Obr.

 1 1|  povýšenecky) – No neplač, Borka moja, neplač!~Borka –  Či ste
 2 1|        predsa ma teda máte radi, moja dobrá  frajla Evrlín. Ale
 3 1|        Borka – Ďakujem, ďakujem, moja milá Evrlín!~Evička – A
 4 1|        sa poprizerať, to, dievka moja, to je pre teba bontón!
 5 1|          môžem...~Potomský– Ach, moja milá pani... Už dosť dlho
 6 1|      Nemiešaj sa do toho, dievka moja! To sa musí lepšie rozvážiť.~(
 7 1|         Potomský – Áno. Ach, áno moja milá pani, keď vedia pocítiť,
 8 1| nepozdáva!~Evička – Ach, mamuška moja drahá, teraz ťa len mám
 9 2|     poriadok!~Spitzer – To je už moja starosť, pán veľkomožný
10 2|       Mohlo by sa stať, že by mu moja priateľka pomohla. Rozkázal
11 2|           čože ma je po nej, keď moja nebude.~ Ked´ nebude moja,
12 2|        moja nebude.~ Ked´ nebude moja, bude mi bratova,~aj tak
13 2|        tak mi len bude švegeriná moja.~ Jelenský (v kroji, skokom
14 3|   tvojeho kvietočka?~Jelenský – ~Moja frajerôčka je ver krásna
15 3|     Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi, môžeme
16 4|         Smeje sa.) A ktože je tá moja nevesta, ak sa smiem o!pýtať?~
17 4|       Jelenský (prekvapený) –Čo? Moja nevesta Evrlína Sokolová?
18 4|     Bravissimo, môj syn Jelenfy! Moja krv, moje telo! Podľa toho
19 5|         Jelenský – Vieš čo, duša moja? O všetkom mi hovor, o čom
20 5|         sebou?~Sokolová – Dievka moja, to sa dalo očakávať. Nechcú
21 5|      synom takej matky!~Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová –