Obr.
1 1 | pripomínajúca malomeštiacke, ale pritom slovenské prostredie.
2 1 | ercíhunku1 už nie ako Evička, ale ako Fräulein Evrlín2, rozumieš?~
3 1 | vždy boli ku mne dobrá. Ale odkedy vám to vaše krásne
4 1 | stavu. Nebudeš viac slúžkou, ale mojou frajcimerkou.3 (Ide
5 1 | moja dobrá frajla Evrlín. Ale čo je to za hodnosť tá „
6 1 | kravy dojiť, ošípané kŕmiť, ale budeš sa len o mňa starať.
7 1 | dverách sa zjaví Sokolová.) Ale povedz: ich küsse die Hände6 –
8 1 | chce jej ruku bozkať) – Ale, liebe Mutter7 nehnevaj
9 1 | tykať, rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku
10 1 | grófka?~Evička (plače) – Ale, liebe Mutter, nuž načo
11 1 | navrátili. (Obzerá si ju.) Ale čo vidím... veď ich krásne
12 1 | Sokolová – Veru také dačo! Ale nechže sa páči sadnúť, pán
13 1 | si, hovorí neúprimne) – Ale to ich tešiť môže, meine
14 1 | stotisíc zlatých.~Sokolová – Ale nechže nás tak vysoko necenia,
15 1 | buď bohu chvála, dobre, ale až veľmi cítime stratu nášho
16 1 | celá popanštená...~Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová –
17 1 | rátať nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová – Nože nám
18 1 | Potomský (chce odísť) – Ale, kistihant, meine Gnädige,
19 1 | všetko len dačo donáša. Ale ľudia sú zlí, závistliví,
20 1 | pekelná zlosť kocúrkovská! Ale vidia, aj o mne všakové
21 1 | zavolá Sokolovú, tá odíde, ale zhodou okolností Borka ostane
22 1 | ruku a objíma ju.)~Borka – Ale no, pán veľkomožný, čo sa
23 1 | si zo mňa blázna robia? Ale nie... veď ona to bola,
24 1 | a to sa ženám páči. Hop, ale šusterflek.26 (Zamyslí sa.
25 1 | ženíchom Evrlíny. (Zamyslí sa.) Ale ten žid, tisíc hromov, ten
26 1 | árendy dostať, to by bolo... Ale pst... (Napraví si cviker
27 1 | dievča, tu máš na stužky, ale pani veľkomožnej ani slova!~
28 1 | dákeho frajera?~Borka – Nemá, ale pani veľkomožná jej vychvaľujú :
29 1 | toho času je už veľa rokov, ale pani veľkomožná chcú dodržať
30 1 | kišasonka videla?~Borka – Nikdy! Ale má sem .onedlho prísť, čo
31 1 | pani veľkomožnej tykať, ale pani veľkomožná to nechceli
32 1 | si slečna aj poplakala. Ale nechže ma už pustia, mám
33 1 | zľakne sa).~Sokolová – Ale čo za árendu, Herr von Potomský?~
34 1 | Potomský (zľakne sa) – Ach, ale ma prekvapili, meine Gnädige.~
35 1 | začervená sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová – No, no, pán
36 1 | nestalo, pán radný!~Sokolová – Ale nechže sa páči, veď sa môžeme
37 1 | pre obyčajných. (Evičke.) Ale oni, anjel môj, či by mi
38 1 | Evička nalieva. Sokolovej.) Ale čo je gebildet33 a hochgeboren34
39 1 | i Evrlína vysvetľovala. Ale, pán radný, veď my nie sme
40 1 | nijaké grófky~Potomský – Ale ani sedliačky. Veď ani ja
41 1 | Veď ani ja nie som barón, ale bohuprisám, keby mi môj
42 1 | je v dlžobách.~Sokolová – Ale, pán radný, veď vidia, že
43 1 | Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš! No či nie
44 1 | smeje sa) – No, už nedbám, ale sa mi to nijako nepozdáva!~
45 2 | pansláva?~Spitzer – Dnes ráno, ale ma veľmi prosil, aby som
46 2 | preoblečiem.~Potomský – Ale bez milosti a nijaké zľutovanie,
47 2 | švihák, to by zapôsobilo. Ale takto – úbohý slovenský
48 2 | úbohý slovenský proletár! Ale nič, hlavu hore! (Spitzer
49 2 | Ďakujeme, pán Spitzer, ale pálenku už nepijeme.~Spitzer –
50 2 | šuhajom po žajdlíku vína, ale z najlepšieho, rozumieš?
