej, že máte
99 2 | najradšej vám do árendy dávame. A počujte, boli ste už s veksľou65
100 2 | Potomský – Ba kieho čerta! A vari ste mu prisľúbili?~
101 2 | tie jeho deti ma prosili a plakali… Musel som sa zmilovať.~
102 2 | z tej árendy nič nebolo, a svojimi Slovenskými novinami
103 2 | Potomský – Ale bez milosti a nijaké zľutovanie, rozumiete?
104 2 | či sa jej ja budem páčiť, a či ona mne. Hej, keby som
105 2 | pánko, mám veľké kšefty a teraz musím ísť na exekúciu!
106 2 | skosili. Musím ich dnu zavolať a trošku ich počastovať, lebo
107 2 | mohol za kosca preobliecť a inkognito69 nazrieť do domu
108 2 | pálenku už nepijeme.~Spitzer – A prečo?~Martin – Dali sme
109 2 | si opierajú kosy o stenu a sadajú okolo stola.)~Jelenský –
110 2 | tú besnicu. Pánboh s nami a zlé preč!~Kosci – Pánboh
111 2 | Sú prekvapení.)~Jano – A ktože ste vy, mladý pánko?~
112 2 | Som vyštudovaný človek a teraz cestujem po krajine,
113 2 | krajine, aby som spoznal mravy a obyčaje ľudu. Vaša odpoveď
114 2 | Vaša odpoveď krčmárovi a vaše rozhodnutie nepiť pálenku
115 2 | tak zvelebuješ.~Spitzer – A čo vy tú máte čo rozkazovať?~
116 2 | za príčinu? Ľúbite sa mi, a dosť! Teraz si chcem vo
117 2 | si chcem vo vašej milej a veselej spoločnosti dlhú
118 2 | prázdniny som pero kosou zamenil a s našimi koscami lúčky kosil,
119 2 | daj! (Pijú.)~Jelenský – A všetky ,dievky, ktoré nám
120 2 | verili, že mi národný oblek a kosa kaľavne pristanú. A
121 2 | a kosa kaľavne pristanú. A keď som si zanôtil: Za rána
122 2 | cha-cha-cha...!~(Dvíhajú poháre a pijú.)~Jano – Vy ste naozaj
123 2 | furták!~Jelenský (vyzývavo) – A myslíte si, že by som si
124 2 | bývaš, nože zaskoč domov a prines od brata krpce, kroj,
125 2 | nefígľuje? Nikdy nás nevidel a chce nás častovať.~Jano –
126 2 | chce nás častovať.~Jano – A aký je ohnivý, ešte by nás.
127 2 | tiež poznal jedného žiaka a ten bol .stále samý smiech. ~(
128 2 | Jano – Idem ich zavolať dnu a vyrozprávam im, akého veselého
129 2 | Vonku spievajú dievčatá a Martin. Jano a Jurko spievajú
130 2 | dievčatá a Martin. Jano a Jurko spievajú za nimi.)~
131 2 | vbehnú do krčmy).~Marka – A kdeže ho máte. toho furtáka?~
132 2 | Nože, dievčatá, napite sa a zaspievajte si. Nože, Julka!~
133 2 | si. Nože, Julka!~Julka – A ktorú?~Martin – Ja som chlapec
134 2 | nitky.~ Košieľku na nitky a gate na šnúrky,~aj tak si
135 2 | zapíska, všetci spievajú a Jelenský a Martin tancujú) –~
136 2 | všetci spievajú a Jelenský a Martin tancujú) –~ Horehron,
137 2 | nežatá, lúčka nekosená,~a na tej lúčine štyri kopy
138 2 | nebudem.~(Všetci spievajú a tancujú.)~ Ja farárom nebudem,
139 2 | druhý môžem byť, môžem byť,~a farár sa nesmie ani oženiť.:)~ (
140 2 | ani oženiť.:)~ (S výskokom a smiechom ukončia.)~Jano –
141 2 | Dievčatá sa prizerajú a šepkajú si.)~Jelenský –
142 2 | nás tak znamenite pobavili a počastovali, mohli by ste
143 2 | vám to pristane!~Julka – A tu máte ešte kytku za širák. (
144 2 | bude páčiť. (Chytajú ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale,
