Obr.
1 1 | zrkadlo, pri ňom malá skrinka na toaletné potreby Evičky.
2 1 | kuchyne a do Evičkinej izby. Na oknách ťažké záclony, v
3 1 | záclony, v oknách kvety a na stenách obrazy rodinných
4 1 | obrazy rodinných predkov. Na zadnej stene pri diváne
5 1 | neviem spraviť po vôli, na všetko som vraj sprostá. (
6 1 | Borka – Či ste už zabudli na tie časy, keď sme spolu
7 1 | matku.) A teraz hybaj kravy na pole vyhnať, lebo nás mamička
8 1 | vraj proti bontónu8. (Ide na druhú stranu javiska.)~Sokolová –
9 1 | Mutter, nuž načo ste ma na výchovu dali? Tam nás kuchárstvu
10 1 | zabudla. A moje ruky sú už nie na to.~Sokolová – Však mi ju
11 1 | Herein!9~Potomský(s cvikrom na nose, stojí vo dverách,
12 1 | sa.) Bolestná spomienka na privčasnú smrť pána apuška.
13 1 | ánbéterov17 a kúrmacherov18 na každý prst! Veď, išten bizoň,
14 1 | nemá kto rozkazovať. A ja na všetko nestačím – ani poslúchať
15 1 | Sokolová (ostáva triezva, myslí na Potomského dlžoby) – Počula.
16 1 | znamenite napredujem. Môj na kontignáciu22 vysoký dom,
17 1 | ukáže ruky) – Nech len pozrú na moje ruky. Či nevyzerajú
18 1 | nevýslovnou láskou. (Kľakne na zem, pritom mu spadne cviker,
19 1 | Borka ostane vyjavená stáť na jej mieste. Potomský pri
20 1 | rúčku, nech ju pritisnem na svoju hruď, na svoje klopajúce
21 1 | pritisnem na svoju hruď, na svoje klopajúce srdce. (
22 1 | Potomský – Všetci čerti... No na môj dušu... veď to bol
23 1 | hlas akýsi cudzí! (Dáva si na nos cviker, ktorý konečne
24 1 | ten mi ustavične chodí na krk. Čo si tu počať? Tá
25 1 | buchnutá, tá má rozum... na tú treba inakší fígeľ! Hm,
26 1 | nič.)~Borka (so šálkami na tácni) – Cha-cha-cha-cha...!~
27 1 | chýbalo...~Borka (kladie šálky na stôl) – Vari sa zblázmili,
28 1 | si driečne dievča, tu máš na stužky, ale pani veľkomožnej
29 1 | akúsi nezhojiteľnú ranu na nohe vyliečil, a už vtedy
30 1 | meine Gnädige!~Borka (nesie na stôl rum a veľmi sa smeje).~
31 1 | povedať. Vari by sa ešte i na staré kolená s tou sedliačinou
32 1 | robia, prečo si nedoprajú na staré dni trochu radosti
33 1 | Prestane piť i miešať a čaká na odpoveď.)~Evička – Mamuška,
34 1 | odpovedal, že temer každý exámen na všeobecnú žiadosť profesorov
35 1 | Édes .apám!40 Pretože mi už na tri listy neodpovedáš a
36 1 | vagyok (díva sa blažene na Sokolovú), že mi pomôže
37 1 | Obidve idú ku dverám, pozrú na seba a rozosmejú sa.)~ Opona~
38 2 | Napravo pri šenku dvere na ulicu, pri nich hneď na
39 2 | na ulicu, pri nich hneď na opačnej stene chodbičky
40 2 | ubytovacích miestností hostinca. Na stene pri šenku čierna tabuľa,
41 2 | Konečne som v Kocúrkove. Na ceste mi nikto nevedel povedať,
42 2 | Mne však veľmi záležalo na tom, aby som ho našiel –
43 2 | Otvoril som – a tu máš. Na celom Slovensku nenájdeš
44 2 | Ja som veľmi rád, keď sa na mňa niekto v biede utisne!~
45 2 | frajcimerke, aby ho k panej na nijaký spôsob nepustila.
