Obr.

 1 1|            Mám šťastie predstaviť im svoju dcéru. (Ide k nemu,
 2 1|        slávu mesta Kocúrkova. Veď im to bol za richtára! A aký
 3 1|     Sokolová – Len von s tým! Keď im v dačom pomôcť môžem...~
 4 1|          či...?~Potomský – Veď ja im to všetko verím, meine Gnädige!
 5 1|         Milujem ich a večnú lásku im sľubujem. (Znova hľadá okuliare.)
 6 1|         no, pán veľkomožný, čo sa im robí? (Vytrhne sa a ujde.)~
 7 1|          Borka (smeje sa) Veď som im to už... pán veľkomožný!~
 8 1|          páči, kým je vrený. Azda im vylieči horúčku.~Evička –
 9 1|            Potomský – Tak je! Veď im len dobre chcem. Ja som
10 1|          skúsia. Dvetisíc zlatých im prinesie ročite, a žiť si
11 1|            Pán veľkomožný, poštár im priniesol tento list. (Dáva
12 1|         opakovať…~Sokolová – Teda im už príde domov?~Potomský –
13 2|         zavolať dnu a vyrozprávam im, akého veselého furtáka
14 3|     Sokolová – Pán radný, veď som im už toľko ráz povedala, že
15 3|           Róza, aká Róza? Vari sa im v Pešti do dákej Rózy zaľúbil ?~
16 3|            mein lieber Engel, veď im len z neho dačo v priateľskej
17 3| obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~Potomský –
18 3|            Evička (smeje sa) –Kto im povedal, že túžim?~Potomský –
19 4|    Spitzer (vezme) – štyri zlatky im dám, viac ani babky.~Starosvetský –
20 4|           povedal!~Evička – Čo sa im robí, radný pán? Vari by
21 4|            Tak je, ich syn, ktorý im sub rosa píše.~Potomský –
22 4|        Jélenfy?~Potomský – Či som im nepovedal, že príde inkognito?
23 4|       príde inkognito? Vravel som im, aby mu nijaké hlúposti
24 4|         Môj koč pred hostincom je im k službám. Adié!~Evička –
25 4|          Aj veľkú sálu mám, ktorá im poslúži ako divadlo. Tessék!~(