Obr.

  1 1   |     zrkadlo, pri ňom malá skrinka na toaletné potreby Evičky.
  2 1   |      kuchyne a do Evičkinej izby. Na oknách ťažké záclony, v
  3 1   |         záclony, v oknách kvety a na stenách obrazy rodinných
  4 1   |         obrazy rodinných predkov. Na zadnej stene pri diváne
  5 1   |           neviem spraviť po vôli, na všetko som vraj sprostá. (
  6 1   |        Borka –  Či ste už zabudli na tie časy, keď sme spolu
  7 1   |       matku.) A teraz hybaj kravy na pole vyhnať, lebo nás mamička
  8 1   |         vraj proti bontónu8. (Ide na druhú stranu javiska.)~Sokolová –
  9 1   |           Mutter, nuž načo ste ma na výchovu dali? Tam nás kuchárstvu
 10 1   |    zabudla. A moje ruky sú už nie na to.~Sokolová – Však mi ju
 11 1   |       Herein!9~Potomský(s cvikrom na nose, stojí vo dverách,
 12 1   |           sa.) Bolestná spomienka na privčasnú smrť pána apuška.
 13 1   |       ánbéterov17 a kúrmacherov18 na každý prst! Veď, išten bizoň,
 14 1   |         nemá kto rozkazovať. A ja na všetko nestačím – ani poslúchať
 15 1   |   Sokolová (ostáva triezva, myslí na Potomského dlžoby) – Počula.
 16 1   |         znamenite napredujem. Môj na kontignáciu22 vysoký dom,
 17 1   |      ukáže ruky) – Nech len pozrú na moje ruky. Či nevyzerajú
 18 1   |       nevýslovnou láskou. (Kľakne na zem, pritom mu spadne cviker,
 19 1   |        Borka ostane vyjavená stáť na jej mieste. Potomský pri
 20 1   |          rúčku, nech ju pritisnem na svoju hruď, na svoje klopajúce
 21 1   |          pritisnem na svoju hruď, na svoje klopajúce srdce. (
 22 1   |     Potomský – Všetci čerti... No na môj dušu... veď  to bol
 23 1   |        hlas akýsi cudzí! (Dáva si na nos cviker, ktorý konečne
 24 1   |            ten mi ustavične chodí na krk. Čo si tu počať? Tá
 25 1   |          buchnutá, tá má rozum... na tú treba inakší fígeľ! Hm,
 26 1   |           nič.)~Borka (so šálkami na tácni) – Cha-cha-cha-cha...!~
 27 1   |    chýbalo...~Borka (kladie šálky na stôl) – Vari sa zblázmili,
 28 1   |         si driečne dievča, tu máš na stužky, ale pani veľkomožnej
 29 1   |           akúsi nezhojiteľnú ranu na nohe vyliečil, a už vtedy
 30 1   |       meine Gnädige!~Borka (nesie na stôl rum a veľmi sa smeje).~
 31 1   |        povedať. Vari by sa ešte i na staré kolená s tou sedliačinou
 32 1   |         robia, prečo si nedoprajú na staré dni trochu radosti
 33 1   |      Prestane piť i miešať a čaká na odpoveď.)~Evička – Mamuška,
 34 1   |  odpovedal, že temer každý exámen na všeobecnú žiadosť profesorov
 35 1   |       Édes .apám!40 Pretože mi už na tri listy neodpovedáš a
 36 1   |          vagyok (díva sa  blažene na Sokolovú), že mi pomôže
 37 1   |       Obidve idú ku dverám, pozrú na seba a rozosmejú sa.)~ Opona~
 38 2   |           Napravo pri šenku dvere na ulicu, pri nich hneď na
 39 2   |           na ulicu, pri nich hneď na opačnej stene chodbičky
 40 2   |  ubytovacích miestností hostinca. Na stene pri šenku čierna tabuľa,
 41 2   |          Konečne som v Kocúrkove. Na ceste mi nikto nevedel povedať,
 42 2   |           Mne však veľmi záležalo na tom, aby som ho našiel –
 43 2   |           Otvoril som – a tu máš. Na celom Slovensku nenájdeš
 44 2   |          Ja som veľmi rád, keď sa na mňa niekto v biede utisne!~
 45 2   |       frajcimerke, aby ho k panej na nijaký spôsob nepustila.
