Obr.

  1 1   |       pripomínajúca malomeštiacke, ale pritom slovenské prostredie.
  2 1   |      ercíhunku1 už nie ako Evička, ale ako Fräulein Evrlín2, rozumieš?~
  3 1   |            vždy boli ku mne dobrá. Ale odkedy vám to vaše krásne
  4 1   |       stavu. Nebudeš viac slúžkou, ale mojou frajcimerkou.3 (Ide
  5 1   |         moja dobrá  frajla Evrlín. Ale čo je to za hodnosť tá „
  6 1   |        kravy dojiť, ošípané kŕmiť, ale budeš sa len o mňa starať.
  7 1   |        dverách sa zjaví Sokolová.) Ale povedz: ich küsse die Hände6 –
  8 1   |            chce jej ruku bozkať) – Ale, liebe Mutter7 nehnevaj
  9 1   |          tykať, rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku
 10 1   |           grófka?~Evička (plače) – Ale, liebe Mutter, nuž načo
 11 1   |         navrátili. (Obzerá si ju.) Ale čo vidím... veď ich krásne
 12 1   |         Sokolová – Veru také dačo! Ale nechže sa páči sadnúť, pán
 13 1   |            si, hovorí neúprimne) – Ale to ich tešiť môže, meine
 14 1   |       stotisíc zlatých.~Sokolová – Ale nechže nás tak vysoko necenia,
 15 1   |            buď bohu chvála, dobre, ale až veľmi cítime stratu nášho
 16 1   |        celá popanštená...~Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová –
 17 1   |            rátať nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová – Nože nám
 18 1   |            Potomský (chce odísť) – Ale, kistihant, meine Gnädige,
 19 1   |            všetko len dačo donáša. Ale ľudia sú zlí, závistliví,
 20 1   |         pekelná zlosť kocúrkovská! Ale vidia, aj o mne všakové
 21 1   |         zavolá Sokolovú, tá odíde, ale zhodou okolností Borka ostane
 22 1   |         ruku a objíma ju.)~Borka – Ale no, pán veľkomožný, čo sa
 23 1   |            si zo mňa blázna robia? Ale nie... veď ona to bola,
 24 1   |           a to sa ženám páči. Hop, ale šusterflek.26 (Zamyslí sa.
 25 1   |    ženíchom Evrlíny. (Zamyslí sa.) Ale ten žid, tisíc hromov, ten
 26 1   |       árendy dostať, to by bolo... Ale pst... (Napraví si cviker
 27 1   |          dievča, tu máš na stužky, ale pani veľkomožnej ani slova!~
 28 1   |      dákeho frajera?~Borka – Nemá, ale pani veľkomožná jej vychvaľujú :
 29 1   |        toho času je už veľa rokov, ale pani veľkomožná chcú dodržať
 30 1   |   kišasonka videla?~Borka – Nikdy! Ale má sem .onedlho prísť, čo
 31 1   |            pani veľkomožnej tykať, ale pani veľkomožná to nechceli
 32 1   |            si slečna aj poplakala. Ale nechže ma už pustia, mám
 33 1   |             zľakne sa).~Sokolová – Ale čo za árendu, Herr von Potomský?~
 34 1   |        Potomský (zľakne sa) – Ach, ale ma prekvapili, meine Gnädige.~
 35 1   |       začervená sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová –  No, no, pán
 36 1   |     nestalo, pán radný!~Sokolová – Ale nechže sa páči, veď sa môžeme
 37 1   |          pre obyčajných. (Evičke.) Ale oni, anjel môj, či by mi
 38 1   |        Evička nalieva. Sokolovej.) Ale čo je gebildet33 a hochgeboren34
 39 1   |            i Evrlína vysvetľovala. Ale, pán radný, veď my nie sme
 40 1   |           nijaké grófky~Potomský – Ale ani sedliačky. Veď ani ja
 41 1   |          Veď ani ja nie som barón, ale bohuprisám, keby mi môj
 42 1   |          je v dlžobách.~Sokolová – Ale, pán radný, veď vidia, že
 43 1   |      Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš! No či nie
 44 1   |         smeje sa) – No, už nedbám, ale sa mi to nijako nepozdáva!~
 45 2   |     pansláva?~Spitzer – Dnes ráno, ale ma veľmi prosil, aby som
 46 2   |            preoblečiem.~Potomský – Ale bez milosti a nijaké zľutovanie,
 47 2   |          švihák, to by zapôsobilo. Ale takto – úbohý slovenský
 48 2   |          úbohý slovenský proletár! Ale nič, hlavu hore! (Spitzer
 49 2   |             Ďakujeme, pán Spitzer, ale pálenku už nepijeme.~Spitzer –
 50 2   |          šuhajom po žajdlíku vína, ale z najlepšieho, rozumieš?
