Obr.
1 Osob| jej dcéra~Potomský . . . . . . . . radný pán~
2 1 | pobláznili! (Popod okno prejde Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač,
3 1 | nemazni sa, ide radný pán Potomský. Dva roky býva v Kocúrkove.
4 1 | Slobodno! (Nik nejde.) Herein!9~Potomský(s cvikrom na nose, stojí
5 1 | k nemu, podáva mu ruku, Potomský ruku hlasno bozká.)~Evička (
6 1 | Dienerin!12 (Utiera si oči.)~Potomský – Veľmi, veľmi sa teším,
7 1 | Tessék,13 gnädiger Herr!14~Potomský (sadá si) – Kistihant, mein
8 1 | opustené siroty! (Fňuká.)~Potomský (sadol si, hovorí neúprimne) –
9 1 | prikryje stôl.~Evička (preč).~Potomský (chce odísť) – Ale, kistihant,
10 1 | radný, nože nech zostanú.~Potomský – Nuž, keď ráčia, a rozkázať.~
11 1 | ide ku dverám) – Borka!~Potomský(sebe) – Hm, tá baba je už
12 1 | vdove poslúžia dobrou radou.~Potomský – Zo srdca rád. veď tešiť
13 1 | radný! Prečo nie sú úprimný?~Potomský – Nech odpustia, meine Gnädige,
14 1 | v dačom pomôcť môžem...~Potomský– Ach, moja milá pani...
15 1 | Tak je to predsa pravda?~Potomský (pre seba) – Halt!21 Tá
16 1 | tiež neúprimne, ako predtým Potomský) – Ach, veď sa len dačo
17 1 | a či nám neubližovali?~Potomský – Neslýchané! po neba volajúci
18 1 | dákej obyčajnej slúžky?~Potomský (pre seba) – Veru, driečne
19 1 | namozolila, psoty natrela...~Potomský (pre seba, ironicky) – Preto
20 1 | a ohovára... ohovára...~Potomský – Ó, pekelná zlosť kocúrkovská!
21 1 | kartách vysedával, či...?~Potomský – Veď ja im to všetko verím,
22 1 | Evička – Mama, mamuška...~Potomský (nepočul volanie) – Ach,
23 1 | vyjavená stáť na jej mieste. Potomský pri hľadaní cvikra nezbadal
24 1 | robí? (Vytrhne sa a ujde.)~Potomský – Všetci čerti... No na
25 1 | tácni) – Cha-cha-cha-cha...!~Potomský – To si ty, Borka? A čože
26 1 | objímali... (Smeje sa.)~Potomský – No servus! Už mi len to
27 1 | zblázmili, pán vel'komožný!?~Potomský (pre seba) – Halt! Tú si
28 1 | prijať) – Cha-cha-cha-cha...~Potomský – No ber...~Borka (smeje
29 1 | to už... pán veľkomožný!~Potomský – Do čerta! A čo, nehnevala
30 1 | až do popuku. (Smeje sa.)~Potomský – Tak len vezmi, vezmi!
31 1 | veľkomožná chcú dodržať slovo.~Potomský– A či ho už kišasonka videla?~
32 1 | o ňom nechce ani počuť.~Potomský – A či je kišasonka vo všetkom
33 1 | mám veľa roboty. (Utečie.)~Potomský – Aha, teraz už chápem,
34 1 | ten čosi fantazíruje!~Potomský – Veď keby som len mohol
35 1 | Ale čo za árendu, Herr von Potomský?~Potomský (zľakne sa) –
36 1 | árendu, Herr von Potomský?~Potomský (zľakne sa) – Ach, ale ma
37 1 | akoby ich zimnica mrvila.~Potomský – To je horúčka – horúčka
38 1 | vám trochu rumu, mamuška?~Potomský – Ach, ach, ach, unter aller
39 1 | starodávneho zvyku vykala.~Potomský – Ó, pardón, tausend pardón!
