Obr.
1 1 | dobrá frajla Evrlín. Ale čo je to za hodnosť tá „frajcimerka“?~
2 1 | učili. Vykať svojim rodičom je vraj proti bontónu8. (Ide
3 1 | poprizerať, to, dievka moja, to je pre teba bontón! Azda si
4 1 | išten bizoň,19 ich majetok je hoden prinajmenej stotisíc
5 1 | rodiny! Vedia, bez chlapa je ťažko v dome, nemá kto rozkazovať.
6 1 | Potomský(sebe) – Hm, tá baba je už do mňa buchnutá! (Zakašle,
7 1 | rád. veď tešiť úbohé vdovy je skutok kresťanskej lásky. (
8 1 | dotieravým veriteľom. Tak je to predsa pravda?~Potomský (
9 1 | No nič to, každý začiatok je romantický. (Ide si sadnúť
10 1 | Tá masliarka, oj, tá nie je vrecom buchnutá, tá má rozum...
11 1 | Tak len vezmi, vezmi! To je za to objímanje. (Tisne
12 1 | dajú. Pravda, od toho času je už veľa rokov, ale pani
13 1 | ani počuť.~Potomský – A či je kišasonka vo všetkom matke
14 1 | zimnica mrvila.~Potomský – To je horúčka – horúčka lásky
15 1 | Pravda – nech sa páči, kým je vrený. Azda im vylieči horúčku.~
16 1 | Ani vykať, ani onikať. To je len pre obyčajných. (Evičke.)
17 1 | nalieva. Sokolovej.) Ale čo je gebildet33 a hochgeboren34
18 1 | ktorá má titul a po uši je v dlžobách.~Sokolová – Ale,
19 1 | sedliačime.~Potomský – Hm, veď to je to práve, čo som chcel povedať.
20 1 | Smeje sa.)~Potomský – Tak je! Veď im len dobre chcem.
21 1 | telegrafická depeša, lebo je tam napísané šürgóš! 37~
22 1 | list.) Meine Gnädige, tu je list od môjho syna z Pešti,
23 1 | pani, keď vedia pocítiť, čo.je láska rodičovská, nech počuvajú. (
24 1 | Evička – Keď teraz nie je móda po maďarsky hovoriť,
25 1 | Potomský – Ba práve to je móda a musíme ju nasledovať.
26 1 | Jelenfy príde domov! on je už törzököš49 Maďar. I meno
27 1 | maďarsky.~Potomský – Bravó, to je nóbl.50 Mamuške svojej tykať,
28 2 | dve malé okienka. Hostinec je dosť starý, ošarpaný.~Jelenský (
29 2 | tu oddanicu. Lebo...~Čo je slnko ránu spanilému,~mesiac
30 2 | hájik spevavému...~– to je Kocúrkovo básnikovi slovenskému.
31 2 | Cha-cha-cha, veď Kocúrkovo je Eldorádo,53 Olymp54 slovenských
32 2 | fauni58 i sirény59 a čo je hlavné, tu má sídlo i bohatá
33 2 | polovičku peňazí strovil. To je hrôza! A tie hostince –
34 2 | Potomský – Dobre, árenda je vaša, milý môj Spitzer!
35 2 | 61 Tu v hostinci! A nech je tu najväčšia čistota a poriadok!~
36 2 | a poriadok!~Spitzer – To je už moja starosť, pán veľkomožný
37 2 | Ferštendlich ...63~Potomský – Ona je dobrá kresťanka, a vás som
38 2 | Ganz Punktlich.64 I mesto je so mnou spokojné.~Potomský –
39 2 | Evičkou, či nie? Otázka je, či sa jej ja budem páčiť,
40 2 | mládencov. Spievajú „Ej, večer je, večer je...“)~Jelenský –
41 2 | Spievajú „Ej, večer je, večer je...“)~Jelenský – Počkajte,
42 2 | Jelenský – Počkajte, čo je to za spev?~Spitzer – Ponížene
43 2 | pani Sokolovej? To nie je zlá náhoda! Cha-cha-cha,
44 2 | nechcem otráviť – pálenka je tiež dar boží. (Ide do šenku,
45 2 | s vami mohol staviť. To je vám majster na tanec! (Krik,
46 2 | Odídu.)~Jano – Martin, nie je to dáky čarodejník, čo tú
47 2 | nás častovať.~Jano – A aký je ohnivý, ešte by nás. nedaj
48 2 | oklamal!~Jano – Vari ti je tak naponáhlo? Na vydaj
49 2 | dobrá žena bude,~čože ma je po nej, keď moja nebude.~
50 2 | gazdinka s večerou čaká. Je čas,. aby ste sa pobrali.~
51 2 | pobrali.~Martin – Pravda je, skoro by sme boli zabudli.
