Obr.

  1 1|       Vrátila som sa z ercíhunku1 už nie ako Evička, ale ako
  2 1|          frajla Evrlín! Veď mi to už i pani veľkomožná, vaša
  3 1|        srdce ku mne sa premenilo. Už vám teraz nič neviem spraviť
  4 1|           neplač!~Borka –  Či ste už zabudli na tie časy, keď
  5 1|           To znamená , že nebudeš už trávu kosiť, kravy dojiť,
  6 1|    úctivosťou tykať svojej matke? Už som ti raz povedala a od
  7 1|    hospodárstvu neučili to som ja už dávno zabudla. A moje ruky
  8 1|           zabudla. A moje ruky sú už nie na to.~Sokolová – Však
  9 1|        pukne od žiaľu. Sirota som už, nemám apuška!~Sokolová –
 10 1|          Sokolová – A ja manžela! Už sme opustené siroty! (Fňuká.)~
 11 1|   Potomský(sebe) – Hm, tá baba je už do mňa buchnutá! (Zakašle,
 12 1|            Ach, moja milá pani... Už dosť dlho som sám so sebou
 13 1|        sám so sebou bojoval, viac už odolať nemôžem. Už podlieham... (
 14 1|           viac už odolať nemôžem. Už podlieham... (Chytí sa za
 15 1|      zaznie smiech.) Viktória, 27 už to mám, Jánoš! Veď mám syna
 16 1|             Potomský – No servus! Už mi len to chýbalo...~Borka (
 17 1|           smeje sa) Veď som im to už... pán veľkomožný!~Potomský –
 18 1|        ruky peniaz.) A povedz, má už kišasonka dákeho frajera?~
 19 1|          ranu na nohe vyliečil, a už vtedy mu prisľúbili, že
 20 1|           Pravda, od toho času je už veľa rokov, ale pani veľkomožná
 21 1|          slovo.~Potomský– A či ho už kišasonka videla?~Borka –
 22 1|         má sem .onedlho prísť, čo už aj listom oznámil. Slečna
 23 1|          poplakala. Ale nechže ma už pustia, mám veľa roboty. (
 24 1|             Potomský – Aha, teraz už chápem, prečo boli obidve
 25 1|           peštianskym juristom28. Už vidím, že to nepôjde bez
 26 1|        zviedlo. (Vyskočí.) Bravó, už to mám, (vykríkne) a árenda...!~
 27 1|           čaju o tom porozprávať. Už nedbám, nech mi bárs aj
 28 1|       Pije.)~Sokolová – Veď mi to už i Evrlína vysvetľovala.
 29 1|      slávneho mesta Kocúrkova, či už z ohľadu vysokých úradov
 30 1|          úradov ich nebožtíka, či už z ohľadu ich bohatstva.
 31 1|             Do árendy? Aha, teraz už rozumiem.(Smeje sa.)~Potomský –
 32 1|       domáci priateľ, a o tom som už dávno fantazíroval,35 meine
 33 1|      opakovať…~Sokolová – Teda im už príde domov?~Potomský –
 34 1|          Édes .apám!40 Pretože mi už na tri listy neodpovedáš
 35 1|         musíme ju nasledovať. Veď už po celej krajine maďarský
 36 1|         odkedy som ja v Kcúrkove, už sa tu alázatošuje,45 tekintetešuje,
 37 1|        Jelenfy príde domov! on je už törzököš49 Maďar. I meno
 38 1|      pomaďarčiť. Nepodpisuje : sa už Potomský, ale Jelenfy Jánoš!
 39 1|         Sokolová (smeje sa) – No, už nedbám, ale sa mi to nijako
 40 1|           Gnädige, nech odpustia, už som sa priveľmi zdržal,
 41 2|            ešte ju len kolembali,~už ju za mňa sľubovali.~(Vyberie
 42 2|         Ej, tisíc hromov, veď som už polovičku peňazí strovil.