 46 2   |       Kresťan horší ako žid, fuj! Na dobré miesto som prišiel
 47 2   |         Hej, keby som bol prišiel na sivkoch sťa dáky bohatý
 48 2   |          kšefty a teraz musím ísť na exekúciu!68 Však vedia,
 49 2   |          i pálenku stvoril pánboh na úžitok ľudský.~Jelenský –
 50 2   |          kúrilo! (Zdvihne pohár.) Na zdravie statočným šuhajom. (
 51 2   |         staviť. To je vám majster na tanec! (Krik, smiech.)~Jelenský (
 52 2   |         keby sme nepili.~Martin – Na môj dušu!~(Smejú sa.)~Jurko –
 53 2   |        nimi.)~ Už sme pri dedine,~na vŕšku stojíme,~každá pozeráme.~
 54 2   |         Vari ti je tak naponáhlo? Na vydaj máš ešte času dosť!~
 55 2   |          čo mi roztrhajú košieľku na nitky.~ Košieľku na nitky
 56 2   |      košieľku na nitky.~ Košieľku na nitky a gate na šnúrky,~
 57 2   |          Košieľku na nitky a gate na šnúrky,~aj tak si ja zájdem
 58 2   |           nepoznal!~Zuzka –Marka, na moj dušu, driečny šuhaj,
 59 2   |         nežatá, lúčka nekosená,~a na tej lúčine štyri kopy sena.~
 60 2   |           mohli by ste ísť s nami na večeru.~Martin – Poďte,
 61 2   |            spodobalo sa mi dievča na majeri...“ Ostatní sa pridajú.
 62 3   |           mám ešte radšej. Tu máš na stužky a teraz chytro bež
 63 3   |       pasažieroch.78 Môj syn nedá na seba dlho čakať. Alászolgája,
 64 3   |      Evička – Liebe Mutter, čo ty na to povieš?~Sokolová – Smiešne.
 65 3   |        lepšie! Veď sami nestačíme na toľké hospodárstvo.~(Zvonku
 66 3   |      pospievajte, hneď budú jedlá na stole. (Preč.)~Všetci –
 67 3   |        raj sa mi usmieva.~(Pozrie na Evičku.)~Dievčatá –Veru,
 68 3   |        šuhaj v poli…“ odchádz.ajú na večeru, ktorá sa podáva
 69 3   |           večeru, ktorá sa podáva na dvore u Sokolovcov. Evička
 70 3   |           Borka (vo dverách) – No na moj veru, driečny šuhaj.
 71 3   |         azda si ma prišla zavolať na večeru?~Borka (hrozí mu) –
 72 3   |      Evička – Borka, odovzdala si na poštu list tomu olejkárovi
 73 3   |   Kocúrkove nemali.~Borka (pozrie na Evičku a teší sa).~Jelenský –
 74 4   |    priateľ zomrel a dlžoba ostala na mne. Chcem ju statočne vyplatiť,
 75 4   |         sa tu v mojej prítomnosti na vašu záhubu sprisahali...~
 76 4   |       ešte čo! Buďte radi, že ste na takého blázna natrafili –
 77 4   |      dlžen?~Spitzer (píše kriedou na tabuľku) –Za večeru... za
 78 4   |         štyri zlaté. Tu je čierne na bielom.~Jelenský – Ba biele
 79 4   |       bielom.~Jelenský – Ba biele na čiernom.~(Úradník sa smeje.)~
 80 4   |      milosť radný pán je všetkému na vine. On tú veksľu od obchodníka
 81 4   |         Pakuj sa mi z očú!~Borka (na odchode) – Keď mi pán veľkomožný
 82 4   |  zachránili od veľkého nešťastia. Na dôkaz vďačnosti prijmite
 83 4   |         prsteň odovzdal inkognito na pamiatku a na záloh, aby
 84 4   |           inkognito na pamiatku a na záloh, aby bola vždy taká
 85 4   |        Evičke prsteň, mešec nechá na zemi a odíde.)~(Všetci sú
 86 4   |           inkognito – a ten nápis na prsteni: Pozri. Je... Je...
