Obr.
1 Osob| kocúrkovskom richtárovi~Evička . . . . . . . . jej dcéra~
2 1 | oknami fotel.~~Borka – Ach, Evička naša dobrá, taká som rada,
3 1 | rada, že ste opäť doma!~Evička(pred zrkadlom) – Nehovor
4 1 | pred zrkadlom) – Nehovor mi Evička! Vrátila som sa z ercíhunku1
5 1 | z ercíhunku1 už nie ako Evička, ale ako Fräulein Evrlín2,
6 1 | Ej veru, predtým ste ako Evička vždy boli ku mne dobrá.
7 1 | som vraj sprostá. (Plače.)~Evička (povýšenecky) – No neplač,
8 1 | kvety trhali a venčeky vili?~Evička – No, no, poď sem, nech
9 1 | hodnosť tá „frajcimerka“?~Evička– To znamená , že nebudeš
10 1 | viacej roboty ako kravami...~Evička (prudko vstane) – Nebuď
11 1 | ďakujem, moja milá Evrlín!~Evička – A nehovor mi tak po sedliacky...
12 1 | ti hante! (Bozká ruku.)~Evička – Tak, uč sa maniere. (Zbadá
13 1 | Dávať si ruky bozkávať!~Evička (ide k matke a chce jej
14 1 | viacej tykať, rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku
15 1 | z teba bude dáka grófka?~Evička (plače) – Ale, liebe Mutter,
16 1 | Potomský ruku hlasno bozká.)~Evička (urobí úklon) – Ihre Dienerin!
17 1 | stoličku pánu veľkomožnému.~Evička (podá) – Tessék,13 gnädiger
18 1 | smrť pána apuška. No, no...~Evička (znova sa rozplače) – Ach,
19 1 | vrátila celá popanštená...~Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová –
20 1 | hospodárstve viac rátať nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová –
21 1 | Borku, nech prikryje stôl.~Evička (preč).~Potomský (chce odísť) –
22 1 | tie košíky tak rozdávajú?~Evička – Mama, mamuška...~Potomský (
23 1 | Vo dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová –
24 1 | vykríkne) a árenda...!~Evička (zľakne sa).~Sokolová –
25 1 | prekvapili, meine Gnädige.~Evička (nalieva čaj).~Sokolová –
26 1 | rozhorúčili? (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, vychladne – ponúknite
27 1 | Azda im vylieči horúčku.~Evička – Smiem i vám trochu rumu,
28 1 | dákej sedliackej kmotre?~Evička (začervená sa a chce odísť) –
29 1 | pardón, tausend pardón!32~Evička – Nič sa nestalo, pán radný!~
30 1 | ešte pár lyžičiek rumu? (Evička nalieva. Sokolovej.) Ale
31 1 | ako dáky šuster... (Pije.)~Evička – A oni majú syna, pán radný?~
32 1 | miešať a čaká na odpoveď.)~Evička – Mamuška, urobme tak...~
33 1 | vráti domov.~Sokolová (aj Evička) – Od ich syna?~Potomský –
34 1 | Potomský – Ani Fräulein Evrlín?~Evička – Keď teraz nie je móda
35 1 | ako to sprosté Potomský?~Evička – Jelenfík? Veru krásne
36 1 | mi to nijako nepozdáva!~Evička – Ach, mamuška moja drahá,
37 1 | urobí poklonu.) Alászolgája!~Evička – Ihre Dienerin! (Úklon.)~
38 2 | hlavné, tu má sídlo i bohatá Evička Sokolová, ktorú~...ešte
39 3 | tajomstvá vyzradiť?~(Vošla Evička.)~Potomský – Dobre, že i