52 2 | nikto nepozná.~Všetci – Tak je, berme ho, chlapci! Ej,
53 2 | Všetci odchádzajú. Jelenský je obklopený dievčatami. Ešte
54 3 | som mu prosto povedala, že je mojej panej nevítaným hosťom,
55 3 | Kocúrkova.~Sokolová (vojde) – Čo je, radný pán, pekne vítam! (
56 3 | radný pán, pekne vítam! (Nie je veľmi potešená Potomského
57 3 | už toľko ráz povedala, že je to vec mojej dcéry, že ju
58 3 | Nechže nežartujú. Ruža je odjakživa znakom tajomstva.
59 3 | píše, to znamená, že list je 'plný tajomstiev.~Sokolová –
60 3 | Pretože stav, manželský je veľmi dôležitý krok a od
61 3 | Inkognito?~Potomský –Tak je! Pod vymysleným menom. Ani
62 3 | Evička (smeje sa) – Otázka je, či sa mu ja budem ľúbiť?!~
63 3 | oknách a spievajú. Jelenský je medzi nimi.) Poďte, poďte,
64 3 | dievočku!~Dievča (próza) –.~Či je medzi nami takáto dievočka,~
65 3 | Jelenský – ~Moja frajerôčka je ver krásna deva,~z jej modrého
66 3 | vážnej láske tu ešte nie je reč) – Pravdaže som opitý,
67 3 | vidím!~Jelenský – Aha, to je iste ,slúžka! Hej, ty pekná
68 3 | zamestnanie. Taký à la olejkár. Je vraj slovenský básnik a
69 3 | nemá nijakého úradu, že je len takým luftinšipektorom...~
70 3 | pohlo mamušku?~Evička – Tak je, teraz už ani ona nechce
71 3 | Dve naraz?~Evička – Tak je. Mne sa tiež v tieto dni
72 4 | Spitzer (sám za šenkom) – Už je všetko v poriadku. Učiteľ
73 4 | Stojíš, nestojiš, reč je o tom. či zaplatiš.~Jelenský –
74 4 | pocítiť moju päsť! Koľko je dlžen tento človek?~Úradník – (
75 4 | mešec) – Tu máš, veksľa je vyplatená.~Spitzer – Čo?
76 4 | Spolu štyri zlaté. Tu je čierne na bielom.~Jelenský –
77 4 | zlatky, ostatné mi vydaj. Je hoden dvadsať zlatých.~Spitzer (
78 4 | Starosvetský – Boh zavaruj, to je už priveľa. Nie, nerobte
79 4 | Borkou.) ~Sokolová – Čo je to tu za krik?~Spitzer (
80 4 | Nech sa ľúbi do izby, tu je menšia galiba!~Jelenský –
81 4 | izby!~Sokolová – Nie! Čo je, pán učiteľ, len smelo povedzte!~
82 4 | Verf1uchte Sache! Arenda je fuč! (Ide do šenku.)~Starosvetský –
83 4 | Sokolová – Pán úradník, čo je vo veci?~Úradník (úctivo) –
84 4 | vel'komožná, pán učiteľ je Spitzerovi dlžen štyridsať
85 4 | veď jeho milosť radný pán je všetkému na vine. On tú
86 4 | neho almužnu prijať, keď je sám chudobný.~Evička – Mamuška,
87 4 | sa páči! Hm, čo vidim veď je to ten včerajší... (Mešec
88 4 | peniazoch.)~Sokolová – To je naozaj šľachetný mladý muž!
89 4 | Úradník– Mňa tu už netreba. Tu je vaša zmenka, pán učiteľ.