 51 2   |        rozumieš? Ja platím!~Jano – Ale, mladý pánko, veď vy ste
 52 2   |          dušu!~(Smejú sa.)~Jurko – Ale čoby, veď mu pozri do tváre,
 53 2   |            furtáci!~Jano – Martin, ale či naozaj dačo nefígľuje,
 54 2   |           závod?~Jano (smeje sa) – Ale mu to naozaj kaľavne pristane!
 55 2   |      Jelenský – Ďakujem vám pekne. Ale, bračekovci, už som vás
 56 2   |        Berme sa, chlapci!~Ondrej – Ale, mladý pánko, keď ste nás
 57 2   |             berme ho, chlapci! Ej, ale vám to pristane!~Julka –
 58 2   |           ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale, no, nieže, nie, prosím
 59 2   |             Jelenský – Nuž nedbám. Ale počkajte! Krčmár, za to
 60 3   |            tu učiteľ?~Borka – Bol, ale som ho pekne–krásne odpravila,
 61 3   |          nie sú doma. Chcel čakať, ale potom som mu prosto povedala,
 62 3   |          ich veľmi týka.~Sokolová –Ale sub rosa!~Evička – Sub rosa?
 63 3   |          lebo list už nie z Pešti, ale z Chudobíc píše, ktoré sú
 64 3   |        trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj, choď večera!!~
 65 3   |             no, ja nie som slúžka, ale frajcimerka, rozumieš? A
 66 3   |       okolo pošty.~Evička – Dobre, ale nezabudni, aby si chudák
 67 3   |      chcela?~Evička – Nie mamuška, ale mňa chceli za neho.~Jelenský –
 68 3   |           Školy vraj vyštudíroval, ale, teraz nemá nijaké zamestnanie.
 69 3   |            košom?~Evička – Nie ja, ale mamuška. Ja som ho nikdy
 70 3   |         lebo bol dobrým študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela,
 71 3   |  spoločnost, chce odísť.)~Evička – Ale počkaj. Ty, kosec, ako sa
 72 3   |            sa ist vyspať!~Evička – Ale príď skoro ráno. Ak chceš,
 73 4   |           malo byť!~Starosvetský – Ale nieže, pán úradník, vráťte
 74 4   |      richtig,88 štyridsať zlatých. Ale, mladý pán, ešte za nocľah
 75 4   |        kodušnosť ma hlboko dojíma, ale to už nemôžem dopustiť.