51 2 | rozumieš? Ja platím!~Jano – Ale, mladý pánko, veď vy ste
52 2 | dušu!~(Smejú sa.)~Jurko – Ale čoby, veď mu pozri do tváre,
53 2 | furtáci!~Jano – Martin, ale či naozaj dačo nefígľuje,
54 2 | závod?~Jano (smeje sa) – Ale mu to naozaj kaľavne pristane!
55 2 | Jelenský – Ďakujem vám pekne. Ale, bračekovci, už som vás
56 2 | Berme sa, chlapci!~Ondrej – Ale, mladý pánko, keď ste nás
57 2 | berme ho, chlapci! Ej, ale vám to pristane!~Julka –
58 2 | ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale, no, nieže, nie, prosím
59 2 | Jelenský – Nuž nedbám. Ale počkajte! Krčmár, za to
60 3 | tu učiteľ?~Borka – Bol, ale som ho pekne–krásne odpravila,
61 3 | nie sú doma. Chcel čakať, ale potom som mu prosto povedala,
62 3 | ich veľmi týka.~Sokolová –Ale sub rosa!~Evička – Sub rosa?
63 3 | lebo list už nie z Pešti, ale z Chudobíc píše, ktoré sú
64 3 | trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj, choď večera!!~
65 3 | no, ja nie som slúžka, ale frajcimerka, rozumieš? A
66 3 | okolo pošty.~Evička – Dobre, ale nezabudni, aby si chudák
67 3 | chcela?~Evička – Nie mamuška, ale mňa chceli za neho.~Jelenský –
68 3 | Školy vraj vyštudíroval, ale, teraz nemá nijaké zamestnanie.
69 3 | košom?~Evička – Nie ja, ale mamuška. Ja som ho nikdy
70 3 | lebo bol dobrým študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela,
71 3 | spoločnost, chce odísť.)~Evička – Ale počkaj. Ty, kosec, ako sa
72 3 | sa ist vyspať!~Evička – Ale príď skoro ráno. Ak chceš,
73 4 | malo byť!~Starosvetský – Ale nieže, pán úradník, vráťte
74 4 | richtig,88 štyridsať zlatých. Ale, mladý pán, ešte za nocľah
75 4 | kodušnosť ma hlboko dojíma, ale to už nemôžem dopustiť.
76 4 | za ruku.) Nielen prsteň, ale aj hodinky dám, ale vy si
77 4 | prsteň, ale aj hodinky dám, ale vy si deti a ženu neopustíte!~
78 4 | Starosvetský – Bol som, milá pani, ale slúžka ma nepustila, že
79 4 | nazýval, a ja nie som slúžka, ale frajcimerka. (Preč.)~Sokolová –
80 4 | učiteľ?~Starosvetský – Áno, ale nemôžem od neho almužnu
81 4 | štyri zlatky, ty úžerník, ale z árendy nebude nič!~Úradník–
82 4 | Prsteň, a nie jeleň!~Evička – Ale ten nápis. Tu pozri... Jelenfy!~
83 4 | Posledné dve litery sú odraté, ale začiatok je Jelen...~Sokolová (
84 4 | nocoval u nich?~Evička – Ale čoby! Myslela som, že je
85 4 | nech sa už len nehnevajú, ale nech pošlú čím skôr ľudí
86 4 | službám. Adié!~Evička – Ale zaraz nech to urobia, pán
87 4 | že je všetko stratené. Ale hop, Spitzer, kocky sa nám
88 4 | poznajú ho.~Potomský – Ale nebláznite, pán notáriuš,
89 4 | Viete, on sa chce ženiť, ale chcel svoju budúcu, kišasonku
90 4 | už rozumiem.~Potomský – Ale dobre, pán notáriuš, keď
91 4 | tieto hodinky!~Spitzer – Ale nechže nežartujú, mladý