40 1 | nech mi bárs aj oniká.~Potomský (chlípe) – Ani vykať, ani
41 1 | my nie sme nijaké grófky~Potomský – Ale ani sedliačky. Veď
42 1 | oni majú syna, pán radný?~Potomský (nedopočul) – A čo som
43 1 | veď vidia, že sedliačime.~Potomský – Hm, veď to je to práve,
44 1 | už rozumiem.(Smeje sa.)~Potomský – Tak je! Veď im len dobre
45 1 | lepšie rozvážiť.~(Klopanie.)~Potomský (pre seba) – Ký čert to
46 1 | list. (Dáva Potomskému, Potomský mu ho vytrhne z ruky.) A
47 1 | tam napísané šürgóš! 37~Potomský – Hej, môžeš isť! (Číta
48 1 | aj Evička) – Od ich syna?~Potomský – A ešte od akého! V Pešti
49 1 | Teda im už príde domov?~Potomský – Áno. Ach, áno moja milá
50 1 | tomu aj tak nerozumieme.~Potomský – Ani Fräulein Evrlín?~Evička –
51 1 | maďarsky hovoriť, pán radný.~Potomský – Ba práve to je móda a
52 1 | pomaďarčiť. Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš! No či
53 1 | nie krajšie ako to sprosté Potomský?~Evička – Jelenfík? Veru
54 1 | mohla dať učiť po maďarsky.~Potomský – Bravó, to je nóbl.50 Mamuške
55 1 | rada! (Bozká jej ruku.)~Potomský (sebe) – To sa mi podarilo,
56 1 | posmešne) – Adié,51 Herr von Potomský!~Potomský (Evičke) – Pá! (
57 1 | Adié,51 Herr von Potomský!~Potomský (Evičke) – Pá! (A hodí jej
58 2 | kúta.)~(Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl
59 2 | zostaneme, pán veľkomožný.~Potomský – Dobre, árenda je vaša,
60 2 | dámu vo svojom dome uctiť.~Potomský – A nota bene,62 keby sa
61 2 | Spitzer – Ferštendlich ...63~Potomský – Ona je dobrá kresťanka,
62 2 | najavo, že pozorne počúva).~Potomský – A povedal som jej, že
63 2 | mesto je so mnou spokojné.~Potomský – Práve preto i ten hostinec
64 2 | ešte aspoň tri dni počkal.~Potomský – Ba kieho čerta! A vari
65 2 | Musel som sa zmilovať.~Potomský – Tri dni chcete čakať!?~
66 2 | chystám k nemu likvidovať66~Potomský – Ty sprostý... veď práve
67 2 | nepožičia, i keby sa obesil.~Potomský – Nič neodkladaj! Mohlo
68 2 | hneď, len sa preoblečiem.~Potomský – Ale bez milosti a nijaké
69 3 | Ide k oknu, otvára ho).~Potomský (vchádza, obzerá sa po izbe,
70 3 | Kisstihant, pán radný!~Potomský – Ej ha, dobre, že si sama,
71 3 | knižky nikto nechce čítať.~Potomský – Bravo! Teraz ťa mám ešte
72 3 | Borka – Už bežím! (Preč.)~Potomský (mädlí si ruky) – Už som
73 3 | potešená Potomského návštevou.)~Potomský – Kisstihant, meine Gnädige,
74 3 | dcéry, že ju nútil nebudem.~Potomský – No, no, meine Gnädige,
75 3 | do dákej Rózy zaľúbil ?~Potomský – Nechže nežartujú. Ruža
76 3 | vyzradiť?~(Vošla Evička.)~Potomský – Dobre, že i Fräulein Evrlín
77 3 | rosa? Tak nie ,som zvedavá.~Potomský – No, no, mein lieber Engel,
78 3 | dosiaľ sa im to nepáčilo.~Potomský – Písal som synovi, aby
79 3 | Kto im povedal, že túžim?~Potomský – Počúvajú, čo mi píše:
80 3 | svedčí o peknom charaktere.~Potomský (číta ďalej) – Preto prídem