40 3 | Sokolová –Ale sub rosa!~Evička – Sub rosa? Tak nie ,som
41 3 | chválim ich obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~
42 3 | po ňom nevýslovne túži...~Evička (smeje sa) –Kto im povedal,
43 3 | rodičovských špekulácií~Evička –Ach, to sa mi od neho veľmi
44 3 | Kocúrkova inkognito.~Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –Tak
45 3 | Sokolovej vizity robiť mohol.~Evička – To bude pekný žart! Veď
46 3 | Jelenfy k jej nohám padne.~Evička – A kedy sa to stane?~Potomský –
47 3 | ho nevýslovne mjlovali.~Evička (smeje sa) – Otázka je,
48 3 | Sokolová (vyprevádza ho).~Evička – Liebe Mutter, čo ty na
49 3 | k tej árende privolila.~Evička – Mamuška, možno to bude
50 3 | rozveseliť gazdiniku.~ Evička (dosť povýšenecky počúva
51 3 | podáva na dvore u Sokolovcov. Evička sa za nimi díva, ovoniava
52 3 | zjaví vo dverách Jelenský.)~Evička –Ako pekne spievali. (Obráti
53 3 | ako trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj, choď
54 3 | rúčku nepobozkal! (Pobozká.)~Evička (vytrhne sa) – Čo, vari
55 3 | nápojom! (Zasa ju chytá.)~Evička – Tu máš! (Udrie ho.) Za
56 3 | prázdnu misu lízat.~(Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby
57 3 | a chytí Borku za ruku.)~Evička (vojde) – Tí sa akosi chytro
58 3 | Ďakujem, nechce sa mi jesť!~Evička – Borka, odovzdala si na
59 3 | sem, pôjdem okolo pošty.~Evička – Dobre, ale nezabudni,
60 3 | olejkára vydávať chcela?~Evička – Nie mamuška, ale mňa chceli
61 3 | Jelenský – Vás? Za olejkára?~Evička – Za jeho syna. Školy vraj
62 3 | tom liste dávate košom?~Evička – Nie ja, ale mamuška. Ja
63 3 | Jelenský – To pohlo mamušku?~Evička – Tak je, teraz už ani ona
64 3 | spoločnost, chce odísť.)~Evička – Ale počkaj. Ty, kosec,
65 3 | hlavy, musím sa ist vyspať!~Evička – Ale príď skoro ráno. Ak
66 3 | Jelenský – Ja, za kočiša?~Evička – Hoci za nášho mládenca.
67 3 | mamušku.~Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka
68 3 | naraz.~Jelenský – Dve naraz?~Evička – Tak je. Mne sa tiež v
69 3 | zbohom, Liu za Ráchel.83~Evička – A dám ti takú svadbu spraviť,
70 3 | Preč z Kocúrkova! (Odíde.)~(Evička a Borka ako splašené letia
71 4 | sa nabok a odvráti sa.)~Evička – Poďme preč!~Sokolová –
72 4 | prijať, keď je sám chudobný.~Evička – Mamuška, zaplaťme my zaňho,
73 4 | ukloní sa a chce odísť).~Evička – Počkajte, keď už nie náš,
74 4 | pani. (Ukloní sa a odíde.)~Evička – Mamuška, veď ten mladý
75 4 | čistí? Prsteň, a nie jeleň!~Evička – Ale ten nápis. Tu pozri...
76 4 | Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička – Mamuška, veru je to on.
77 4 | Na moj veru! Jelen...~Evička – A toto vari bude fy. Áno,
78 4 | mi je zázrak! Či naozaj?~Evička – Niet pochyby. Kroj, krásny
79 4 | Úradník mi práve povedal!~Evička – Čo sa im robí, radný pán?