145 2 | Jelenského krúti hlavou a berie Jelenského kapsu ~
146 3 | Borka (prechádza izbou a pospevuje si. Ide k oknu,
147 3 | Borku).~Borka (obráti sa a zbadá Potomského, zarazí
148 3 | krásne odpravila, že pani a slečna nie sú doma. Chcel
149 3 | radšej. Tu máš na stužky a teraz chytro bež zavolať
150 3 | zavolať pani veľkomožnú a kišasonku a povedz, že jeho
151 3 | pani veľkomožnú a kišasonku a povedz, že jeho milosť radný
152 3 | učiteľ pôjde do chládku a tú masliarku som k árende
153 3 | to! Žida som už uspokojil a synovi – tomu lumpovi –
154 3 | keby už len slovo dodržal a prišiel domov, aby ho nejaký
155 3 | vo vreci kupovať nebude a chce vystrojiť voľajaké
156 3 | môjho syna osobne nepoznajú. A majú recht,72 chválim ich
157 3 | ich obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~
158 3 | si spravil malý výletik a prišiel sa predstaviť svojej
159 3 | manželský je veľmi dôležitý krok a od neho šťastie i nešťastie
160 3 | celá komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín
161 3 | zaľúbi, zloží svoju masku a ako ozajstný Jelenfy k jej
162 3 | jej nohám padne.~Evička – A kedy sa to stane?~Potomský –
163 3 | poštárskych staníc od Kocúrkova. A potom nech sa k nemu múdro
164 3 | mu dáke hlúposti nevyvedú a nech sa k nemu správajú
165 3 | budem ľúbiť?!~Potomský – A teraz nech sa mi ,dobre
166 3 | môj, robotníci idú z poľa. A ako si spievajú. Ach, už
167 3 | Kosci sa ukážu v oknách a spievajú. Jelenský je medzi
168 3 | stole. (Preč.)~Všetci – A čože si šuhaj v poli pripomína~
169 3 | Len tej, čo miluje národ a vlasť moju,~tej navždy venujem
170 3 | tá ju prekvapená zachytí a usmieva sa.)~(Všetci sa
171 3 | usmieva sa.)~(Všetci sa smejú a so spevom „A čože si šuhaj
172 3 | Všetci sa smejú a so spevom „A čože si šuhaj v poli…“ odchádz.
173 3 | Obráti sa, zbadá Jelenského.) A ty čo nejdeš večerať? (Jelenský
174 3 | nechutila, keby som vás neobjal a túto krásnu rúčku nepobozkal! (
175 3 | ale frajcimerka, rozumieš? A hybaj večerať, lebo budeš
176 3 | Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke vzbudil žiarlivosť,
177 3 | teba oblízal. (Smeje sa a chytí Borku za ruku.)~Evička (
178 3 | spriatelili. (Jelenskému.) A ty čo nejdeš večerať?~Jelenský –
179 3 | Je vraj slovenský básnik a pansláv. Veď by sa mi celé
180 3 | Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka
181 3 | dni ženích z Pešti vráti a ty môžeš byť ženíchom mojej
182 3 | Liu za Ráchel.83~Evička – A dám ti takú svadbu spraviť,
183 3 | spraviť, akú ešte nijaký kosec a frajcimerka v Kocúrkove
184 3 | Borka (pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský – Odpusťte,
185 3 | Kocúrkova! (Odíde.)~(Evička a Borka ako splašené letia
186 4 | Učiteľ pôjde do chládku a pani Sokolová príde kontrakt
187 4 | bedár nemôže veksľu vyplatiť a prosí vás. aby ste niekoľko
188 4 | boha. Chcem svoje peniaze, a punktum. (Odíde.)~Úradník –
189 4 | zlatých. Môj priateľ zomrel a dlžoba ostala na mne. Chcem
190 4 | cvikrom od toho kupca odkúpil a tomu krčmárovi doručil.