46 2 | Kresťan horší ako žid, fuj! Na dobré miesto som prišiel
47 2 | Hej, keby som bol prišiel na sivkoch sťa dáky bohatý
48 2 | kšefty a teraz musím ísť na exekúciu!68 Však vedia,
49 2 | i pálenku stvoril pánboh na úžitok ľudský.~Jelenský –
50 2 | kúrilo! (Zdvihne pohár.) Na zdravie statočným šuhajom. (
51 2 | staviť. To je vám majster na tanec! (Krik, smiech.)~Jelenský (
52 2 | keby sme nepili.~Martin – Na môj dušu!~(Smejú sa.)~Jurko –
53 2 | nimi.)~ Už sme pri dedine,~na vŕšku stojíme,~každá pozeráme.~
54 2 | Vari ti je tak naponáhlo? Na vydaj máš ešte času dosť!~
55 2 | čo mi roztrhajú košieľku na nitky.~ Košieľku na nitky
56 2 | košieľku na nitky.~ Košieľku na nitky a gate na šnúrky,~
57 2 | Košieľku na nitky a gate na šnúrky,~aj tak si ja zájdem
58 2 | nepoznal!~Zuzka –Marka, na moj dušu, driečny šuhaj,
59 2 | nežatá, lúčka nekosená,~a na tej lúčine štyri kopy sena.~
60 2 | mohli by ste ísť s nami na večeru.~Martin – Poďte,
61 2 | spodobalo sa mi dievča na majeri...“ Ostatní sa pridajú.
62 3 | mám ešte radšej. Tu máš na stužky a teraz chytro bež
63 3 | pasažieroch.78 Môj syn nedá na seba dlho čakať. Alászolgája,
64 3 | Evička – Liebe Mutter, čo ty na to povieš?~Sokolová – Smiešne.
65 3 | lepšie! Veď sami nestačíme na toľké hospodárstvo.~(Zvonku
66 3 | pospievajte, hneď budú jedlá na stole. (Preč.)~Všetci –
67 3 | raj sa mi usmieva.~(Pozrie na Evičku.)~Dievčatá –Veru,
68 3 | šuhaj v poli…“ odchádz.ajú na večeru, ktorá sa podáva
69 3 | večeru, ktorá sa podáva na dvore u Sokolovcov. Evička
70 3 | Borka (vo dverách) – No na moj veru, driečny šuhaj.
71 3 | azda si ma prišla zavolať na večeru?~Borka (hrozí mu) –
72 3 | Evička – Borka, odovzdala si na poštu list tomu olejkárovi
73 3 | Kocúrkove nemali.~Borka (pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský –
74 4 | priateľ zomrel a dlžoba ostala na mne. Chcem ju statočne vyplatiť,
75 4 | sa tu v mojej prítomnosti na vašu záhubu sprisahali...~
76 4 | ešte čo! Buďte radi, že ste na takého blázna natrafili –
77 4 | dlžen?~Spitzer (píše kriedou na tabuľku) –Za večeru... za
78 4 | štyri zlaté. Tu je čierne na bielom.~Jelenský – Ba biele
79 4 | bielom.~Jelenský – Ba biele na čiernom.~(Úradník sa smeje.)~
80 4 | milosť radný pán je všetkému na vine. On tú veksľu od obchodníka
81 4 | Pakuj sa mi z očú!~Borka (na odchode) – Keď mi pán veľkomožný
82 4 | zachránili od veľkého nešťastia. Na dôkaz vďačnosti prijmite
83 4 | prsteň odovzdal inkognito na pamiatku a na záloh, aby
84 4 | inkognito na pamiatku a na záloh, aby bola vždy taká
85 4 | Evičke prsteň, mešec nechá na zemi a odíde.)~(Všetci sú
86 4 | inkognito – a ten nápis na prsteni: Pozri. Je... Je...