 43 2|         poriadok!~Spitzer – To je už moja starosť, pán veľkomožný
 44 2|       dávame. A počujte, boli ste už s veksľou65 u toho pansláva?~
 45 2|       pani Sokolovej. Idú z poľa, už jej všetky lúky skosili.
 46 2|          pán Spitzer, ale pálenku už nepijeme.~Spitzer – A prečo?~
 47 2|     pľundier zdieračských, ber sa už!~Spitzer – No, no, no! (
 48 2|        spev dievčat.)~Jano – Aha, už sa aj naše hrabáčky vracajú
 49 2|         Jurko spievajú za nimi.)~ Už sme pri dedine,~na vŕšku
 50 2|           pekne. Ale, bračekovci, už som vás vari pridlho zdržal,
 51 3|        pán prišiel. Choď!~Borka – Už bežím! (Preč.)~Potomský (
 52 3|        Potomský (mädlí si ruky) – Už som tam, kde som chcel byť!
 53 3|       blázna. No nič to! Žida som už uspokojil a synovi – tomu
 54 3|           tisíc zlatých. Veď keby už len slovo dodržal a prišiel
 55 3|             Pán radný, veď som im už toľko ráz povedala, že je
 56 3|           týchto dňoch, lebo list už nie z Pešti, ale z Chudobíc
 57 3|      Netajím, že sa mi ten človek už od istého času protivíi.
 58 3|           A ako si spievajú. Ach, už i táto radosť sa mi pominie.
 59 3|        poďte, dobrí ľudia! Večera už čaká!~Všetci (spievajú) –~
 60 3|        čaká!~Všetci (spievajú) –~ Už sme lúčku skosili, i mladú
 61 3|     preľúbeznú máš dcéru, ~či nám už navariIa dáku dobrú večeru?~
 62 3|            Evička – Tak je, teraz už ani ona nechce o ňom počuť.~
 63 4|         Spitzer (sám za šenkom) – Už je všetko v poriadku. Učiteľ
 64 4|         svojich mestských šatách. už chvíľu stojí vo dverách) –
 65 4|       môcť.~Jelenský – Aha, teraz už chápem! Tú zmenku istý pán
 66 4| Starosvetský – Boh zavaruj, to je už priveľa. Nie, nerobte to.
 67 4|          ma hlboko dojíma, ale to už nemôžem dopustiť. Nechajte
 68 4|          Jelenský – Tisíc hromov, už ma teraz poznajú! (Utiahne
 69 4|            Evička – Počkajte, keď už nie náš, teda svoj vlastný
 70 4|       nebude nič!~Úradník– Mňa tu už netreba. Tu je vaša zmenka,
 71 4|           Ach, radný pán, nech sa už len nehnevajú, ale nech
 72 4|         takto pustili.~Sokolová – Už vidím, že si doň pobláznená!
 73 4|          Potomský – Všetci čerti, už som myslel, že je všetko
 74 4|         kočiš!~Hlas kočiša – Hej, už viem, pani veľkomožná mi
 75 4|    zutekal.~Notár– Ach tak, teraz už rozumiem.~Potomský – Ale
 76 4|      dobre, pán notáriuš, keď ste už tu, cválajte za tým poštárikom.
 77 4|         za ním ekvipáž. Cválajte! Už  teraz vás, pán notáriuš,
 78 4|           do koča vpratali. Kočiš už išiel. Éljen!~Notár – Éljen
 79 4|         prídem mu naproti. Bravo, už sadajú na kone. kocúrkovskí
 80 4|        Nech sa páči. (Podáva mu.) Už je to vyrovnané, mladý pán!~
 81 4|     svojej izbe. Poberám sa preč, už tú izbu nepotrebujem.~Spitzer –
 82 4|          mi poštár!~Spitzer – Ten už dávno odišiel!~Jelenský –
 83 4|           dupot koní, koč, krik.) Už je aj tu!~Notár (vonku) –
 84 4|         som kocúrkovský notáriuš, už som poslal jedného husára
 85 4|       Notár – Mladý pánko, zložte už masku. Veď vieme, že j chcete
 86 4|             Ticho.) Tisíc striel, už ma chytil!~Notár – Ste akýsi
 87 4|            vojde) – Pán notáriuš, už som povedal a koč je už
 88 4|           už som povedal a koč je už tu, už sa vrátil.~Notár – 
 89 4|           povedal a koč je už tu, už sa vrátil.~Notár –  Dobre,
 90 4|           po vás posiela. Odložte už všetky zbytočné vtipy a
 91 4|      notár. ten starý pán Jelenfy už bude u Sokolovcov, však?~
 92 4|        váš apko Potomský? Ten vás už hľadal a čaká vás.~Jelenský – 
 93 4|        učený! (Trie si ruky.) No, už je ruka v rukavici! (Odíde.)~(
 94 4|           velľkomožný, že ste tu. Už ich aj pán notáriuš hľadá.
