Obr.
1 Osob| syn, právnik v Pešti~Ján Jelenský . . . . . . . . slovenský
2 2 | je dosť starý, ošarpaný.~Jelenský (sám s prevesenou cestovnou
3 2 | Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl tak, že
4 2 | mňa niekto v biede utisne!~Jelenský (dáva najavo, že pozorne
5 2 | veľkomožný, istotne vybavím.~Jelenský – Kresťan horší ako žid,
6 2 | večer je, večer je...“)~Jelenský – Počkajte, čo je to za
7 2 | budú kosiť moje. (Odbehne.)~Jelenský – Kosci ,pani Sokolovej?
8 2 | stenu a sadajú okolo stola.)~Jelenský – Sláva vám, statoční chlapci!
9 2 | ktože ste vy, mladý pánko?~Jelenský – Som vyštudovaný človek
10 2 | pánboh na úžitok ľudský.~Jelenský – Stoj! Zanes tú pálenku
11 2 | vy tú máte čo rozkazovať?~Jelenský – Tisíc okovaných, či ma
12 2 | pocestný, šetrite si peniaze.~Jelenský – Peniaze boli aj budú.
13 2 | No, no, no! (Odbehne.)~Jelenský – Veď by tu človek pípeť
14 2 | pozdáva. Nevidíme príčinu –~Jelenský – Akú príčinu? Čo za príčinu?
15 2 | Kosci – Pánboh daj! (Pijú.)~Jelenský – A všetky ,dievky, ktoré
16 2 | ste naozaj veselý furták!~Jelenský (vyzývavo) – A myslíte si,
17 2 | na tanec! (Krik, smiech.)~Jelenský (preruší smiech) – Nože
18 2 | zadudaj...~(Všetci spievajú, Jelenský skúša odzemok.)~Hej, zadudaj,
19 2 | Náš Martin vás zahanbí!~Jelenský – Tisíc ohnivých bleskov!
20 2 | pristane.~Jano – Nože zaskoč!~Jelenský – Hej, braček drahý, buď
21 2 | len bude švegeriná moja.~ Jelenský (v kroji, skokom vbehne
22 2 | šuhaj, neúrekom!~(Smiech.)~Jelenský –Nože tú moju! Horehron,
23 2 | zapíska, všetci spievajú a Jelenský a Martin tancujú) –~ Horehron,
24 2 | nebudem mojej materina.~ Jelenský (zakričí) –Ja farárom nebudem.~(
25 2 | prizerajú a šepkajú si.)~Jelenský – Ďakujem vám pekne. Ale,
26 2 | Chytajú ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale, no, nieže, nie, prosím
27 2 | ho.) Nikto sa nedozvie! ~Jelenský – Nuž nedbám. Ale počkajte!
28 2 | prenocovať. (Všetci odchádzajú. Jelenský je obklopený dievčatami.
29 3 | ukážu v oknách a spievajú. Jelenský je medzi nimi.) Poďte, poďte,
30 3 | rosy, keď trávičku ,stína?~Jelenský – Keď som trávu koil, útly
31 3 | hodná tvojeho kvietočka?~Jelenský – ~Moja frajerôčka je ver
32 3 | Ktorej teraz kvietok dáš?~Jelenský – Len tej, čo miluje národ
33 3 | Medzitým sa zjaví vo dverách Jelenský.)~Evička –Ako pekne spievali. (
34 3 | A ty čo nejdeš večerať? (Jelenský sa blíži k Evičke.) No,
35 3 | k Evičke.) No, čo chceš?~Jelenský –Vás chcem! (Chytí ju za
36 3 | mi pokoj, choď večera!!~Jelenský – Ani by mi večera nechutila,
37 3 | sa) – Čo, vari si opitý?~Jelenský (ešte si ju doberá, lebo
38 3 | objatie! Ty oplan! (Utečie.)~Jelenský – Tisíc striel, čo som si
39 3 | berie? Prvý raz ho vidím!~Jelenský – Aha, to je iste ,slúžka!
40 3 | misu lízat.~(Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke
41 3 | žiarlivosť, objíma Borku.)~Jelenský – Ej, ty driečna frajcimerka,
42 3 | A ty čo nejdeš večerať?~Jelenský – Ďakujem, nechce sa mi
43 3 | nestihla. Odovzdám ho zajtra.~Jelenský (vychytí jej list) – Daj
44 3 | podarilo odhovoriť mamušku.~Jelenský – Vari sa vám mamuška za
45 3 | ale mňa chceli za neho.~Jelenský – Vás? Za olejkára?~Evička –
46 3 | mi celé Kocúrkovo smialo.~Jelenský – Teda mu v tom liste dávate
47 3 | takým luftinšipektorom...~Jelenský – To pohlo mamušku?~Evička –
48 3 | ona nechce o ňom počuť.~Jelenský – Hej? Nuž zbohom, Anička! (
49 3 | ešte si nám nepovedal.~Jelenský – Ako sa volám? To vám neprezradím. –
50 3 | Budeme mať peknú ekvipáž.81~Jelenský – Ja, za kočiša?~Evička –
51 3 | mládenca.82 Nahovorím mamušku.~Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď
52 3 | môžeme mať dve svadby naraz.~Jelenský – Dve naraz?~Evička – Tak
53 3 | byť ženíchom mojej Borky.~Jelenský – No zbohom, Liu za Ráchel.