81 3 | Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –Tak je! Pod vymysleným
82 3 | To bude celá komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín
83 3 | Evička – A kedy sa to stane?~Potomský – V týchto dňoch, lebo list
84 3 | či sa mu ja budem ľúbiť?!~Potomský – A teraz nech sa mi ,dobre
85 4 | dni počkať? Veď vás pán Potomský jako statočného človeka
86 4 | Keď mi pán veľkomožný Potomský rozkázali, aby som ho dnu
87 4 | budúci, môj ženích Jelenfy!~Potomský (zadychčaný, vbehne, ide
88 4 | za tuláka a emisára mali?~Potomský (prekvapený sa obráti, sníme
89 4 | povedal, že on je inkognito.~Potomský – Inkognito? (Vezme prsteň
90 4 | ktorý im sub rosa píše.~Potomský – Či naozaj?~Evička – Áno,
91 4 | Áno, ich syn Jelenfy.~Potomský – Do čerta, krčmár, hovor,
92 4 | sa o veksli rozprávali!~Potomský – Ten vagabund, to bol môj
93 4 | do židovských pľundrošov.~Potomský – Tak je to on. Išten bizoň,
94 4 | Evička (ticho) – A objal ma!~Potomský (smeje sa) Éljen, bravissimo,
95 4 | vylepila som mu zaucho!~Potomský – Zaucho?! Môjmu synovi?
96 4 | k nám za kočiša pristal!~Potomský (ešte viac sa hnevá a kričí) –
97 4 | je to mladý pán Jélenfy?~Potomský – Či som im nepovedal, že
98 4 | doň pobláznená! Herr von Potomský, keď je ten mladík naozaj
99 4 | zdarného syna splodiť mohol!~Potomský – Rozumiem! (Berie to žartom.)~
100 4 | bude v poriadku! Adié!~(Potomský a Spitzer sa uklonia a adprevádzajú
101 4 | uklonia a adprevádzajú ich.)~Potomský – Všetci čerti, už som myslel,
102 4 | Obidvaja si šúchajú ruky.)~Potomský – Hop! Vyhrali sme. Ona
103 4 | pani veľkomožná mi kázali!~Potomský – A či vieš kam?~Hlas kočiša –
104 4 | pravdepodobne sa s ním zviezol.~Potomský – A dohoníš ho?~Hlas kočiša –
105 4 | odchod koča, dupot, koní. Potomský zavrie okno.)~Potomský–
106 4 | Potomský zavrie okno.)~Potomský– Ördög bujjon belé !95 Takto
107 4 | včera videli, poznajú ho.~Potomský – Ale nebláznite, pán notáriuš,
108 4 | čerta! Váš syn Jelenfy?~Potomský – Áno, môj syn z Pešti!
109 4 | panslávom rozdával, ha?~Potomský – No, no, všetko sa vysvetlí,
110 4 | tak, teraz už rozumiem.~Potomský – Ale dobre, pán notáriuš,
111 4 | ako sa volá ten váš syn?~Potomský – Jelenfy, Jelenfy! A keby
112 4 | Notár – Éljen Jelenfik!~Potomský (za ním) – A keď ho pozvete,
113 4 | Vonku počuť cválanie koní, Potomský ide k šenku.) Spitzer, nalej
114 4 | kalištek! (Spitzer naleje, Potomský vypije.) A keby sa vrátili,
115 4 | chcete povedať: váš apko Potomský? Ten vás už hľadal a čaká
116 4 | vás.~Jelenský – Môj apko Potomský? Nuž do čerta, ako je to
117 4 | Tessék!~(Odídu obidvaja.)~Potomský (vojde, utiera si pot) –
118 4 | hľadá. Ich syna už lapili.~Potomský – Lapili ho? (S radosťou.)
119 4 | notáriuš ho zvábil do koča.~Potomský – Éljen! Výborne, pán notáriuš
120 4 | radný pán. Už ho máme!~Potomský– Viem, pán notáriuš, ste
121 4 | špacíruje s kišasonkou Evrlínou.~Potomský – Už je u nej? Výborne.
