Obr.

  1 Osob|                         jej dcéra~Potomský . . . . . . . . radný pán~
  2 1   |    pobláznili! (Popod okno prejde Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač,
  3 1   |         nemazni sa, ide radný pán Potomský. Dva roky býva v Kocúrkove.
  4 1   |   Slobodno! (Nik nejde.) Herein!9~Potomský(s cvikrom na nose, stojí
  5 1   |           k nemu, podáva mu ruku, Potomský ruku hlasno bozká.)~Evička (
  6 1   |      Dienerin!12 (Utiera si oči.)~Potomský – Veľmi, veľmi sa teším,
  7 1   |        Tessék,13 gnädiger Herr!14~Potomský (sadá si) – Kistihant, mein
  8 1   |         opustené siroty! (Fňuká.)~Potomský (sadol si, hovorí neúprimne) –
  9 1   |     prikryje stôl.~Evička (preč).~Potomský (chce odísť) – Ale, kistihant,
 10 1   |         radný, nože nech zostanú.~Potomský – Nuž, keď ráčia, a rozkázať.~
 11 1   |           ide ku dverám) – Borka!~Potomský(sebe) – Hm, tá baba je už
 12 1   |      vdove poslúžia dobrou radou.~Potomský – Zo srdca rád. veď tešiť
 13 1   |      radný! Prečo nie sú úprimný?~Potomský – Nech odpustia, meine Gnädige,
 14 1   |           v dačom pomôcť môžem...~Potomský– Ach, moja milá pani...
 15 1   |          Tak je to predsa pravda?~Potomský (pre seba) –  Halt!21 Tá
 16 1   |       tiež neúprimne, ako predtým Potomský) – Ach, veď sa len dačo
 17 1   |            a či nám neubližovali?~Potomský – Neslýchané! po neba volajúci
 18 1   |           dákej obyčajnej slúžky?~Potomský (pre seba) – Veru, driečne
 19 1   |      namozolila, psoty natrela...~Potomský (pre seba, ironicky) – Preto
 20 1   |           a ohovára... ohovára...~Potomský – Ó, pekelná zlosť kocúrkovská!
 21 1   |         kartách vysedával, či...?~Potomský – Veď ja im to všetko verím,
 22 1   |         Evička – Mama, mamuška...~Potomský (nepočul volanie) – Ach,
 23 1   |      vyjavená stáť na jej mieste. Potomský pri hľadaní cvikra nezbadal
 24 1   |        robí? (Vytrhne sa a ujde.)~Potomský – Všetci čerti... No na
 25 1   |      tácni) – Cha-cha-cha-cha...!~Potomský – To si ty, Borka? A čože
 26 1   |           objímali... (Smeje sa.)~Potomský – No servus! Už mi len to
 27 1   |      zblázmili, pán vel'komožný!?~Potomský (pre seba) – Halt! Tú si
 28 1   |      prijať) – Cha-cha-cha-cha...~Potomský – No ber...~Borka (smeje
 29 1   |          to už... pán veľkomožný!~Potomský – Do čerta! A čo, nehnevala
 30 1   |         až do popuku. (Smeje sa.)~Potomský – Tak len vezmi, vezmi!
 31 1   |    veľkomožná chcú dodržať slovo.~Potomský– A či ho už kišasonka videla?~
 32 1   |           o ňom nechce ani počuť.~Potomský – A či je kišasonka vo všetkom
 33 1   |        mám veľa roboty. (Utečie.)~Potomský – Aha, teraz už chápem,
 34 1   |             ten čosi fantazíruje!~Potomský – Veď keby som len mohol
 35 1   |        Ale čo za árendu, Herr von Potomský?~Potomský (zľakne sa) –
 36 1   |        árendu, Herr von Potomský?~Potomský (zľakne sa) – Ach, ale ma
 37 1   |         akoby ich zimnica mrvila.~Potomský – To je horúčka – horúčka
 38 1   |         vám trochu rumu, mamuška?~Potomský – Ach, ach, ach, unter aller
 39 1   |        starodávneho zvyku vykala.~Potomský – Ó, pardón, tausend pardón!