54 3 | pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský – Odpusťte, panička, moji
55 4 | povinnosť. Nasledujte ma!~Jelenský (zase vo svojich mestských
56 4 | zaňho tú zmenku nevyplatíš.~Jelenský – Cože. zmenku? Pán úradník.
57 4 | reč je o tom. či zaplatiš.~Jelenský – Tisíc hromov. veď vôľu
58 4 | Tak, poďme. do žalára!~Jelenský – Kam? To teda nie! Ja zaňho
59 4 | chládku sedávať. Kto si?~Jelenský – Držte si jazyk za zubami,
60 4 | vyplatiť, len čo budem môcť.~Jelenský – Aha, teraz už chápem!
61 4 | dobrovoľne, lebo zavolám drábov.~Jelenský – Stoj, ani sa nepohni! (
62 4 | ešte za nocľah nezaplatili.~Jelenský – Do čerta... a koľko som
63 4 | Tu je čierne na bielom.~Jelenský – Ba biele na čiernom.~(
64 4 | pánko, nech sa nevysmievajú!~Jelenský – Viem, že keby som ťa neviem
65 4 | duša. Zbohom! (Chce odísť.)~Jelenský – Nechoďte. (Chytí ho za
66 4 | nechcem vás obrať o všetko.~Jelenský – Vy ste otec, kto dá deťom
67 4 | izby, tu je menšia galiba!~Jelenský – Tisíc hromov, už ma teraz
68 4 | malý dar. (Dáva mu mešec, Jelenský neprijme.) Ak neprijmete,
69 4 | to pokladať za urážku! ~Jelenský (ktorý doteraz stál chrbtom
70 4 | prsteň jej vypadnú z ruky.)~Jelenský (zdvihne prsteň) – Dovoľte,
71 4 | takže vôbec nezbadajú, že Jelenský odišiel do svojej izby v
72 4 | v šenku.)~(Vtom sa zjaví Jelenský so svojou koženou kapsou
73 4 | cestu. Spitzer ho nevidí.)~Jelenský – Hej, pán hostinský!~Spitzer (
74 4 | vyjavený na Jelenského ).~Jelenský – Nalejte mi žajdlík na
75 4 | Veď sa tu po vás zháňajú?~Jelenský – Po mne? No, ešte to mi
76 4 | to vyrovnané, mladý pán!~Jelenský – Čože?~Spitzer – Že je
77 4 | vyrovnané! A kdeže ste boli?~Jelenský – Tu v hostinci, vo svojej
78 4 | Neráčite si dačo rozkázať?~Jelenský – Rozkázať srdcu?~Spitzer –
79 4 | podarilo zadržať ho tu!~Jelenský – Áno, a nie!~Spitzer –
80 4 | mám rozumieť: Áno, a nie?~Jelenský – Odcestovať hej, jesť nie!~
81 4 | jesť nie!~Spitzer A prečo?~Jelenský – Lebo nemám okrem grajciara
82 4 | nech si ráčia rozkázať.~Jelenský (pre seba) – Ten je akosi
83 4 | Ten už dávno odišiel!~Jelenský – Hej, ale len nakŕmiť.
84 4 | cestovať nebude, môžeš ísť!~Jelenský – Čo je, čo sa robí?~Spitzer –
85 4 | dovolite niekoľko slov...~Jelenský – Hoci aj celú Slávy dcéru,
86 4 | všetkých za bláznov držať?~Jelenský – Ja?~Notár – V Kocúrkove
87 4 | dobrodružstvá vyvádzať?~Jelenský – Výborné! Trochu sice temné,
88 4 | novinkou, že ste tu, mladý pán!~Jelenský – Naozaj? Môžem sa zasmiať? (
89 4 | vari zblázni od radosti!~Jelenský – Môj apko? Teda ja mám
90 4 | emisára na seba uvaliť...~Jelenský – Vy ste blázon, ktorému
91 4 | povedal, môj milý Je-le…~Jelenský (zľakne sa) – No, no, no!~
92 4 | Notár (rezko) – Jelenfy!~Jelenský (sebe) – Tisíc striel, skoro
93 4 | Ale? No, no, povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc
94 4 | ste Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať
95 4 | zlatý prsteň s vaším menom?~Jelenský – Človeče, to mi je ôsmy
96 4 | otca i násilím vás odviesť!~Jelenský – Nech som Kubo, ak tomu
97 4 | nech sa ľúbi, pán Jelenfy!~Jelenský – Ale, tisíc striel, nechaj
98 4 | okolky, mladý pán, alo marš!~Jelenský – Ale vari len nebudete
99 4 | ísť s nami. Dráb.nože ho!~Jelenský – Hohó, počkajte! Keď musím,
100 4 | vás zaľúbená až po uši!~Jelenský (prekvapený) –Čo? Moja nevesta
101 4 | zbytočné vtipy a poďte!~Jelenský – A ten môj apko, pán notár.