191 4 | Jelenský – Do čerta... a koľko som dlžen?~Spitzer (
192 4 | nocľah... za frištik89 – a víno pre koscov... Spolu
193 4 | hodinky dám, ale vy si deti a ženu neopustíte!~Starosvetský –
194 4 | krik?~Spitzer (naľakaný) – A, pekne vítam, pani veľkomožná! (
195 4 | poznajú! (Utiahne sa nabok a odvráti sa.)~Evička – Poďme
196 4 | chcel byť mojím samaritánom a chcel ma vyslobodiť z pazúrov
197 4 | dlžen štyridsať zlatých a nemôže ich vyplatiť. Tento
198 4 | za neho štyridsať zlatých a zlatý prsteň.~Sokolová –
199 4 | veksľu od obchodníka odkúpil a mne ju doručil, aby som...~
200 4 | doručil, aby som...~Sokolová – A vy, pán učitef, prečo ste
201 4 | doma!~Sokolová (Borke) – A či som nebola? Prečo si
202 4 | aby som ho dnu nepustila. A pán učiteľ ma stále len
203 4 | stále len slúžkou nazýval, a ja nie som slúžka, ale frajcimerka. (
204 4 | zahanbili svojim krásnym a šľachetným skutkom. A vedzte,
205 4 | krásnym a šľachetným skutkom. A vedzte, že i môj dom ste
206 4 | chrbtom k prítomným, ukloní sa a chce odísť).~Evička – Počkajte,
207 4 | Vytrhne veci Spitzerovi a dáva ich Jelenskému.) Nech
208 4 | odovzdal inkognito na pamiatku a na záloh, aby bola vždy
209 4 | prsteň, mešec nechá na zemi a odíde.)~(Všetci sú vyjavení,
210 4 | drahá pani. (Ukloní sa a odíde.)~Evička – Mamuška,
211 4 | mladý kosec – inkognito – a ten nápis na prsteni: Pozri.
212 4 | ti rozum čistí? Prsteň, a nie jeleň!~Evička – Ale
213 4 | veru! Jelen...~Evička – A toto vari bude fy. Áno,
214 4 | šenku, nezbadá Sokolovú a Evičku) – Lapátoš teremtette!
215 4 | svojho – syna za tuláka a emisára mali?~Potomský (
216 4 | sa obráti, sníme klobúk a ukloní sa) – Čo? Môjho syna? ~
217 4 | ktorý mi daroval na pamiatku a povedal, že on je inkognito.~
218 4 | Inkognito? (Vezme prsteň a s okuliarmi na nose ho prezerá.)
219 4 | naozaj môj syn? (Číta.) Jelen a ostatná litera ako ypsilon.~
220 4 | vôle. S koscami sa zabával a vínom ich častoval.. Mne
221 4 | Išten bizoň, ten beťár. A ďalej?~Evička – Potom s
222 4 | mi kytku, kúru mi robil91 a ruku mi stískal a...~Sokolová –
223 4 | robil91 a ruku mi stískal a...~Sokolová – No, a čo...?~
224 4 | stískal a...~Sokolová – No, a čo...?~Evička (ticho) –
225 4 | čo...?~Evička (ticho) – A objal ma!~Potomský (smeje
226 4 | podľa toho ho poznávam. A nocoval u nich?~Evička –
227 4 | že je to obyčajný kosec, a vylepila som mu zaucho!~
228 4 | Tramtáriát! (Hnevá sa.)~Evička – A potom som mu povedala, aby
229 4 | Potomský (ešte viac sa hnevá a kričí) – Za kočiša! Ördög
230 4 | ich syn zavčasu naprávať. A keď nás chcú udobriť, nech
231 4 | nech ho hneď dajú vyhľadať a do môjho domu priviesť.