 76 4   |           za ruku.) Nielen prsteň, ale aj hodinky dám, ale vy si
 77 4   |        prsteň, ale aj hodinky dám, ale vy si deti a ženu neopustíte!~
 78 4   | Starosvetský – Bol som, milá pani, ale slúžka ma nepustila, že
 79 4   |      nazýval, a ja nie som slúžka, ale frajcimerka. (Preč.)~Sokolová –
 80 4   |        učiteľ?~Starosvetský – Áno, ale nemôžem od neho almužnu
 81 4   |          štyri zlatky, ty úžerník, ale z árendy nebude nič!~Úradník–
 82 4   |      Prsteň, a nie jeleň!~Evička – Ale ten nápis. Tu pozri... Jelenfy!~
 83 4   |     Posledné dve litery sú odraté, ale začiatok je Jelen...~Sokolová (
 84 4   |           nocoval u nich?~Evička – Ale čoby! Myslela som, že je
 85 4   |          nech sa už len nehnevajú, ale nech pošlú čím skôr ľudí
 86 4   |            službám. Adié!~Evička – Ale zaraz nech to urobia, pán
 87 4   |             že je všetko stratené. Ale hop, Spitzer, kocky sa nám
 88 4   |             poznajú ho.~Potomský – Ale nebláznite, pán notáriuš,
 89 4   |           Viete, on sa chce ženiť, ale chcel svoju budúcu, kišasonku
 90 4   |            už rozumiem.~Potomský – Ale dobre, pán notáriuš, keď
 91 4   |           tieto hodinky!~Spitzer – Ale nechže nežartujú, mladý
 92 4   |           odišiel!~Jelenský – Hej, ale len nakŕmiť. Len čo nakŕmi,
 93 4   |        Výborné! Trochu sice temné, ale zneje to ohromne! Človeče,
 94 4   |             ja sa nevolám Jelenfy, ale...~Notár – Ale? No, no,
 95 4   |            Jelenfy, ale...~Notár – Ale? No, no, povedzte!~Jelenský –
 96 4   |           no, povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc striel,
 97 4   |          povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc striel,
 98 4   |     Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať inkognito!~
 99 4   |           pán Jelenfy!~Jelenský –  Ale, tisíc striel, nechaj ma
100 4   |         pán, alo marš!~Jelenský –  Ale vari len nebudete na tom
101 4   |          skoro by som bol zabudol. Ale viete čo, pán notáriuš,
102 4   |            smeje sa) – Bravissimo! Ale ty, beda ti, ak ma oklameš –
103 4   |            kvartír? 110~Spitzer –  Ale prosím, verzeihen sie111 –
104 4   |           o ruskom emisárovi. Fuj, ale mi to dalo roboty, kým som
105 4   |         presvedčil, že nie emisár, ale jeden inkognito, syn radného
106 4   |           Dráb ho poznal on tajil, ale pán notáriuš ho zvábil do
107 4   |            letím k pani Sokolovej. Ale nalej mi ešte pohár vína!~
108 4   |            ten, ktorého hľadáme, i ale keď som mu meno uhádol,
109 4   |            som ich nechal osamote, ale trochu som ich špehoval.
110 4   |          Objímajú sa a bozkávajú.) Ale, apko, potom ma neprezraď
111 4   |            Jelenfy – Édes apám,121 ale ,potreboval by som ešte
112 4   |        dokonči svoju expedíciu.122 Ale prečo si tak rýchle prišiel
113 4   |          tajil svoje poctivé meno, ale teraz už môžeš masku zložiť.
114 4   |       cukru) – Voda i cukor sú tu, ale citrónov niet!~Potomský –
115 4   |           ty si cigáň! (Chytí ho.) Ale viac mi už neufrkneš z pazúrov,
116 4   |         mnou! (Ťahá ho.)~Jelenfy – Ale, apko, veď ja chcem zostať
117 5   |          si chcel zostať inkognito.Ale prečo ani nenavštiviš svojho
118 5   |          takzvaného apka.~Evička – Ale, Janík, .vari sa len nehneváš
119 5   |     Jelenského za syna Potomského, ale páči sa jej práve preto,
120 5   |            sa.)~Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju oblapí.) –~Veď
121 5   |        teraz už nie som inkognito. Ale počkaj, musím ísť rýchle
122 5   |            rozmýšľam. Vlasť svoju, ale i svoj národ milovať, to
123 5   |           učitel'a, aby si sadol) –Ale som len bola hlúpa, že som
124 5   |         výchovných ústavov!~Evička–Ale láska ma teraz naučila.~
125 5   |          radný?~Potomský – Nie ja, ale vy všetci ste blázni, aj
126 5   |            a nie už ako inkognito, ale ako opravdivý Jelenfy a
127 5   |          hrajte komédiu v divadle, ale nie so mnou. My všetci tohto
128 5   |           sa.) Predsa nie Jelenfy, ale tulák! (Smeje sa.) Smejte
129 5   |          Preč i s drábom)~Evička – Ale ten nápis na prsteni? Veď
130 5   |       tento list? Chcel som odísť, ale nasilu ma sem zavliekli!~
131 5   |            ho nevolá! (Sokolovej.) Ale, meine Gnädige, prečo mu
132 5   |       pisztoly do kotrby vstreliť! Ale nie, natoľko som sa ešte
133 Slov|           jeho peknú dcéru Ráchel, ale Lában mu miesto nej dal