87 4 | Sokolová (vzala prsteň) – Na moj veru! Jelen...~Evička –
88 4 | Kroj, krásny spev, nápis na prsteni, inkognito – je
89 4 | prsteň, ktorý mi daroval na pamiatku a povedal, že on
90 4 | Vezme prsteň a s okuliarmi na nose ho prezerá.) Nie, je
91 4 | ho tu včera sami videli – na vlastné oči, keď sme sa
92 4 | nech pošlú čím skôr ľudí na všetky strany, aby ho vyhľadali.
93 4 | Veď nemá ani grajciara na cestu. Nebolo by pekne,
94 4 | teraz vás, pán notáriuš, na svadbu za družbu invitujem100
95 4 | naproti. Bravo, už sadajú na kone. kocúrkovskí rytieri.
96 4 | kapsou v ruke pripravený na cestu. Spitzer ho nevidí.)~
97 4 | obráti sa a díva sa vyjavený na Jelenského ).~Jelenský –
98 4 | Jelenský – Nalejte mi žajdlík na cestu!~Spitzer – Odkiaľže
99 4 | Hlas poštára – Čakám tu na mladého pána, cestuje do
100 4 | podozrenie ruského emisára na seba uvaliť...~Jelenský –
101 4 | Ide.)~Notár – Halt, ani na krok! Vy ste ten, ktorého
102 4 | tisíc striel, nechaj ma na pokoji!~Notár – Nijaké okolky,
103 4 | Ale vari len nebudete na tom trvať?~Notár – Ba veru
104 4 | Len čo prečítala nápis na prsteni, hneď fantazírovala
105 4 | chytili?~Notár– Dráb ho poznal na prvý pohľad. Nešiel s poštárikom,
106 4 | vedel, len čo som sa vydal na cestu. Ej, fiškus, tu bude
107 4 | On čosi rozmýšľal, ja som na neho udrel a povedal som
108 4 | notáriuš, az eb adta? (Ide na druhú stranu, Potomský za
109 4 | Bozkávali? (Zase prejde na opačnú stranu scény. Ničomu
110 4 | notáriuš! Koho ste to zaviezli na koči k pani Sokolovej, ha?~
111 5 | Janík, .vari sa len nehneváš na svojho apka? Či azda preto,
112 5 | Až veľmi naplnená! Veď má na krku kopu dlžôb, ktorých
113 5 | ma?~Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička – Ej, ej,
114 5 | Ej, ej, a či sa môžem na teba spoľahnúť, keď si mal
115 5 | popadali~v omdlení od lásky na dlážku,~keby sme sa takto
116 5 | ním) – Čím viac sa dívam na toho mladého Jelenfyho,
117 5 | Položte si najprv cviker na nos, potom si budeme účty
118 5 | a celý váš dom sa tuším na blázinec premenil. Ó, ja
119 5 | Evička – Ale ten nápis na prsteni? Veď ten nás všetkých
120 5 | Nedobre ste čítali písmená na prsteni. Uhádnite teraz!~
121 5 | s dôrazom) vám... (Ukáže na dvere.)~Potomský– No, no,
122 Slov| 16 rinkový (dom) – dom na námestí ~ 17 ánbéter (
123 Slov| z maďar. Isten bizony) – na moj dušu~ 20 frlégn (
124 Slov| kontignácia (z lat.) – poschodie; na kontígnáciu vysoký dom –
125 Slov| likvidovať (zmenku) – predložiť na zaplatenie ť~ 67 likvidovať (
126 Slov| vyrovnať~ 68 ísť na exekúciu – ísť vymáhať dlh~
127 Slov| vrtochy, byť upriamený (na niečo)~ 81 ekvipáž (
128 Slov| pocitu oklamania (narážka na biblický pribeh [1. Mojž.
|