 40 1   |            nech mi bárs aj oniká.~Potomský (chlípe) –  Ani vykať, ani
 41 1   |          my nie sme nijaké grófky~Potomský – Ale ani sedliačky. Veď
 42 1   |         oni majú syna, pán radný?~Potomský (nedopočul) –  A čo som
 43 1   |         veď vidia, že sedliačime.~Potomský – Hm, veď to je to práve,
 44 1   |           už rozumiem.(Smeje sa.)~Potomský – Tak je! Veď im len dobre
 45 1   |      lepšie rozvážiť.~(Klopanie.)~Potomský (pre seba) – Ký čert to
 46 1   |           list. (Dáva Potomskému, Potomský mu ho vytrhne z ruky.) A
 47 1   |           tam napísané šürgóš! 37~Potomský – Hej, môžeš isť! (Číta
 48 1   |         aj Evička) – Od ich syna?~Potomský – A ešte od akého! V Pešti
 49 1   |           Teda im už príde domov?~Potomský – Áno. Ach, áno moja milá
 50 1   |          tomu aj tak nerozumieme.~Potomský – Ani Fräulein Evrlín?~Evička –
 51 1   |      maďarsky hovoriť, pán radný.~Potomský – Ba práve to je móda a
 52 1   |   pomaďarčiť. Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš! No či
 53 1   |        nie krajšie ako to sprosté Potomský?~Evička – Jelenfík? Veru
 54 1   |       mohla dať učiť po maďarsky.~Potomský – Bravó, to je nóbl.50 Mamuške
 55 1   |           rada! (Bozká jej ruku.)~Potomský (sebe) – To sa mi podarilo,
 56 1   |      posmešne) – Adié,51 Herr von Potomský!~Potomský (Evičke) – Pá! (
 57 1   |        Adié,51 Herr von Potomský!~Potomský (Evičke) – Pá! (A hodí jej
 58 2   |           kúta.)~(Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl
 59 2   |        zostaneme, pán veľkomožný.~Potomský – Dobre, árenda je vaša,
 60 2   |        dámu vo svojom dome uctiť.~Potomský – A nota bene,62 keby sa
 61 2   |      Spitzer – Ferštendlich ...63~Potomský – Ona je dobrá kresťanka,
 62 2   |       najavo, že pozorne počúva).~Potomský – A povedal som jej, že
 63 2   |        mesto je so mnou spokojné.~Potomský – Práve preto i ten hostinec
 64 2   |        ešte aspoň tri dni počkal.~Potomský – Ba kieho čerta! A vari
 65 2   |            Musel som sa zmilovať.~Potomský – Tri dni chcete čakať!?~
 66 2   |       chystám k nemu likvidovať66~Potomský – Ty sprostý... veď práve
 67 2   |      nepožičia, i keby sa obesil.~Potomský – Nič neodkladaj! Mohlo
 68 2   |         hneď, len sa preoblečiem.~Potomský – Ale bez milosti a nijaké
 69 3   |           Ide k oknu, otvára ho).~Potomský (vchádza, obzerá sa po izbe,
 70 3   |            Kisstihant, pán radný!~Potomský – Ej ha, dobre, že si sama,
 71 3   |        knižky nikto nechce čítať.~Potomský – Bravo! Teraz ťa mám ešte
 72 3   |         Borka – Už bežím! (Preč.)~Potomský (mädlí si ruky) – Už som
 73 3   |   potešená Potomského návštevou.)~Potomský – Kisstihant, meine Gnädige,
 74 3   |       dcéry, že ju nútil nebudem.~Potomský – No, no, meine Gnädige,
 75 3   |           do dákej Rózy zaľúbil ?~Potomský – Nechže nežartujú. Ruža
 76 3   |         vyzradiť?~(Vošla Evička.)~Potomský – Dobre, že i Fräulein Evrlín
 77 3   |       rosa? Tak nie ,som zvedavá.~Potomský – No, no, mein lieber Engel,
 78 3   |         dosiaľ sa im to nepáčilo.~Potomský – Písal som synovi, aby
 79 3   |         Kto im povedal, že túžim?~Potomský – Počúvajú, čo mi píše:
 80 3   |       svedčí o peknom charaktere.~Potomský (číta ďalej) – Preto prídem
