Obr.

  1 Osob|         syn, právnik v Pešti~Ján Jelenský . . . . . . . . slovenský
  2 2   |         je dosť starý, ošarpaný.~Jelenský (sám s prevesenou cestovnou
  3 2   |        Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl tak, že
  4 2   |       mňa niekto v biede utisne!~Jelenský (dáva najavo, že pozorne
  5 2   |     veľkomožný, istotne vybavím.~Jelenský – Kresťan horší ako žid,
  6 2   |          večer je, večer je...“)~Jelenský – Počkajte, čo je to za
  7 2   |      budú kosiť moje. (Odbehne.)~Jelenský – Kosci ,pani Sokolovej?
  8 2   |     stenu a sadajú okolo stola.)~Jelenský – Sláva vám, statoční chlapci!
  9 2   |       ktože ste vy, mladý pánko?~Jelenský – Som vyštudovaný človek
 10 2   |         pánboh na úžitok ľudský.~Jelenský – Stoj! Zanes tú pálenku
 11 2   |        vy tú máte čo rozkazovať?~Jelenský – Tisíc okovaných, či ma
 12 2   |    pocestný, šetrite si peniaze.~Jelenský – Peniaze boli aj budú.
 13 2   |           No, no, no! (Odbehne.)~Jelenský – Veď by tu človek pípeť
 14 2   |      pozdáva. Nevidíme príčinu –~Jelenský – Akú príčinu? Čo za príčinu?
 15 2   |      Kosci – Pánboh daj! (Pijú.)~Jelenský – A všetky ,dievky, ktoré
 16 2   |        ste naozaj veselý furták!~Jelenský (vyzývavo) – A myslíte si,
 17 2   |        na tanec! (Krik, smiech.)~Jelenský (preruší smiech) – Nože
 18 2   |     zadudaj...~(Všetci spievajú, Jelenský skúša odzemok.)~Hej, zadudaj,
 19 2   |          Náš Martin vás zahanbí!~Jelenský – Tisíc ohnivých bleskov!
 20 2   |    pristane.~Jano – Nože zaskoč!~Jelenský – Hej, braček drahý, buď
 21 2   |        len bude švegeriná moja.~ Jelenský (v kroji, skokom vbehne
 22 2   |       šuhaj, neúrekom!~(Smiech.)~Jelenský –Nože tú moju! Horehron,
 23 2   |       zapíska, všetci spievajú a Jelenský a Martin tancujú) –~ Horehron,
 24 2   |         nebudem mojej materina.~ Jelenský (zakričí) –Ja farárom nebudem.~(
 25 2   |         prizerajú a šepkajú si.)~Jelenský – Ďakujem vám pekne. Ale,
 26 2   |            Chytajú ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale, no, nieže, nie, prosím
 27 2   |         ho.) Nikto sa nedozvie! ~Jelenský – Nuž nedbám. Ale počkajte!
 28 2   |  prenocovať. (Všetci odchádzajú. Jelenský je obklopený dievčatami.
 29 3   |       ukážu v oknách a spievajú. Jelenský je medzi nimi.) Poďte, poďte,
 30 3   |       rosy, keď trávičku ,stína?~Jelenský – Keď som trávu koil, útly
 31 3   |         hodná tvojeho kvietočka?~Jelenský – ~Moja frajerôčka je ver
 32 3   |        Ktorej teraz kvietok dáš?~Jelenský – Len tej, čo miluje národ
 33 3   |     Medzitým sa zjaví vo dverách Jelenský.)~Evička –Ako pekne spievali. (
 34 3   |         A ty čo nejdeš večerať? (Jelenský sa blíži k Evičke.) No,
 35 3   |         k Evičke.) No, čo chceš?~Jelenský –Vás chcem! (Chytí ju za
 36 3   |          mi pokoj, choď večera!!~Jelenský – Ani by mi večera nechutila,
 37 3   |         sa) – Čo, vari si opitý?~Jelenský (ešte si ju doberá, lebo
 38 3   |     objatie! Ty oplan! (Utečie.)~Jelenský – Tisíc striel, čo som si
 39 3   |        berie? Prvý raz ho vidím!~Jelenský – Aha, to je iste ,slúžka!
 40 3   |       misu lízat.~(Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke
 41 3   |       žiarlivosť, objíma Borku.)~Jelenský – Ej, ty driečna frajcimerka,
 42 3   |          A ty čo nejdeš večerať?~Jelenský – Ďakujem, nechce sa mi
 43 3   |    nestihla. Odovzdám ho zajtra.~Jelenský (vychytí jej list) – Daj
 44 3   |      podarilo odhovoriť mamušku.~Jelenský – Vari sa vám mamuška za
 45 3   |          ale mňa chceli za neho.~Jelenský – Vás? Za olejkára?~Evička –
 46 3   |        mi celé Kocúrkovo smialo.~Jelenský – Teda mu v tom liste dávate
 47 3   |        takým luftinšipektorom...~Jelenský – To pohlo mamušku?~Evička –
 48 3   |          ona nechce o ňom počuť.~Jelenský – Hej? Nuž zbohom, Anička! (
 49 3   |           ešte si nám nepovedal.~Jelenský – Ako sa volám? To vám neprezradím. –
 50 3   |      Budeme mať peknú ekvipáž.81~Jelenský – Ja, za kočiša?~Evička –
 51 3   |   mládenca.82 Nahovorím mamušku.~Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď
 52 3   |     môžeme mať dve svadby naraz.~Jelenský – Dve naraz?~Evička – Tak
 53 3   |        byť ženíchom mojej Borky.~Jelenský – No zbohom, Liu za Ráchel.