90 4 | povinnosť.~Úradník – Tak je, v mene zákona. Alázatos
91 4 | nápis na prsteni: Pozri. Je... Je... Jelen...~Sokolová –
92 4 | na prsteni: Pozri. Je... Je... Jelen...~Sokolová – Čo
93 4 | Evička – Mamuška, veru je to on. Posledné dve litery
94 4 | sú odraté, ale začiatok je Jelen...~Sokolová (vzala
95 4 | súhlasí.~Sokolová – To mi je zázrak! Či naozaj?~Evička –
96 4 | na prsteni, inkognito – je to on, môj budúci, môj ženích
97 4 | syna? ~Evička – Určite! Tu je prsteň, ktorý mi daroval
98 4 | pamiatku a povedal, že on je inkognito.~Potomský – Inkognito? (
99 4 | na nose ho prezerá.) Nie, je toto bosoráctvo, alebo je
100 4 | je toto bosoráctvo, alebo je to naozaj môj syn? (Číta.)
101 4 | ypsilon.~Sokolová – Tak je, ich syn, ktorý im sub rosa
102 4 | pľundrošov.~Potomský – Tak je to on. Išten bizoň, ten
103 4 | sa) Éljen, bravissimo,92 je to on, podľa toho ho poznávam.
104 4 | Ale čoby! Myslela som, že je to obyčajný kosec, a vylepila
105 4 | kočiša! Ördög és pokol!93 To je neslýchané!~Evička – Ktože
106 4 | Evička – Ktože sa nazdal, že je to mladý pán Jélenfy?~Potomský –
107 4 | Herr von Potomský, keď je ten mladík naozaj ich syn,
108 4 | Môj koč pred hostincom je im k službám. Adié!~Evička –
109 4 | čerti, už som myslel, že je všetko stratené. Ale hop,
110 4 | Spitzer – Hop! Ani árenda nie je stratená!~(Obidvaja si šúchajú
111 4 | som ho doma zdržal, lebo je naučený lumpovať.~Notár (
112 4 | čo tú zmenku vyplatil. Je to vraj ruský ! emisár.
113 4 | vraj ruský ! emisár. Kde je? Ako sa volá? Drábi ho tu
114 4 | nebláznite, pán notáriuš, veď je to môj syn, Jelenfy~Notár –
115 4 | sa páči. (Podáva mu.) Už je to vyrovnané, mladý pán!~
116 4 | Jelenský – Čože?~Spitzer – Že je to vyrovnané! A kdeže ste
117 4 | čo tam po srdci! Teraz je reč o vašom žalúdku. Či
118 4 | Jelenský (pre seba) – Ten je akosi naraz veľmi štedrý! (
119 4 | dupot koní, koč, krik.) Už je aj tu!~Notár (vonku) – Ten
120 4 | môžeš ísť!~Jelenský – Čo je, čo sa robí?~Spitzer – Len
121 4 | Notár (vbehne s drábom) – Je to on?~Dráb – Je, bizoň
122 4 | drábom) – Je to on?~Dráb – Je, bizoň išten, je to on,
123 4 | Dráb – Je, bizoň išten, je to on, pán notáriuš!~Notár–
124 4 | dcéru, pane.~Notár – Či je to pekné, takto nás všetkých
125 4 | zasmiať? (Smeje sa.) A ktože je tá moja nevesta, ak sa smiem
126 4 | inkognito. Tá vaša krasotinka je do vás celkom pobláznená,
127 4 | Jelenský – Človeče, to mi je ôsmy zázrak sveta!~Notár –
128 4 | sveta!~Notár – Teraz vám je to zázrak, keď som vám masku
129 4 | notáriuš, už som povedal a koč je už tu, už sa vrátil.~Notár –
130 4 | počkajte! Keď musím, to je inšie.Mus je veľký pán.~
131 4 | Keď musím, to je inšie.Mus je veľký pán.~Notár – Však
132 4 | tej vašej Evrlíne, ktorá je do vás zaľúbená až po uši!~
133 4 | Evrlína Sokolová? Naozaj je do mňa zaľúbená?~Notár –
134 4 | Potomský? Nuž do čerta, ako je to vlastne? Aha – to je
135 4 | je to vlastne? Aha – to je môj otčim, lebo ja sa volám
136 4 | masťami mazaný, Vidno, že je učený! (Trie si ruky.) No,
137 4 | Trie si ruky.) No, už je ruka v rukavici! (Odíde.)~(
138 4 | konečne v Kocúrkove. Nie je to zly plán, v Kocúrkove
139 4 | vojde, utiera si pot) – To je hrôza, akú galibu mi ten ,
140 4 | sadnite si a napite sa! A kde je ten beťár?~(Sedia naproti
141 4 | Evrlínou.~Potomský – Už je u nej? Výborne. A ako ste
142 4 | kadejako, tajil, že nie je ten, ktorého hľadáme, i
143 4 | kišasonke Sokolovej. Teraz je pri nej. Ej, bizony Isten,
144 4 | pri nej. Ej, bizony Isten, je to ,poriadny šuhaj, vie
145 4 | odchádzajú.)~Potomský – To je chapina, ten môj syn. (Ide
146 4 | čerta nevidím!? Veď, veď, je to môj syn. Akože sa sem
147 4 | zaraz privediem drába, ktorý je svedkom. Budem žiadať satisfakciu.