 81 3   |    Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –Tak je! Pod vymysleným
 82 3   |             To bude celá komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín
 83 3   |      Evička – A kedy sa to stane?~Potomský – V týchto dňoch, lebo list
 84 3   |         či sa mu ja budem ľúbiť?!~Potomský – A teraz nech sa mi ,dobre
 85 4   |           dni počkať? Veď vás pán Potomský jako statočného človeka
 86 4   |             Keď mi pán veľkomožný Potomský rozkázali, aby som ho dnu
 87 4   |       budúci, môj ženích Jelenfy!~Potomský (zadychčaný, vbehne, ide
 88 4   |         za tuláka a emisára mali?~Potomský (prekvapený sa obráti, sníme
 89 4   |      povedal, že on je inkognito.~Potomský – Inkognito? (Vezme prsteň
 90 4   |           ktorý im sub rosa píše.~Potomský – Či naozaj?~Evička – Áno,
 91 4   |             Áno, ich syn Jelenfy.~Potomský – Do čerta, krčmár, hovor,
 92 4   |           sa o veksli rozprávali!~Potomský – Ten vagabund, to bol môj
 93 4   |         do židovských pľundrošov.~Potomský – Tak je to on. Išten bizoň,
 94 4   |      Evička (ticho) – A objal ma!~Potomský (smeje sa) Éljen, bravissimo,
 95 4   |           vylepila som mu zaucho!~Potomský – Zaucho?! Môjmu synovi?
 96 4   |          k nám za kočiša pristal!~Potomský (ešte viac sa hnevá a kričí) –
 97 4   |          je to mladý pán Jélenfy?~Potomský – Či som im nepovedal, že
 98 4   |         doň pobláznená! Herr von  Potomský, keď je ten mladík naozaj
 99 4   |      zdarného syna splodiť mohol!~Potomský – Rozumiem! (Berie to žartom.)~
100 4   |           bude v poriadku! Adié!~(Potomský a Spitzer sa uklonia a adprevádzajú
101 4   |      uklonia a adprevádzajú ich.)~Potomský – Všetci čerti, už som myslel,
102 4   |        Obidvaja si šúchajú ruky.)~Potomský – Hop! Vyhrali sme. Ona
103 4   |        pani veľkomožná mi kázali!~Potomský – A či vieš kam?~Hlas kočiša –
104 4   |   pravdepodobne sa s ním zviezol.~Potomský – A dohoníš ho?~Hlas kočiša –
105 4   |         odchod koča, dupot, koní. Potomský zavrie okno.)~Potomský–
106 4   |            Potomský zavrie okno.)~Potomský– Ördög bujjon belé !95 Takto
107 4   |         včera videli, poznajú ho.~Potomský – Ale nebláznite, pán notáriuš,
108 4   |           čerta! Váš syn Jelenfy?~Potomský – Áno, môj syn z Pešti!
109 4   |           panslávom rozdával, ha?~Potomský – No, no, všetko sa vysvetlí,
110 4   |           tak, teraz už rozumiem.~Potomský – Ale dobre, pán notáriuš,
111 4   |          ako sa volá ten váš syn?~Potomský – Jelenfy, Jelenfy! A keby
112 4   |           Notár – Éljen Jelenfik!~Potomský (za ním) – A keď ho pozvete,
113 4   |        Vonku počuť cválanie koní, Potomský ide k šenku.) Spitzer, nalej
114 4   |        kalištek! (Spitzer naleje, Potomský vypije.) A keby sa vrátili,
115 4   |          chcete povedať: váš apko Potomský? Ten vás už hľadal a čaká
116 4   |         vás.~Jelenský –  Môj apko Potomský? Nuž do čerta, ako je to
117 4   |         Tessék!~(Odídu obidvaja.)~Potomský (vojde, utiera si pot) –
118 4   |        hľadá. Ich syna už lapili.~Potomský – Lapili ho? (S radosťou.)
119 4   |       notáriuš ho zvábil do koča.~Potomský – Éljen! Výborne, pán notáriuš
120 4   |            radný pán. Už ho máme!~Potomský– Viem, pán notáriuš, ste
121 4   |  špacíruje s kišasonkou Evrlínou.~Potomský – Už je u nej? Výborne.