 54 3   |     pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský – Odpusťte, panička, moji
 55 4   |        povinnosť. Nasledujte ma!~Jelenský (zase vo svojich mestských
 56 4   |      zaňho tú zmenku nevyplatíš.~Jelenský – Cože. zmenku? Pán úradník.
 57 4   |       reč je o tom. či zaplatiš.~Jelenský – Tisíc hromov. veď vôľu
 58 4   |           Tak, poďme. do žalára!~Jelenský – Kam? To teda nie! Ja zaňho
 59 4   |         chládku sedávať. Kto si?~Jelenský – Držte si jazyk za zubami,
 60 4   |     vyplatiť, len čo budem môcť.~Jelenský – Aha, teraz už chápem!
 61 4   | dobrovoľne, lebo zavolám drábov.~Jelenský – Stoj, ani sa nepohni! (
 62 4   |      ešte za nocľah nezaplatili.~Jelenský – Do čerta... a koľko som
 63 4   |          Tu je čierne na bielom.~Jelenský – Ba biele na čiernom.~(
 64 4   |     pánko, nech sa nevysmievajú!~Jelenský – Viem, že keby som ťa neviem
 65 4   |      duša. Zbohom! (Chce odísť.)~Jelenský – Nechoďte. (Chytí ho za
 66 4   |      nechcem vás obrať o všetko.~Jelenský – Vy ste otec, kto dá deťom
 67 4   |       izby, tu je menšia galiba!~Jelenský – Tisíc hromov, už ma teraz
 68 4   |        malý dar. (Dáva mu mešec, Jelenský neprijme.) Ak neprijmete,
 69 4   |          to pokladať za urážku! ~Jelenský (ktorý doteraz stál chrbtom
 70 4   |      prsteň jej vypadnú z ruky.)~Jelenský (zdvihne prsteň) – Dovoľte,
 71 4   |        takže vôbec nezbadajú, že Jelenský odišiel do svojej izby v
 72 4   |         v šenku.)~(Vtom sa zjaví Jelenský so svojou koženou kapsou
 73 4   |       cestu. Spitzer ho nevidí.)~Jelenský – Hej, pán hostinský!~Spitzer (
 74 4   |        vyjavený na Jelenského ).~Jelenský – Nalejte mi žajdlík na
 75 4   |        Veď sa tu po vás zháňajú?~Jelenský – Po mne? No, ešte to mi
 76 4   |         to vyrovnané, mladý pán!~Jelenský – Čože?~Spitzer – Že je
 77 4   |     vyrovnané! A kdeže ste boli?~Jelenský – Tu v hostinci, vo svojej
 78 4   |       Neráčite si dačo rozkázať?~Jelenský – Rozkázať srdcu?~Spitzer –
 79 4   |          podarilo zadržať ho tu!~Jelenský – Áno, a nie!~Spitzer –
 80 4   |        mám rozumieť: Áno, a nie?~Jelenský – Odcestovať hej, jesť nie!~
 81 4   |       jesť nie!~Spitzer A prečo?~Jelenský – Lebo nemám okrem grajciara
 82 4   |          nech si ráčia rozkázať.~Jelenský (pre seba) – Ten je akosi
 83 4   |            Ten už dávno odišiel!~Jelenský – Hej, ale len nakŕmiť.
 84 4   |      cestovať nebude, môžeš ísť!~Jelenský – Čo je, čo sa robí?~Spitzer –
 85 4   |        dovolite niekoľko slov...~Jelenský – Hoci aj celú Slávy dcéru,
 86 4   |       všetkých za bláznov držať?~Jelenský – Ja?~Notár – V Kocúrkove
 87 4   |          dobrodružstvá vyvádzať?~Jelenský – Výborné! Trochu sice temné,
 88 4   |  novinkou, že ste tu, mladý pán!~Jelenský – Naozaj? Môžem sa zasmiať? (
 89 4   |         vari zblázni od radosti!~Jelenský – Môj apko? Teda ja mám
 90 4   |        emisára na seba uvaliť...~Jelenský – Vy ste blázon, ktorému
 91 4   |         povedal, môj milý Je-le…~Jelenský (zľakne sa) – No, no, no!~
 92 4   |         Notár (rezko) – Jelenfy!~Jelenský (sebe) – Tisíc striel, skoro
 93 4   |           Ale? No, no, povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc
 94 4   |          ste Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať
 95 4   |      zlatý prsteň s vaším menom?~Jelenský – Človeče, to mi je ôsmy
 96 4   |      otca i násilím vás odviesť!~Jelenský – Nech som Kubo, ak tomu
 97 4   |       nech sa ľúbi, pán Jelenfy!~Jelenský –  Ale, tisíc striel, nechaj
 98 4   |     okolky, mladý pán, alo marš!~Jelenský –  Ale vari len nebudete
 99 4   |        ísť s nami. Dráb.nože ho!~Jelenský – Hohó, počkajte! Keď musím,
100 4   |          vás zaľúbená až po uši!~Jelenský (prekvapený) –Čo? Moja nevesta
101 4   |          zbytočné vtipy a poďte!~Jelenský – A ten môj apko, pán notár.
