Obr.
1 1| povýšenecky) – No neplač, Borka moja, neplač!~Borka – Či ste
2 1| predsa ma teda máte radi, moja dobrá frajla Evrlín. Ale
3 1| Borka – Ďakujem, ďakujem, moja milá Evrlín!~Evička – A
4 1| sa poprizerať, to, dievka moja, to je pre teba bontón!
5 1| môžem...~Potomský– Ach, moja milá pani... Už dosť dlho
6 1| Nemiešaj sa do toho, dievka moja! To sa musí lepšie rozvážiť.~(
7 1| Potomský – Áno. Ach, áno moja milá pani, keď vedia pocítiť,
8 1| nepozdáva!~Evička – Ach, mamuška moja drahá, teraz ťa len mám
9 2| poriadok!~Spitzer – To je už moja starosť, pán veľkomožný
10 2| Mohlo by sa stať, že by mu moja priateľka pomohla. Rozkázal
11 2| čože ma je po nej, keď moja nebude.~ Ked´ nebude moja,
12 2| moja nebude.~ Ked´ nebude moja, bude mi bratova,~aj tak
13 2| tak mi len bude švegeriná moja.~ Jelenský (v kroji, skokom
14 3| tvojeho kvietočka?~Jelenský – ~Moja frajerôčka je ver krásna
15 3| Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi, môžeme
16 4| Smeje sa.) A ktože je tá moja nevesta, ak sa smiem o!pýtať?~
17 4| Jelenský (prekvapený) –Čo? Moja nevesta Evrlína Sokolová?
18 4| Bravissimo, môj syn Jelenfy! Moja krv, moje telo! Podľa toho
19 5| Jelenský – Vieš čo, duša moja? O všetkom mi hovor, o čom
20 5| sebou?~Sokolová – Dievka moja, to sa dalo očakávať. Nechcú
21 5| synom takej matky!~Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová –
|