80 4 | ukloní sa) – Čo? Môjho syna? ~Evička – Určite! Tu je prsteň,
81 4 | píše.~Potomský – Či naozaj?~Evička – Áno, ich syn Jelenfy.~
82 4 | bizoň, ten beťár. A ďalej?~Evička – Potom s koscami k nám
83 4 | Sokolová – No, a čo...?~Evička (ticho) – A objal ma!~Potomský (
84 4 | poznávam. A nocoval u nich?~Evička – Ale čoby! Myslela som,
85 4 | Tramtáriát! (Hnevá sa.)~Evička – A potom som mu povedala,
86 4 | pokol!93 To je neslýchané!~Evička – Ktože sa nazdal, že je
87 4 | nijaké hlúposti nevyviedli...~Evička – Ach, radný pán, nech sa
88 4 | hostincom je im k službám. Adié!~Evička – Ale zaraz nech to urobia,
89 5 | túto krásnu rúčku bozkávať.~Evička – Drahý Janík, tvoj šľachetný
90 5 | To sa dozviete neskoršie.~Evička – No, no, veď vieme, že
91 5 | toho môjho takzvaného apka.~Evička – Ale, Janík, .vari sa len
92 5 | Jelenský – Čo to počúvam?~Evička – Hneď sme to zbadali, že
93 5 | cvikrom má byť mojím otcom?~Evička – Veď ste jedna krv a jedno
94 5 | jeho miera je už naplnená!~Evička (ešte stále považuje Jelenského
95 5 | šťastný! Veľmi sa teším.~Evička – A ľúbiš ma?~Jelenský Nadovšetko
96 5 | Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička – Ej, ej, a či sa môžem
97 5 | ňou a drží ju za ruku.)~Evička – Zase žartuješ, Janík!
98 5 | s úsmevom) – Ja nie!~Evička – Mňa ľúbiš? Veď ma ešte
99 5 | ideálov! (Chce ju objať.)~Evička – Nie, nie, už dosť, si
100 5 | neobjali! (Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (Pohrozí
101 5 | hneďsa vrátim. (Odíde.)~Evička (ostáva sama, díva sa za
102 5 | zaklope, potichu vojde; Evička nepočula klopanie. Staro
103 5 | vašich krásnych rúčkach!~Evička (prekvapená) – Milý pán
104 5 | to krásnu rúčku pobozkať.~Evička (nedá si bozkať ruku, ponúkne
105 5 | Starosvetský –A odnárodňovať!~Evička – Načo mi je tá nemčina
106 5 | dievčenských výchovných ústavov!~Evička–Ale láska ma teraz naučila.~
107 5 | vedieť, čo je vlasť a národ.~Evička–Veď mi to aj pán Jelenfy
108 5 | Všetko je v poriadku, Evička. Vitajte, pán učiteľ!~Evička–
109 5 | Evička. Vitajte, pán učiteľ!~Evička– Budú mať radosť, keď uvidia,
110 5 | Jelenský – Do videnia!~Evička – Do videnia! A príďte určite! –
111 5 | kto si, že sa opovažuješ?~Evička (pribehne) – Tu je kytka,
112 5 | očakávať. Nechcú sa zmieriť.~Evička – Podajte si ruky a prestaňte
113 5 | Prečo jej nepobozkáš ruku?~Evička–Ba ešte čo? Ja nevesta toho
114 5 | byť jeho synom (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, nepojedol radný
115 5 | skutočne z rozumu schádza!~Evička – Amen! Zbláznil sa!~Jelenský –
116 5 | komediant je vaším synom?~Evička – Nie je možné! Prečo to
117 5 | vašu krásnu rúčku pobozkať?~Evička – Nie! Vy si hrajte komédiu
118 5 | Marš! (Preč i s drábom)~Evička – Ale ten nápis na prsteni?
119 5 | prsteni. Uhádnite teraz!~Evička. číta) – Je-len... a toto
120 5 | Skúste ešte raz!~Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský–
121 5 | Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička – Syn olejkára z Turca?~
122 5 | možné!~Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo ste nás nechali
123 5 | moje otcovské požehnanie!~Evička – No, no, nieže tak náhlivo,
124 5 | Prepáčte, zabudnite, zbohom!~Evička – Počkaj, Janík, kam ideš?~
125 5 | šťastie byť synom takej matky!~Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová –
126 5 | radšej tamtoho inkognita?~Evička– Nie, mamička, ten nech
127 5 | Teda mňa ľúbiš, drahá Evička?~Evička – Z celej duše!
128 5 | mňa ľúbiš, drahá Evička?~Evička – Z celej duše! Už ako kosca
129 Slov| Fräulein Evelein) – slečna Evička~ 3 frajcimerka (z
|