102 4   |        vás už hľadal a čaká vás.~Jelenský –  Môj apko Potomský? Nuž
103 4   |         ste si meno pomaďarčili!~Jelenský –  pomaďarčil? Aha, pravda,
104 4   |           aby vás apko nezbadal.~Jelenský (smeje sa) – Bravissimo!
105 4   |           poďme úž, mladý pánko!~Jelenský –  Nedbám, poďme.~(Odídu,
106 5   |          obraz~Izba u Sokolovej~~Jelenský – Tu je konečne tá šťastná
107 5   |         radného pána Potomského?~Jelenský – Prečo? To sa dozviete
108 5   |          si ho tým veľmi urazil?~Jelenský – Vieš čo, duša moja? O
109 5   |       neľudský a bezcharakterný?~Jelenský – Čo to počúvam?~Evička –
110 5   |      svojho apka chcel napraviť.~Jelenský – Vari ten nekresťan s tým
111 5   |         kým ťa s ním nepomeríme.~Jelenský – Nič nehovor o zmierení,
112 5   |         veriť, že si jeho synom.~Jelenský – Keď je to tak, som šťastný!
113 5   |      teším.~Evička – A ľúbiš ma?~Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička –
114 5   |          v Pešti toľko krásavíc?~Jelenský – Len teba ľúbim, koruna
115 5   |     žartuješ, Janík! Nože vstaň!~Jelenský – (s úsmevom) – Ja nie!~
116 5   |        sotva štvrť hodiny spolu!~Jelenský – Ty si slnko mojich ideálov! (
117 5   |     veľmi prudký! (Odtiahne sa.)~Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju
118 5   |     nedostal podobnú lekciu. 127~Jelenský – Teraz sa už nebojím, teraz
119 5   |      znať, čo je vlasť a národ.“~Jelenský (vojde) –Všetko je v poriadku,
120 5   |       veľkodušným osloboditeľom.~Jelenský– Zostaňte aj vy s nami,
121 5   |   vyrušovať. Dovidenia! (Odíde.)~Jelenský – Do videnia!~Evička – Do
122 5   |        aká je chutná. (Odbehne.)~Jelenský– Milí ľudia. Do čerta, už
123 5   |          tomto dome, tu ho majú!~Jelenský (obráti sa chrbtom, pre
124 5   |        náručia! (Chce ho objať.)~Jelenský– Hohó, nieže tak rýchle!
125 5   |        Jefenty a či tento tulák?~Jelenský (smeje sa) – Už sme dvaja
126 5   |          či sa nemýlite v osobe.~Jelenský – Výborne! Ani ten nechce
127 5   |        vlastného syna nepoznajú?~Jelenský (smeje sa).~Potomský – Hlúpo
128 5   |      Evička – Amen! Zbláznil sa!~Jelenský – Veď puknem od smiechu!~
129 5   |          pána. Je tak mladý pán?~Jelenský – Svätosvätá pravda. Ďakujem
130 5   |           Tento...? A kto si ty?~Jelenský – Kto som? Ja som – inkognito!~
131 5   |          si Jelenfy, môj ženích?~Jelenský – Ženích hej, Jelenfy nie!~
132 5   |         nie ste Jelenfy, naozaj?~Jelenský – Prepáčte, to meno mi násilim
133 5   |       nieje ten, ktorého hľadám!~Jelenský – On ma nasilu vtiahol do
134 5   |      prečo ste mi tak nariadili?~Jelenský – Teda tu som ako Jelenfy,
135 5   |        Teda kto ste vy, preboha?~Jelenský – Ja? Som slovenský básnik.
136 5   |        ten nás všetkých pomýlil.~Jelenský – Ja za to nemôžem. Podobnosť
137 5   |          Je-len... a toto je fy.~Jelenský – Trošku inak. Skúste ešte
138 5   |       Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička –
139 5   |         Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička – Syn
140 5   |            Syn olejkára z Turca?~Jelenský – Áno, stojí pred vami!~
141 5   |    nechali v takom nedorozumení?~Jelenský – Lebo ste mi košík dali.
142 5   | inkognito o vašu ruku. ..izé ...~Jelenský– Už vidím, že som tu zbytočný.
143 5   |          chcete byť mojim synom?~Jelenský (bozká jej ruku) – Aké šťastie
144 5   |          ide ďalej inkognitovať!~Jelenský – Teda mňa ľúbiš, drahá
145 5   |    radosťou ti dávam svoju ruku!~Jelenský – A ja ti dávam svoje srdce!~