Obr.

 1 1|  detských zábav. A preto, že si nám toľké roky verne slúžila,
 2 1|    Veľmi, veľmi sa teším, že sa nám konečne z toho ercínhunku
 3 1|      Ale, mama!~Sokolová – Nože nám daj niečo spraviť, veď zriedka
 4 1|       hrozné cigánstva ... a či nám neubližovali?~Potomský –
 5 2|    mladý pánko, prepáčte, že sa nám to rovným pozdáva. Nevidíme
 6 2|         A všetky ,dievky, ktoré nám seno hrabali, sa verili,
 7 2|      Martin – Choď, choď, aspoň nám viacej ostane.~(Vonku spievajú
 8 3|     tajomstiev.~Sokolová – Vari nám len nechcú tie tajomstvá
 9 3|       preľúbeznú máš dcéru, ~či nám už navariIa dáku dobrú večeru?~
10 3|    voláš?~Borka – Veru, ešte si nám nepovedal.~Jelenský – Ako
11 3|         Ak chceš, môžeš prísť k nám za kočiša. Budeme mať peknú
12 4|      Evička – Potom s koscami k nám prišiel, krásne spieval,
13 4|    potom som mu povedala, aby k nám za kočiša pristal!~Potomský (
14 4|      Ale hop, Spitzer, kocky sa nám obrátili!~Spitzer – Hop!
15 4|    teraz nájsť toho beťára, aby nám nezutekal. (Otvorí okno.)
16 4|       veď celý majetok pripadne nám! (Pije, vtom sa vo dverách
17 5| prstienok ťa vyzradil. Prečo si nám hneď vtedy nepovedal, že
18 5|      dobre pretvavovať. Až dnes nám konečne pán učiteľ, ktorého
19 5|          otvoril oči. Nechce sa nám ani veriť, že si jeho synom.~
20 5|           Aha, aha, aha, tak sa nám predsa kocky obracajú. (
21 5|   inkognito i pomaďarčenie mena nám zle poslúžilo! Spitzer ma
22 5|         naše predstavenie? Bude nám potešenim. Alászolgája! (