Obr.

 1 1|  nech ťa objímem! Veď srdce moje k tebe sa nepremenilo. Ty
 2 1|  som ja už dávno zabudla. A moje ruky sú už nie na to.~Sokolová –
 3 1|   ruky) – Nech len pozrú na moje ruky. Či nevyzerajú vyrobené
 4 2|  lebo napozajtre budú kosiť moje. (Odbehne.)~Jelenský – Kosci ,
 5 4| robíte?~Starosvetský – Ach, moje milé panie, azda vás samo
 6 4|  môj syn Jelenfy! Moja krv, moje telo! Podľa toho ho poznám!
 7 4|    že sa nebudeš hnevať pre moje inkognito a preto, že som
 8 5|      bozkaj ruky! A tu máte moje otcovské požehnanie!~Evička –
 9 5|      Veď tu má čo hovoriť i moje srdce, nie?~Jelenfy (kľakne
10 5|    jednu ženu? (Prítomným.) Moje milé panie! Môžem dúfať,