Obr.

  1 Osob|          kocúrkovskom richtárovi~Evička . . . . . . . . jej dcéra~
  2 1   |      oknami fotel.~~Borka – Ach, Evička naša dobrá, taká som rada,
  3 1   |          rada, že ste opäť doma!~Evička(pred zrkadlom) – Nehovor
  4 1   |      pred zrkadlom) – Nehovor mi Evička! Vrátila som sa z ercíhunku1
  5 1   |          z ercíhunku1 už nie ako Evička, ale ako Fräulein Evrlín2,
  6 1   |         Ej veru, predtým ste ako Evička vždy boli ku mne dobrá.
  7 1   |       som vraj sprostá. (Plače.)~Evička (povýšenecky) – No neplač,
  8 1   |     kvety trhali a venčeky vili?~Evička –  No, no, poď sem, nech
  9 1   |        hodnosť tá „frajcimerka“?~Evička– To znamená , že nebudeš
 10 1   |     viacej roboty ako kravami...~Evička (prudko vstane) – Nebuď
 11 1   |       ďakujem, moja milá Evrlín!~Evička – A nehovor mi tak po sedliacky...
 12 1   |          ti hante! (Bozká ruku.)~Evička – Tak, uč sa maniere. (Zbadá
 13 1   |          Dávať si ruky bozkávať!~Evička (ide k matke a chce jej
 14 1   |          viacej tykať, rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku
 15 1   |         z teba bude dáka grófka?~Evička (plače) – Ale, liebe Mutter,
 16 1   |     Potomský ruku hlasno bozká.)~Evička (urobí úklon) – Ihre Dienerin!
 17 1   |      stoličku pánu veľkomožnému.~Evička (podá) – Tessék,13 gnädiger
 18 1   |      smrť pána apuška. No, no...~Evička (znova sa rozplače) – Ach,
 19 1   |       vrátila celá popanštená...~Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová –
 20 1   | hospodárstve viac rátať nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová –
 21 1   |       Borku, nech prikryje stôl.~Evička (preč).~Potomský (chce odísť) –
 22 1   |        tie košíky tak rozdávajú?~Evička – Mama, mamuška...~Potomský (
 23 1   |             Vo dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová –
 24 1   |           vykríkne) a árenda...!~Evička (zľakne sa).~Sokolová –
 25 1   |       prekvapili, meine Gnädige.~Evička (nalieva čaj).~Sokolová –
 26 1   |         rozhorúčili? (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, vychladne – ponúknite
 27 1   |         Azda im vylieči horúčku.~Evička – Smiem i vám trochu rumu,
 28 1   |         dákej sedliackej kmotre?~Evička (začervená sa a chce odísť) –
 29 1   |        pardón, tausend pardón!32~Evička – Nič sa nestalo, pán radný!~
 30 1   |         ešte pár lyžičiek rumu? (Evička nalieva. Sokolovej.) Ale
 31 1   |       ako dáky šuster... (Pije.)~Evička – A oni majú syna, pán radný?~
 32 1   |       miešať a čaká na odpoveď.)~Evička – Mamuška, urobme tak...~
 33 1   |        vráti domov.~Sokolová (aj Evička) – Od ich syna?~Potomský –
 34 1   |  Potomský – Ani Fräulein Evrlín?~Evička – Keď teraz nie je móda
 35 1   |         ako to sprosté Potomský?~Evička – Jelenfík? Veru krásne
 36 1   |          mi to nijako nepozdáva!~Evička – Ach, mamuška moja drahá,
 37 1   |     urobí poklonu.) Alászolgája!~Evička – Ihre Dienerin! (Úklon.)~
 38 2   |     hlavné, tu má sídlo i bohatá Evička Sokolová, ktorú~...ešte
 39 3   |       tajomstvá vyzradiť?~(Vošla Evička.)~Potomský – Dobre, že i