 87 4   |         Sokolová (vzala prsteň) – Na moj veru! Jelen...~Evička –
 88 4   |          Kroj, krásny spev, nápis na prsteni, inkognito – je
 89 4   |          prsteň, ktorý mi daroval na pamiatku a povedal, že on
 90 4   |        Vezme prsteň a s okuliarmi na nose ho prezerá.) Nie, je
 91 4   |         ho tu včera sami videli – na vlastné oči, keď sme sa
 92 4   |          nech pošlú čím skôr ľudí na všetky strany, aby ho vyhľadali.
 93 4   |            Veď nemá ani grajciara na cestu. Nebolo by pekne,
 94 4   |          teraz vás, pán notáriuš, na svadbu za družbu invitujem100
 95 4   |         naproti. Bravo, už sadajú na kone. kocúrkovskí rytieri.
 96 4   |         kapsou v ruke  pripravený na cestu. Spitzer ho nevidí.)~
 97 4   |      obráti sa a díva sa vyjavený na Jelenského ).~Jelenský –
 98 4   |     Jelenský – Nalejte mi žajdlík na cestu!~Spitzer – Odkiaľže
 99 4   |           Hlas poštára – Čakám tu na mladého pána, cestuje do
100 4   |        podozrenie ruského emisára na seba uvaliť...~Jelenský –
101 4   |           Ide.)~Notár – Halt, ani na krok! Vy ste ten, ktorého
102 4   |           tisíc striel, nechaj ma na pokoji!~Notár – Nijaké okolky,
103 4   |             Ale vari len nebudete na tom trvať?~Notár – Ba veru
104 4   |            Len čo prečítala nápis na prsteni, hneď fantazírovala
105 4   |    chytili?~Notár– Dráb ho poznal na prvý pohľad. Nešiel s poštárikom,
106 4   |        vedel, len čo som sa vydal na cestu. Ej, fiškus, tu bude
107 4   |         On čosi rozmýšľal, ja som na neho udrel a povedal som
108 4   |        notáriuš, az eb adta? (Ide na druhú stranu, Potomský za
109 4   |           Bozkávali? (Zase prejde na opačnú stranu scény. Ničomu
110 4   |    notáriuš! Koho ste to zaviezli na koči k pani Sokolovej, ha?~
111 5   |      Janík, .vari sa len nehneváš na svojho apka? Či azda preto,
112 5   |         Až veľmi naplnená! Veď má na krku kopu dlžôb, ktorých
113 5   |           ma?~Jelenský Nadovšetko na svete!~Evička – Ej, ej,
114 5   |             Ej, ej, a či sa môžem na teba spoľahnúť, keď si mal
115 5   |       popadali~v omdlení od lásky na dlážku,~keby sme sa takto
116 5   |          ním) – Čím viac sa dívam na toho mladého Jelenfyho,
117 5   |          Položte si najprv cviker na nos, potom si budeme účty
118 5   |           a celý váš dom sa tuším na blázinec premenil. Ó, ja
119 5   |            Evička – Ale ten nápis na prsteni? Veď ten nás všetkých
120 5   |        Nedobre ste čítali písmená na prsteni. Uhádnite teraz!~
121 5   |          s dôrazom) vám... (Ukáže na dvere.)~Potomský– No, no,
122 Slov|         16    rinkový (dom) – dom na námestí ~    17    ánbéter (
123 Slov|          z maďar. Isten bizony) – na moj dušu~    20    frlégn (
124 Slov| kontignácia (z lat.) – poschodie; na kontígnáciu vysoký dom –
125 Slov|   likvidovať (zmenku) – predložiť na zaplatenie ť~    67    likvidovať (
126 Slov|            vyrovnať~    68    ísť na exekúciu – ísť vymáhať dlh~   
127 Slov|           vrtochy, byť upriamený (na niečo)~    81    ekvipáž (
128 Slov|         pocitu oklamania (narážka na biblický pribeh [1. Mojž.