Obr.
1 1| Mám šťastie predstaviť im svoju dcéru. (Ide k nemu,
2 1| slávu mesta Kocúrkova. Veď im to bol za richtára! A aký
3 1| Sokolová – Len von s tým! Keď im v dačom pomôcť môžem...~
4 1| či...?~Potomský – Veď ja im to všetko verím, meine Gnädige!
5 1| Milujem ich a večnú lásku im sľubujem. (Znova hľadá okuliare.)
6 1| no, pán veľkomožný, čo sa im robí? (Vytrhne sa a ujde.)~
7 1| Borka (smeje sa) Veď som im to už... pán veľkomožný!~
8 1| páči, kým je vrený. Azda im vylieči horúčku.~Evička –
9 1| Potomský – Tak je! Veď im len dobre chcem. Ja som
10 1| skúsia. Dvetisíc zlatých im prinesie ročite, a žiť si
11 1| Pán veľkomožný, poštár im priniesol tento list. (Dáva
12 1| opakovať…~Sokolová – Teda im už príde domov?~Potomský –
13 2| zavolať dnu a vyrozprávam im, akého veselého furtáka
14 3| Sokolová – Pán radný, veď som im už toľko ráz povedala, že
15 3| Róza, aká Róza? Vari sa im v Pešti do dákej Rózy zaľúbil ?~
16 3| mein lieber Engel, veď im len z neho dačo v priateľskej
17 3| obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~Potomský –
18 3| Evička (smeje sa) –Kto im povedal, že túžim?~Potomský –
19 4| Spitzer (vezme) – štyri zlatky im dám, viac ani babky.~Starosvetský –
20 4| povedal!~Evička – Čo sa im robí, radný pán? Vari by
21 4| Tak je, ich syn, ktorý im sub rosa píše.~Potomský –
22 4| Jélenfy?~Potomský – Či som im nepovedal, že príde inkognito?
23 4| príde inkognito? Vravel som im, aby mu nijaké hlúposti
24 4| Môj koč pred hostincom je im k službám. Adié!~Evička –
25 4| Aj veľkú sálu mám, ktorá im poslúži ako divadlo. Tessék!~(
|