232 4 | poriadku! Adié!~(Potomský a Spitzer sa uklonia a adprevádzajú
233 4 | Potomský a Spitzer sa uklonia a adprevádzajú ich.)~Potomský –
234 4 | udobrí, môj syn sa ožení a celé bohatstvo máme v rukách.
235 4 | veľkomožná mi kázali!~Potomský – A či vieš kam?~Hlas kočiša –
236 4 | ním zviezol.~Potomský – A dohoníš ho?~Hlas kočiša –
237 4 | poštárik má len mrcinu, a ja ohnivé sivky. Poletím
238 4 | meno pomaďarčit.~Notár – A prečo sa za kosca preobliekol
239 4 | sa za kosca preobliekol a zlaté prstene panslávom
240 4 | nedorozumeniu, preto ,sa napaprčil a zutekal.~Notár– Ach tak,
241 4 | tým poštárikom. Chyťte ho a priveďte sem. Neverte mu,
242 4 | sa radujem jeho príchodu a že Evrlína ho nevýslovne
243 4 | Evrlína ho nevýslovne miluje a posiela za ním ekvipáž.
244 4 | Notár – Paranč!102 (Ide a vráti sa.) Izé103 ako sa
245 4 | Potomský – Jelenfy, Jelenfy! A keby sa ,priečil, splnomocňujem
246 4 | Jelenfik!~Potomský (za ním) – A keď ho pozvete, zastavte
247 4 | naleje, Potomský vypije.) A keby sa vrátili, daj mi
248 4 | Kývne plecom.) Piť, piť, a platiť nemá kto! (Ďalej
249 4 | Spitzer (zľakne sa, obráti sa a díva sa vyjavený na Jelenského ).~
250 4 | Spitzer – Že je to vyrovnané! A kdeže ste boli?~Jelenský –
251 4 | zadržať ho tu!~Jelenský – Áno, a nie!~Spitzer – Ponížene
252 4 | tomu mám rozumieť: Áno, a nie?~Jelenský – Odcestovať
253 4 | Odcestovať hej, jesť nie!~Spitzer A prečo?~Jelenský – Lebo nemám
254 4 | Ten kočiš nás len prehnal. A hľa, poštárik pred krčmou!~
255 4 | Predsa sme ho chvatli! A teraz chytro bež pani Sokolovej
256 4 | rozdiel! Otec orangután, a toto statný chlapik. Hej,
257 4 | Notár – V Kocúrkove byť, a svoju rodinu nenavštiviť?
258 4 | nenavštiviť? Po krčmách sa túlať a také dobrodružstvá vyvádzať?~
259 4 | sa zasmiať? (Smeje sa.) A ktože je tá moja nevesta,
260 4 | rovno do jej domu priviezli. A ten váš apko sa vari zblázni
261 4 | Veru tak, vy ste Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale
262 4 | Jelenfy? Môžete to odtajiť? A kto bol včera preoblečený
263 4 | notáriuš, už som povedal a koč je už tu, už sa vrátil.~
264 4 | hneď fantazírovala o vás a svoj koč i s drábmi po vás
265 4 | už všetky zbytočné vtipy a poďte!~Jelenský – A ten
266 4 | vtipy a poďte!~Jelenský – A ten môj apko, pán notár.
267 4 | Potomský? Ten vás už hľadal a čaká vás.~Jelenský – Môj
268 4 | Potomského pánom Potomským a leťme rovno k pani Sokolovej,
269 4 | sťa komilkuš106 vystúpiť a potom ako chýrny maďarský
270 4 | veľkým úspechom. Bude sobáš, a vlastne to chce môj apko.