 40 3   |          Sokolová –Ale sub rosa!~Evička – Sub rosa? Tak nie ,som
 41 3   |         chválim ich obozretnosť.~Evička – A dosiaľ sa im to nepáčilo.~
 42 3   |        po ňom nevýslovne túži...~Evička (smeje sa) –Kto im povedal,
 43 3   |          rodičovských špekulácií~Evička –Ach, to sa mi od neho veľmi
 44 3   |  Kocúrkova inkognito.~Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –Tak
 45 3   |    Sokolovej vizity robiť mohol.~Evička – To bude pekný žart! Veď
 46 3   |       Jelenfy k jej nohám padne.~Evička – A kedy sa to stane?~Potomský –
 47 3   |          ho nevýslovne mjlovali.~Evička (smeje sa) – Otázka je,
 48 3   |        Sokolová (vyprevádza ho).~Evička – Liebe Mutter, čo ty na
 49 3   |          k tej árende privolila.~Evička – Mamuška, možno to bude
 50 3   |           rozveseliť gazdiniku.~ Evička (dosť povýšenecky počúva
 51 3   |    podáva na dvore u Sokolovcov. Evička sa za nimi díva, ovoniava
 52 3   |      zjaví vo dverách Jelenský.)~Evička –Ako pekne spievali. (Obráti
 53 3   |          ako trávu! (Chytá ju.) ~Evička –Ale daj mi pokoj, choď
 54 3   |     rúčku nepobozkal! (Pobozká.)~Evička (vytrhne sa) – Čo, vari
 55 3   |        nápojom! (Zasa ju chytá.)~Evička – Tu máš! (Udrie ho.) Za
 56 3   |       prázdnu misu lízat.~(Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby
 57 3   |          a chytí Borku za ruku.)~Evička (vojde) – Tí sa akosi chytro
 58 3   |      Ďakujem, nechce sa mi jesť!~Evička – Borka, odovzdala si na
 59 3   |         sem, pôjdem okolo pošty.~Evička – Dobre, ale nezabudni,
 60 3   |         olejkára vydávať chcela?~Evička – Nie mamuška, ale mňa chceli
 61 3   |     Jelenský – Vás? Za olejkára?~Evička – Za jeho syna. Školy vraj
 62 3   |          tom liste dávate košom?~Evička – Nie ja, ale mamuška. Ja
 63 3   |     Jelenský – To pohlo mamušku?~Evička – Tak je, teraz už ani ona
 64 3   |         spoločnost, chce odísť.)~Evička – Ale počkaj. Ty, kosec,
 65 3   |      hlavy, musím sa ist vyspať!~Evička – Ale príď skoro ráno. Ak
 66 3   |        Jelenský – Ja, za kočiša?~Evička – Hoci za nášho mládenca.
 67 3   |      mamušku.~Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka
 68 3   |     naraz.~Jelenský – Dve naraz?~Evička – Tak je. Mne sa tiež v
 69 3   |         zbohom, Liu za Ráchel.83~Evička – A dám ti takú svadbu spraviť,
 70 3   |      Preč z Kocúrkova! (Odíde.)~(Evička a Borka ako splašené letia
 71 4   |          sa nabok a odvráti sa.)~Evička – Poďme preč!~Sokolová –
 72 4   |     prijať, keď je sám chudobný.~Evička – Mamuška, zaplaťme my zaňho,
 73 4   |         ukloní sa a chce odísť).~Evička – Počkajte, keď už nie náš,
 74 4   |       pani. (Ukloní sa a odíde.)~Evička – Mamuška, veď ten mladý
 75 4   |      čistí? Prsteň, a nie jeleň!~Evička – Ale ten nápis. Tu pozri...
 76 4   |   Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička – Mamuška, veru je to on.
 77 4   |            Na moj veru! Jelen...~Evička – A toto vari bude fy. Áno,
 78 4   |         mi je zázrak! Či naozaj?~Evička – Niet pochyby. Kroj, krásny
 79 4   |        Úradník mi práve povedal!~Evička – Čo sa im robí, radný pán?
