Obr.
1 1| detských zábav. A preto, že si nám toľké roky verne slúžila,
2 1| Veľmi, veľmi sa teším, že sa nám konečne z toho ercínhunku
3 1| Ale, mama!~Sokolová – Nože nám daj niečo spraviť, veď zriedka
4 1| hrozné cigánstva ... a či nám neubližovali?~Potomský –
5 2| mladý pánko, prepáčte, že sa nám to rovným pozdáva. Nevidíme
6 2| A všetky ,dievky, ktoré nám seno hrabali, sa verili,
7 2| Martin – Choď, choď, aspoň nám viacej ostane.~(Vonku spievajú
8 3| tajomstiev.~Sokolová – Vari nám len nechcú tie tajomstvá
9 3| preľúbeznú máš dcéru, ~či nám už navariIa dáku dobrú večeru?~
10 3| voláš?~Borka – Veru, ešte si nám nepovedal.~Jelenský – Ako
11 3| Ak chceš, môžeš prísť k nám za kočiša. Budeme mať peknú
12 4| Evička – Potom s koscami k nám prišiel, krásne spieval,
13 4| potom som mu povedala, aby k nám za kočiša pristal!~Potomský (
14 4| Ale hop, Spitzer, kocky sa nám obrátili!~Spitzer – Hop!
15 4| teraz nájsť toho beťára, aby nám nezutekal. (Otvorí okno.)
16 4| veď celý majetok pripadne nám! (Pije, vtom sa vo dverách
17 5| prstienok ťa vyzradil. Prečo si nám hneď vtedy nepovedal, že
18 5| dobre pretvavovať. Až dnes nám konečne pán učiteľ, ktorého
19 5| otvoril oči. Nechce sa nám ani veriť, že si jeho synom.~
20 5| Aha, aha, aha, tak sa nám predsa kocky obracajú. (
21 5| inkognito i pomaďarčenie mena nám zle poslúžilo! Spitzer ma
22 5| naše predstavenie? Bude nám potešenim. Alászolgája! (
|