271 4 | my sme peštianski juristi a hráme maďarský darab112 „
272 4 | naučim móresu! (Ide do šenku a naleje si sám.) Toľko dlžôb
273 4 | Toľko dlžôb v Pešti narobí a ešte aj tu spraví galibu.
274 4 | ešte aj tu spraví galibu. A keď sa raz opije, všetko
275 4 | radosťou.) Vieš to iste? A kde?~Spitzer – Tu, pred
276 4 | chlap Poďte, sadnite si a napite sa! A kde je ten
277 4 | sadnite si a napite sa! A kde je ten beťár?~(Sedia
278 4 | beťár?~(Sedia naproti sebe a jeden z druhého má radosť.)~
279 4 | Už je u nej? Výborne. A ako ste ho chytili?~Notár–
280 4 | sa zamotal, v hostinci. A ja, nos dobrý, hneď som
281 4 | rozmýšľal, ja som na neho udrel a povedal som mu, že musí
282 4 | sme ho, čížika, dostali a odovzdali kišasonke Sokolovej.
283 4 | pyšný, pán radný!~Potomský – A páčila sa mu?~Notár – A
284 4 | A páčila sa mu?~Notár – A ešte ako! Ja som ich nechal
285 4 | špehoval. On jej ruky bozkával a kadejáko sa jej šmajchloval,
286 4 | plávať. Poďme!~(Spitzer a notár odchádzajú.)~Potomský –
287 4 | ten môj syn. (Ide do šenku a nalieva si.) Už si s ňou
288 4 | vo dverách zjaví Jelenfy a spieva si.) A, kýho čerta
289 4 | zjaví Jelenfy a spieva si.) A, kýho čerta nevidím!? Veď,
290 4 | prišiel.~Jelenfy (ide k oknu a díva sa von. Nezbadal Potomského
291 4 | hnevať pre moje inkognito a preto, že som tým komikušom!~
292 4 | veľkou radosťou! (Objímajú sa a bozkávajú.) Ale, apko, potom
293 4 | apko, potom ma neprezraď a rob sa, akoby si ma nepoznal.
294 4 | Vieš zahrať úlohu lásky a tam, kde treba, vieš i peniaze
295 4 | sa ti to vyplatí. Tu máš, a štastlivo dokonči svoju
296 4 | keď ste sa už objímali a bozkávali.~Jelenfy – Bozkávali? (
297 4 | scény. Ničomu nerozumie.) A ktože nás videl? Kto to
298 4 | citrónov niet!~Potomský – Cukor a citróny do vašej kotrby,
299 4 | beštia. Každý ho pozná, a ten blázon ešte stále inkognituje.
300 5 | konečne tá šťastná chvíľa a Janík môže túto krásnu rúčku
301 5 | preto, že je taký neľudský a bezcharakterný?~Jelenský –
302 5 | Evička – Veď ste jedna krv a jedno telo. Nepustíme ťa
303 5 | To i v nej zapálilo lásku a cit vlastenectva.) – Až
304 5 | Veľmi sa teším.~Evička – A ľúbiš ma?~Jelenský Nadovšetko
305 5 | svete!~Evička – Ej, ej, a či sa môžem na teba spoľahnúť,
306 5 | krásy! (Kľakne pred ňou a drží ju za ruku.)~Evička –
307 5 | kosec videl si ma prvý raz a dnes sme tu sotva štvrť
308 5 | Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (Pohrozí
309 5 | bozkať ruku, ponúkne učitel'a, aby si sadol) –Ale som
310 5 | ercíhunku tak vychovávať a zaslepovať!~Starosvetský –
311 5 | zaslepovať!~Starosvetský –A odnárodňovať!~Evička – Načo
312 5 | Načo mi je tá nemčina a maďarčina, keď svoj národný
313 5 | všetkých krásnych skutkov. A kto nemiluje, nemôže ani
314 5 | ani vedieť, čo je vlasť a národ.~Evička–Veď mi to
315 5 | krásnych skutkov zárod – a kto nemiluje, nemôže ani
316 5 | nemôže ani znať, čo je vlasť a národ.“~Jelenský (vojde) –
317 5 | mladoženíchom.~Starosvetský – A mojím veľkodušným osloboditeľom.~
318 5 | videnia!~Evička – Do videnia! A príďte určite! – Počkaj,
319 5 | Ach, tvoj apko prišiel? A čo ste obidvaja takí naježeni?