122 4 | naňho pyšný, pán radný!~Potomský – A páčila sa mu?~Notár –
123 4 | ju zdržiavať! (Smeje sa.)~Potomský (smeje sa) – Bravissimo,
124 4 | Spitzer a notár odchádzajú.)~Potomský – To je chapina, ten môj
125 4 | preto, že som tým komikušom!~Potomský (radostne) – Čo by som sa
126 4 | Chcem vytrvať inkognito.~Potomský (smeje sa) – Výborné inkognito,
127 4 | Už som všetky strovil.~Potomský – To nič, to nič, fiam.
128 4 | Akým kočom, Édes apám?~Potomský – Nuž, ty tela sprosté,
129 4 | veď ja som peši prišiel.~Potomský – Aby ťa beťah porazil!
130 4 | adta? (Ide na druhú stranu, Potomský za ním.)~Potomský – Fiam,
131 4 | stranu, Potomský za ním.)~Potomský – Fiam, nahneváš ma! Ved'
132 4 | ja som u nej ešte nebol.~Potomský – Lapátoš teremtette, teda
133 4 | sú tu, ale citrónov niet!~Potomský – Cukor a citróny do vašej
134 4 | syna, ako že tu stojím!~Potomský – Či čuješ, ty beťár?~Jelenfy –
135 4 | satisfakciu.123 Veď ja ťa naučím!~Potomský – Teda ty si cigáň! (Chytí
136 4 | si mi pokazil! (Utečie.)~Potomský – Menyko üsse meg!125 To
137 5 | pomáha! (Utiahne sa nabok.)~Potomský– Kieho beťaha, veď ma poslal
138 5 | si budeme účty skladať!~Potomský – Čo sú to za reči, menykö
139 5 | hnevať. Veď ste otec a syn!~Potomský – Otec a syn? Čo to za sprostá
140 5 | oznämenie! (Rozdáva cedule.)~Potomský – Két pisztoly do tvojej
141 5 | Celý plán mi pokazíš...~Potomský – Nech čert berie tvoje
142 5 | nepoznajú?~Jelenský (smeje sa).~Potomský – Hlúpo a bláznivo tárate,
143 5 | Svätosvätá pravda. Ďakujem vám.~Potomský – Nuž lapátoš teremtette,
144 5 | rozum potratili, pán radný?~Potomský – Nie ja, ale vy všetci
145 5 | učiteľa?~Jelenfy – Akú veksľu?~Potomský – A zlatý prsteň ty si daroval?~
146 5 | Prsteň? Nijaký som nemal!~Potomský – Tisíc okovaných hromov,
147 5 | Všetci – Tento mladík!~Potomský (s úžasom) – Tento...? A
148 5 | som? Ja som – inkognito!~Potomský – Čo?!~Jelenfy – Nie je
149 5 | pravda! Ja som inkognito!~Potomský – Čo?!~Notár – Výborne,
150 5 | Sokolová – Sypú sa ako z vreca!~Potomský – Mňa tu porazí od jedu!~
151 5 | veci norozumiem, édes apám.~Potomský – No konečne, fiam, ty trubiroh!
152 5 | Ženích hej, Jelenfy nie!~Potomský – Aha, aha, aha, tak sa
153 5 | do koča a eskortoval. 131~Potomský – Ördög bujdogatta, vy somár!~
154 5 | som prišiel do Kocúrkova.~Potomský (smeje sa) – Slovenský básnik,
155 5 | Sokolová – To nie je možné!~Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo
156 5 | nasilu ma sem zavliekli!~Potomský – Tak už hybaj v čerty,
157 5 | Počkaj, Janík, kam ideš?~Potomský – Len nech ide do čerta,
158 5 | Aló marš!~Sokolová – Pán Potomský, v mojom dome nie ste radným
159 5 | človek a vy ste... Rozumiete?~Potomský (akoby ho ovalil) – Rozumiem!~
160 5 | vám... (Ukáže na dvere.)~Potomský– No, no, meine Gnädige,
|