 80 4   |    ukloní sa) – Čo? Môjho syna? ~Evička – Určite! Tu je prsteň,
 81 4   |      píše.~Potomský – Či naozaj?~Evička – Áno, ich syn Jelenfy.~
 82 4   |       bizoň, ten beťár. A ďalej?~Evička – Potom s koscami k nám
 83 4   |          Sokolová – No, a čo...?~Evička (ticho) – A objal ma!~Potomský (
 84 4   |      poznávam. A nocoval u nich?~Evička – Ale čoby! Myslela som,
 85 4   |          Tramtáriát! (Hnevá sa.)~Evička – A potom som mu povedala,
 86 4   |       pokol!93 To je neslýchané!~Evička – Ktože sa nazdal, že je
 87 4   |    nijaké hlúposti nevyviedli...~Evička – Ach, radný pán, nech sa
 88 4   | hostincom je im k službám. Adié!~Evička – Ale zaraz nech to urobia,
 89 5   |      túto krásnu rúčku bozkávať.~Evička – Drahý Janík, tvoj šľachetný
 90 5   |        To sa dozviete neskoršie.~Evička – No, no, veď vieme, že
 91 5   |      toho môjho takzvaného apka.~Evička – Ale, Janík, .vari sa len
 92 5   |        Jelenský – Čo to počúvam?~Evička – Hneď sme to zbadali, že
 93 5   |      cvikrom má byť mojím otcom?~Evička – Veď ste jedna krv a jedno
 94 5   |       jeho miera je už naplnená!~Evička (ešte stále považuje Jelenského
 95 5   |         šťastný! Veľmi sa teším.~Evička – A ľúbiš ma?~Jelenský Nadovšetko
 96 5   |    Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička – Ej, ej, a či sa môžem
 97 5   |          ňou a drží ju za ruku.)~Evička – Zase žartuješ, Janík!
 98 5   |             s úsmevom) – Ja nie!~Evička – Mňa ľúbiš? Veď ma ešte
 99 5   |        ideálov! (Chce ju objať.)~Evička – Nie, nie, už dosť, si
100 5   |          neobjali! (Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (Pohrozí
101 5   |          hneďsa vrátim. (Odíde.)~Evička (ostáva sama, díva sa za
102 5   |          zaklope, potichu vojde; Evička nepočula klopanie. Staro
103 5   |         vašich krásnych rúčkach!~Evička (prekvapená) – Milý pán
104 5   |        to krásnu rúčku pobozkať.~Evička (nedá si bozkať ruku, ponúkne
105 5   |    Starosvetský –A odnárodňovať!~Evička – Načo mi je tá nemčina
106 5   | dievčenských výchovných ústavov!~Evička–Ale láska ma teraz naučila.~
107 5   |     vedieť, čo je vlasť a národ.~Evička–Veď mi to aj pán Jelenfy
108 5   |            Všetko je v poriadku, Evička. Vitajte, pán učiteľ!~Evička–
109 5   |     Evička. Vitajte, pán učiteľ!~Evička– Budú mať radosť, keď uvidia,
110 5   |           Jelenský – Do videnia!~Evička – Do videnia! A príďte určite! –
111 5   |        kto si, že sa opovažuješ?~Evička (pribehne) – Tu je kytka,
112 5   |     očakávať. Nechcú sa zmieriť.~Evička – Podajte si ruky a prestaňte
113 5   |       Prečo jej nepobozkáš ruku?~Evička–Ba ešte čo? Ja nevesta toho
114 5   |       byť jeho synom (Smeje sa.)~Evička – Mamuška, nepojedol radný
115 5   |       skutočne z rozumu schádza!~Evička – Amen! Zbláznil sa!~Jelenský –
116 5   |        komediant je vaším synom?~Evička – Nie je možné! Prečo to
117 5   |      vašu krásnu rúčku pobozkať?~Evička – Nie! Vy si hrajte komédiu
118 5   |          Marš! (Preč i s drábom)~Evička – Ale ten nápis na prsteni?
119 5   |         prsteni. Uhádnite teraz!~Evička. číta) – Je-len... a toto
120 5   |     Skúste ešte raz!~Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~Jelenský–
121 5   |  Jelenský!~Jelenský– Uhádli ste!~Evička – Syn olejkára z Turca?~
122 5   |      možné!~Potomský (smeje sa).~Evička – A prečo ste nás nechali
123 5   |        moje otcovské požehnanie!~Evička – No, no, nieže tak náhlivo,
124 5   |     Prepáčte, zabudnite, zbohom!~Evička – Počkaj, Janík, kam ideš?~
125 5   |   šťastie byť synom takej matky!~Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová –
126 5   |        radšej tamtoho inkognita?~Evička– Nie, mamička, ten nech
127 5   |            Teda mňa ľúbiš, drahá Evička?~Evička – Z celej duše!
128 5   |         mňa ľúbiš, drahá Evička?~Evička – Z celej duše! Už ako kosca
129 Slov|       Fräulein Evelein) – slečna Evička~    3    frajcimerka (z