122 4   |           naňho pyšný, pán radný!~Potomský – A páčila sa mu?~Notár –
123 4   |         ju zdržiavať! (Smeje sa.)~Potomský (smeje sa) – Bravissimo,
124 4   |      Spitzer a notár odchádzajú.)~Potomský – To je chapina, ten môj
125 4   |      preto, že som tým komikušom!~Potomský (radostne) – Čo by som sa
126 4   |          Chcem vytrvať inkognito.~Potomský (smeje sa) – Výborné inkognito,
127 4   |            Už som všetky strovil.~Potomský – To nič, to nič, fiam.
128 4   |            Akým kočom, Édes apám?~Potomský – Nuž, ty tela sprosté,
129 4   |          veď ja som peši prišiel.~Potomský – Aby ťa beťah porazil!
130 4   |       adta? (Ide na druhú stranu, Potomský za ním.)~Potomský – Fiam,
131 4   |         stranu, Potomský za ním.)~Potomský – Fiam, nahneváš ma! Ved'
132 4   |          ja som u nej ešte nebol.~Potomský – Lapátoš teremtette, teda
133 4   |         sú tu, ale citrónov niet!~Potomský – Cukor a citróny do vašej
134 4   |           syna, ako že tu stojím!~Potomský – Či čuješ, ty beťár?~Jelenfy –
135 4   | satisfakciu.123 Veď ja ťa naučím!~Potomský – Teda ty si cigáň! (Chytí
136 4   |          si mi pokazil! (Utečie.)~Potomský – Menyko üsse meg!125 To
137 5   |       pomáha! (Utiahne sa nabok.)~Potomský– Kieho beťaha, veď ma poslal
138 5   |           si budeme účty skladať!~Potomský – Čo sú to za reči, menykö
139 5   |       hnevať. Veď ste otec a syn!~Potomský – Otec a syn? Čo to za sprostá
140 5   |      oznämenie! (Rozdáva cedule.)~Potomský – Két pisztoly do tvojej
141 5   |           Celý plán mi pokazíš...~Potomský – Nech čert berie tvoje
142 5   |   nepoznajú?~Jelenský (smeje sa).~Potomský – Hlúpo a  bláznivo tárate,
143 5   |   Svätosvätá pravda. Ďakujem vám.~Potomský – Nuž lapátoš teremtette,
144 5   |       rozum potratili, pán radný?~Potomský – Nie ja, ale vy všetci
145 5   |    učiteľa?~Jelenfy – Akú veksľu?~Potomský – A zlatý prsteň ty si daroval?~
146 5   |         Prsteň? Nijaký som nemal!~Potomský – Tisíc okovaných hromov,
147 5   |            Všetci – Tento mladík!~Potomský (s úžasom) – Tento...? A
148 5   |          som? Ja som – inkognito!~Potomský – Čo?!~Jelenfy – Nie je
149 5   |         pravda! Ja som inkognito!~Potomský – Čo?!~Notár – Výborne,
150 5   |   Sokolová – Sypú sa ako z vreca!~Potomský – Mňa tu porazí od jedu!~
151 5   |       veci norozumiem, édes apám.~Potomský – No konečne, fiam, ty trubiroh!
152 5   |          Ženích hej, Jelenfy nie!~Potomský – Aha, aha, aha, tak sa
153 5   |         do koča a eskortoval. 131~Potomský – Ördög bujdogatta, vy somár!~
154 5   |         som prišiel do Kocúrkova.~Potomský (smeje sa) – Slovenský básnik,
155 5   |       Sokolová – To nie je možné!~Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo
156 5   |          nasilu ma sem zavliekli!~Potomský – Tak už hybaj v čerty,
157 5   |          Počkaj, Janík, kam ideš?~Potomský – Len nech ide do čerta,
158 5   |          Aló marš!~Sokolová – Pán Potomský, v mojom dome nie ste radným
159 5   |     človek a vy ste... Rozumiete?~Potomský (akoby ho ovalil) – Rozumiem!~
160 5   |          vám... (Ukáže na dvere.)~Potomský– No, no, meine Gnädige,