92 4 | odišiel!~Jelenský – Hej, ale len nakŕmiť. Len čo nakŕmi,
93 4 | Výborné! Trochu sice temné, ale zneje to ohromne! Človeče,
94 4 | ja sa nevolám Jelenfy, ale...~Notár – Ale? No, no,
95 4 | Jelenfy, ale...~Notár – Ale? No, no, povedzte!~Jelenský –
96 4 | no, povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc striel,
97 4 | povedzte!~Jelenský – Ale, ale... (Ticho.) Tisíc striel,
98 4 | Jelenfy! a punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať inkognito!~
99 4 | pán Jelenfy!~Jelenský – Ale, tisíc striel, nechaj ma
100 4 | pán, alo marš!~Jelenský – Ale vari len nebudete na tom
101 4 | skoro by som bol zabudol. Ale viete čo, pán notáriuš,
102 4 | smeje sa) – Bravissimo! Ale ty, beda ti, ak ma oklameš –
103 4 | kvartír? 110~Spitzer – Ale prosím, verzeihen sie111 –
104 4 | o ruskom emisárovi. Fuj, ale mi to dalo roboty, kým som
105 4 | presvedčil, že nie emisár, ale jeden inkognito, syn radného
106 4 | Dráb ho poznal on tajil, ale pán notáriuš ho zvábil do
107 4 | letím k pani Sokolovej. Ale nalej mi ešte pohár vína!~
108 4 | ten, ktorého hľadáme, i ale keď som mu meno uhádol,
109 4 | som ich nechal osamote, ale trochu som ich špehoval.
110 4 | Objímajú sa a bozkávajú.) Ale, apko, potom ma neprezraď
111 4 | Jelenfy – Édes apám,121 ale ,potreboval by som ešte
112 4 | dokonči svoju expedíciu.122 Ale prečo si tak rýchle prišiel
113 4 | tajil svoje poctivé meno, ale teraz už môžeš masku zložiť.
114 4 | cukru) – Voda i cukor sú tu, ale citrónov niet!~Potomský –
115 4 | ty si cigáň! (Chytí ho.) Ale viac mi už neufrkneš z pazúrov,
116 4 | mnou! (Ťahá ho.)~Jelenfy – Ale, apko, veď ja chcem zostať
117 5 | si chcel zostať inkognito.Ale prečo ani nenavštiviš svojho
118 5 | takzvaného apka.~Evička – Ale, Janík, .vari sa len nehneváš
119 5 | Jelenského za syna Potomského, ale páči sa jej práve preto,
120 5 | sa.)~Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju oblapí.) –~Veď
121 5 | teraz už nie som inkognito. Ale počkaj, musím ísť rýchle
122 5 | rozmýšľam. Vlasť svoju, ale i svoj národ milovať, to
123 5 | učitel'a, aby si sadol) –Ale som len bola hlúpa, že som
124 5 | výchovných ústavov!~Evička–Ale láska ma teraz naučila.~
125 5 | radný?~Potomský – Nie ja, ale vy všetci ste blázni, aj
126 5 | a nie už ako inkognito, ale ako opravdivý Jelenfy a
127 5 | hrajte komédiu v divadle, ale nie so mnou. My všetci tohto
128 5 | sa.) Predsa nie Jelenfy, ale tulák! (Smeje sa.) Smejte
129 5 | Preč i s drábom)~Evička – Ale ten nápis na prsteni? Veď
130 5 | tento list? Chcel som odísť, ale nasilu ma sem zavliekli!~
131 5 | ho nevolá! (Sokolovej.) Ale, meine Gnädige, prečo mu
132 5 | pisztoly do kotrby vstreliť! Ale nie, natoľko som sa ešte
133 Slov| jeho peknú dcéru Ráchel, ale Lában mu miesto nej dal
|