320 5 | Evička – Podajte si ruky a prestaňte sa hnevať. Veď
321 5 | sa hnevať. Veď ste otec a syn!~Potomský – Otec a syn?
322 5 | otec a syn!~Potomský – Otec a syn? Čo to za sprostá reč?~
323 5 | či si ty môj syn Jefenty a či tento tulák?~Jelenský (
324 5 | smeje sa).~Potomský – Hlúpo a bláznivo tárate, vy opice,
325 5 | bláznivo tárate, vy opice, a celý váš dom sa tuším na
326 5 | ich syna v koči priviezol. A tento žltý papagáj sa opovážil
327 5 | tieto opice, aj ten, beťár a tuším celé Kocúrkovo sa
328 5 | Akú veksľu?~Potomský – A zlatý prsteň ty si daroval?~
329 5 | Potomský (s úžasom) – Tento...? A kto si ty?~Jelenský – Kto
330 5 | zhodiť komediantskú masku a nie už ako inkognito, ale
331 5 | ale ako opravdivý Jelenfy a váš ženích pred vami vystúpiť.
332 5 | pririekol tento pán. Prisahal sa a klial, že som Jelenfy a
333 5 | a klial, že som Jelenfy a že som ženích slečny Evrlíny,
334 5 | ma nasilu vtiahol do koča a eskortoval. 131~Potomský –
335 5 | Evička. číta) – Je-len... a toto je fy.~Jelenský – Trošku
336 5 | Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo ste nás nechali v
337 5 | tisíc striel, bozkaj ruky! A tu máte moje otcovské požehnanie!~
338 5 | úžernickych rúk. On je človek a vy ste... Rozumiete?~Potomský (
339 5 | Rozumiem!~Sokolová – A teraz, aby som (s dôrazom)
340 5 | tíško počul spev koscov a hrabáčok, ktorý trvá až
341 5 | Sokolová (Jelenskému) A vás už nepustíme! Cnosť
342 5 | nepustíme! Cnosť sa sama ukáže a tá vás i proti našej vôli
343 5 | priviedla do nášho domu. A teraz povedzte: chcete byť
344 5 | dávam svoju ruku!~Jelenský – A ja ti dávam svoje srdce!~
345 Slov| SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV A VÝRAZOV~ 1 ercíhunk (
346 Slov| tausend pardón (z nem. a franc.) – prosím tisíc ráz
347 Slov| čak pénz vaď akastófa) – a ja som v takom položení,
348 Slov| ebalelkovať – nadávať „eb a lelke“ (= asi: ...ja tvoju
349 Slov| starých Grékov bohyňa vied a krásnych umení; bolo ich
350 Slov| kňažka Bakcha, boha vína a veselosti (u Rimanov)~
351 Slov| kozonohý boh lesov, pastvín a poľnej úrody (obdoba gréckeho
352 Slov| spevom vábila k sebe plavcov a hubila ich~ 60 punktum (
353 Slov| franc. ľéquipage) – koč a kone~ 82 mládenec –
354 Slov| vyslov ärdäg éš pokol) – hrom a peklo (doslovne: čert a
355 Slov| a peklo (doslovne: čert a peklo)~ 94 kujon (
356 Slov| cukru, citrónovej šťavy a vody (arak je liehový nápoj
357 Slov| liehový nápoj z ryže, cukru a kokosovej šťavy, pochádza
|