148 4 | Menyko üsse meg!125 To mi je hlavatá beštia. Každý ho
149 5 | Sokolovej~~Jelenský – Tu je konečne tá šťastná chvíľa
150 5 | apka? Či azda preto, že je taký neľudský a bezcharakterný?~
151 5 | nehovor o zmierení, jeho miera je už naplnená!~Evička (ešte
152 5 | páči sa jej práve preto, že je Slovák, že je vlastenec.
153 5 | preto, že je Slovák, že je vlastenec. To i v nej zapálilo
154 5 | jeho synom.~Jelenský – Keď je to tak, som šťastný! Veľmi
155 5 | viacej sa mi ľúbi. Čudné je mi len, že je taký horlivý
156 5 | ľúbi. Čudné je mi len, že je taký horlivý slovenský vlastenec.
157 5 | vlastenec. Čakali sme, že je Maďar, veď i meno si dal
158 5 | i svoj národ milovať, to je šľachetné! (Preberá sa v
159 5 | odnárodňovať!~Evička – Načo mi je tá nemčina a maďarčina,
160 5 | neovládam?~Starosvetský – Veru je to hlúpe zanedbávať svoj
161 5 | Starosvetský – Láska robí divy. Ona je zárodkom všetkých krásnych
162 5 | nemiluje, nemôže ani vedieť, čo je vlasť a národ.~Evička–Veď
163 5 | Hl'adá v knihe.) „Ona je všech krásnych skutkov zárod –
164 5 | nemiluje, nemôže ani znať, čo je vlasť a národ.“~Jelenský (
165 5 | Jelenský (vojde) –Všetko je v poriadku, Evička. Vitajte,
166 5 | keď uvidia, že ich kosek je mojím mladoženíchom.~Starosvetský –
167 5 | daroval ako kosec.Uvidíš, aká je chutná. (Odbehne.)~Jelenský–
168 5 | veriť, že ich syn Jelenfy je v tomto dome, tu ho majú!~
169 5 | Evička (pribehne) – Tu je kytka, môj milý Janík. Pozri,
170 5 | môj milý Janík. Pozri, aká je svieža! Ach, tvoj apko prišiel?
171 5 | ty beťár, gazember! Tu je tvoja nevesta, kišasonka
172 5 | akasztófáravaló!129 (Ukáže.) Tu je tvoja budúca pani svokra,
173 5 | Notár (vbehne s drábom) – Tu je svedok, pán radný, keď mi
174 5 | opovážil urážať ma. Kto je cigáň, ha?~Jelenfy – Mňa
175 5 | My sme toho mladého pána. Je tak mladý pán?~Jelenský –
176 5 | vám toho kázal? Veď tento je môj syn, vy somár!~Notár (
177 5 | Potomský – Čo?!~Jelenfy – Nie je pravda! Ja som inkognito!~
178 5 | Sokolová – Tak tento komediant je vaším synom?~Evička – Nie
179 5 | vaším synom?~Evička – Nie je možné! Prečo to tajil?~Jelenfy –
180 5 | máme. No povedz, Janík, je pravda, že si Jelenfy, môj
181 5 | číta) – Je-len... a toto je fy.~Jelenský – Trošku inak.
182 5 | vami!~Sokolová – To nie je možné!~Potomský (smeje sa).~
183 5 | lieky nepotrebujeme. Či nie je pravda, frajle Evrlín? Tu
184 5 | tento statočný mladík nie je vaším synom, sama sa teším!
185 5 | učiteľa z úžernickych rúk. On je človek a vy ste... Rozumiete?~
186 Slov| citrónovej šťavy a vody (arak je liehový nápoj z ryže, cukru
|