102 4 | vás už hľadal a čaká vás.~Jelenský – Môj apko Potomský? Nuž
103 4 | ste si meno pomaďarčili!~Jelenský – pomaďarčil? Aha, pravda,
104 4 | aby vás apko nezbadal.~Jelenský (smeje sa) – Bravissimo!
105 4 | poďme úž, mladý pánko!~Jelenský – Nedbám, poďme.~(Odídu,
106 5 | obraz~Izba u Sokolovej~~Jelenský – Tu je konečne tá šťastná
107 5 | radného pána Potomského?~Jelenský – Prečo? To sa dozviete
108 5 | si ho tým veľmi urazil?~Jelenský – Vieš čo, duša moja? O
109 5 | neľudský a bezcharakterný?~Jelenský – Čo to počúvam?~Evička –
110 5 | svojho apka chcel napraviť.~Jelenský – Vari ten nekresťan s tým
111 5 | kým ťa s ním nepomeríme.~Jelenský – Nič nehovor o zmierení,
112 5 | veriť, že si jeho synom.~Jelenský – Keď je to tak, som šťastný!
113 5 | teším.~Evička – A ľúbiš ma?~Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička –
114 5 | v Pešti toľko krásavíc?~Jelenský – Len teba ľúbim, koruna
115 5 | žartuješ, Janík! Nože vstaň!~Jelenský – (s úsmevom) – Ja nie!~
116 5 | sotva štvrť hodiny spolu!~Jelenský – Ty si slnko mojich ideálov! (
117 5 | veľmi prudký! (Odtiahne sa.)~Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju
118 5 | nedostal podobnú lekciu. 127~Jelenský – Teraz sa už nebojím, teraz
119 5 | znať, čo je vlasť a národ.“~Jelenský (vojde) –Všetko je v poriadku,
120 5 | veľkodušným osloboditeľom.~Jelenský– Zostaňte aj vy s nami,
121 5 | vyrušovať. Dovidenia! (Odíde.)~Jelenský – Do videnia!~Evička – Do
122 5 | aká je chutná. (Odbehne.)~Jelenský– Milí ľudia. Do čerta, už
123 5 | tomto dome, tu ho majú!~Jelenský (obráti sa chrbtom, pre
124 5 | náručia! (Chce ho objať.)~Jelenský– Hohó, nieže tak rýchle!
125 5 | Jefenty a či tento tulák?~Jelenský (smeje sa) – Už sme dvaja
126 5 | či sa nemýlite v osobe.~Jelenský – Výborne! Ani ten nechce
127 5 | vlastného syna nepoznajú?~Jelenský (smeje sa).~Potomský – Hlúpo
128 5 | Evička – Amen! Zbláznil sa!~Jelenský – Veď puknem od smiechu!~
129 5 | pána. Je tak mladý pán?~Jelenský – Svätosvätá pravda. Ďakujem
130 5 | Tento...? A kto si ty?~Jelenský – Kto som? Ja som – inkognito!~
131 5 | si Jelenfy, môj ženích?~Jelenský – Ženích hej, Jelenfy nie!~
132 5 | nie ste Jelenfy, naozaj?~Jelenský – Prepáčte, to meno mi násilim
133 5 | nieje ten, ktorého hľadám!~Jelenský – On ma nasilu vtiahol do
134 5 | prečo ste mi tak nariadili?~Jelenský – Teda tu som ako Jelenfy,
135 5 | Teda kto ste vy, preboha?~Jelenský – Ja? Som slovenský básnik.
136 5 | ten nás všetkých pomýlil.~Jelenský – Ja za to nemôžem. Podobnosť
137 5 | Je-len... a toto je fy.~Jelenský – Trošku inak. Skúste ešte
138 5 | Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička –
139 5 | Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička – Syn
140 5 | Syn olejkára z Turca?~Jelenský – Áno, stojí pred vami!~
141 5 | nechali v takom nedorozumení?~Jelenský – Lebo ste mi košík dali.
142 5 | inkognito o vašu ruku. ..izé ...~Jelenský– Už vidím, že som tu zbytočný.
143 5 | chcete byť mojim synom?~Jelenský (bozká jej ruku) – Aké šťastie
144 5 | ide ďalej inkognitovať!~Jelenský – Teda mňa ľúbiš, drahá
145 5 | radosťou ti dávam svoju ruku!~Jelenský – A ja ti dávam svoje srdce!~
|