 95 4|          notáriuš hľadá. Ich syna už lapili.~Potomský – Lapili
 96 4|      všade ich hľadám, radný pán. Už ho máme!~Potomský– Viem,
 97 4|       Notár – Váš syn? Ej, ten si už špacíruje s kišasonkou Evrlínou.~
 98 4|   kišasonkou Evrlínou.~Potomský – Už je u nej? Výborne. A ako
 99 4|       telo! Podľa toho ho poznám! Už som dávno nebol taký veselý!
100 4|           do šenku a nalieva si.) Už si s ňou špacíruje, gazember! 
101 4|         Édes apám! Aká to radosť! Už som tu! Myslím, že sa nebudeš
102 4|    zlatých, musím hrať gavaliera. Už som všetky strovil.~Potomský –
103 4|           poctivé meno, ale teraz už môžeš masku zložiť. Vidíš,
104 4|          Evrĺína ľúbi, keď ste sa už objímali a bozkávali.~Jelenfy – 
105 4|            Chytí ho.) Ale viac mi už neufrkneš z pazúrov, kým
106 5|           zmierení, jeho miera je už naplnená!~Evička (ešte stále
107 5|        objať.)~Evička – Nie, nie, už dosť, si veľmi prudký! (
108 5|     Pobozká ju.)~Evička – A či si už zabudol? (Pohrozí mu zauchom.)
109 5|           127~Jelenský – Teraz sa už nebojím, teraz už nie som
110 5|        Teraz sa už nebojím, teraz už nie som inkognito. Ale počkaj,
111 5|           rúk Slávy dcéru.) teraz už o Slovákoch ináč rozmýšľam.
112 5|          vám, Fräulein Evrlín, že už predsa vidím tú Slávy dcéru
113 5|        učiteľ, vitajte volajte ma už takto. Volajte ma zasa po
114 5|    zanedbávať svoj jazyk. Keby sa už zjavil reformátor128 dievčenských
115 5|   Jelenský– Milí ľudia. Do čerta, už sa konečne musím vyzradiť.
116 5|            pre seba) – No zbohom, už som tam! Nech mi teraz pánboh
117 5|            keď ma predbehol. Teda už si tu, édes fiam? (Udrie
118 5|      tulák?~Jelenský (smeje sa) – Už sme dvaja synovia!~Jelenfy (
119 5|          sa preboha, porobilo? Či už vari ani vlastného syna
120 5|     stojíš, ty trubiroh? Či sa mi už raz priznáš, že si mojim
121 5|             Jelenfymu.) No, hovor už raz, ty beťár. Ty si vyplatil
122 5|             Notár – Výborne, máme už dvoch inkognitov, ja budem;
123 5|          komediantskú masku a nie už ako inkognito, ale ako opravdivý
124 5|         zavliekli!~Potomský – Tak už hybaj v čerty, zatratený
125 5|         ruku. ..izé ...~Jelenský– Už vidím, že som tu zbytočný.
126 5|           meine Gnädige, prečo mu už raz neukážu dvere? (Jelenskému.)
127 5|       Sokolová (Jelenskému) A vás už nepustíme! Cnosť sa sama
128 5|            Evička – Z celej duše! Už ako kosca som ťa ľúbila.