Obr.
1 1| sa) – Áno, frajla Evrlín! Veď mi to už i pani veľkomožná,
2 1| poď sem, nech ťa objímem! Veď srdce moje k tebe sa nepremenilo.
3 1| krinolíny)~Borka – Ojojoj, veď s vami bude viacej roboty
4 1| si ju.) Ale čo vidím... veď ich krásne očká sú akoby
5 1| o slávu mesta Kocúrkova. Veď im to bol za richtára! A
6 1| kúrmacherov18 na každý prst! Veď, išten bizoň,19 ich majetok
7 1| Nože nám daj niečo spraviť, veď zriedka máme to šťastie...
8 1| Potomský – Zo srdca rád. veď tešiť úbohé vdovy je skutok
9 1| predtým Potomský) – Ach, veď sa len dačo naklebetí v
10 1| naklebetí v tom Kocúrkove! veď i o mojom nebožtíkovi čo
11 1| vysedával, či...?~Potomský – Veď ja im to všetko verím, meine
12 1| Úbohé vdovy veľa vytrpia. Veď i ja som vdovec a zaumienil
13 1| čerti... No na môj dušu... veď to bol akýsi tenký driek
14 1| blázna robia? Ale nie... veď ona to bola, veď s ňou som
15 1| nie... veď ona to bola, veď s ňou som hovoril! – Világoš25–
16 1| Viktória, 27 už to mám, Jánoš! Veď mám syna v Pešti, ten musí
17 1| ber...~Borka (smeje sa) Veď som im to už... pán veľkomožný!~
18 1| fantazíruje!~Potomský – Veď keby som len mohol tú árendu
19 1| pokolomutený, pán radný. Veď sa trasú, akoby ich zimnica
20 1| Sokolová – Ale nechže sa páči, veď sa môžeme i pri šálke čaju
21 1| neoniká. (Pije.)~Sokolová – Veď mi to už i Evrlína vysvetľovala.
22 1| vysvetľovala. Ale, pán radný, veď my nie sme nijaké grófky~
23 1| Potomský – Ale ani sedliačky. Veď ani ja nie som barón, ale
24 1| z ohľadu ich bohatstva. Veď oni sú dáma, ktorá viacej
25 1| Sokolová – Ale, pán radný, veď vidia, že sedliačime.~Potomský –
26 1| sedliačime.~Potomský – Hm, veď to je to práve, čo som chcel
27 1| ľutujem ich vzácne zdravie! Veď čo si počnú dve slabé ženy
28 1| sa.)~Potomský – Tak je! Veď im len dobre chcem. Ja som
29 1| sa neunúvajú, pán radný, veď tomu aj tak nerozumieme.~
30 1| a musíme ju nasledovať. Veď už po celej krajine maďarský
31 2| slovenskému. Cha-cha-cha, veď Kocúrkovo je Eldorádo,53
32 2| mešec.) Ej, tisíc hromov, veď som už polovičku peňazí
33 2| ucha zakričí: „Ty blázon, veď Kocúrkovo máš všade pred
34 2| Potomský – Ty sprostý... veď práve som chcel, aby ju
35 2| pansláva do áreštu dostali. Veď on najviac intriguje, aby
36 2| nepustila. Tisíc hromov – veď nadarmo som tú veksľu neodkúpil.
37 2| prišiel nevestu hľadať! No, veď vari každý tu nebude takým
38 2| prečo by ste si nevypili? Veď ja vás nechcem otráviť –
39 2| sa. Kto vám môže zakázať? Veď i pálenku stvoril pánboh
40 2| Jano – Ale, mladý pánko, veď vy ste pocestný, šetrite
41 2| no! (Odbehne.)~Jelenský – Veď by tu človek pípeť dostal
42 2| by mi niekto z vás oblek, veď mu hoci aj zaplatím. (Vytiahne
43 2| Smejú sa.)~Jurko – Ale čoby, veď mu pozri do tváre, samá
44 2| utiahnuť!~Jurko – Neverím. Veď žiaci sú obyčajne veselí
45 2| fígeľ, že sa rozveselíme. Veď ja som tiež poznal jedného
46 2| nie, prosím vás. (Sebe.) Veď len to mi treba! (Nahlas.)
47 3| som poslal tisíc zlatých. Veď keby už len slovo dodržal
48 3| Sokolová – Pán radný, veď som im už toľko ráz povedala,
49 3| No, no, meine Gnädige, veď ešte nevedia, čo chcem povedať.
50 3| no, mein lieber Engel, veď im len z neho dačo v priateľskej
51 3| Evička – To bude pekný žart! Veď ho ľahko poznám, keď ste
52 3| bude predsa len lepšie! Veď sami nestačíme na toľké
53 3| ona sa vykrúti.) No, no, veď vás nechcem skosiť ako trávu! (
54 3| slovenský básnik a pansláv. Veď by sa mi celé Kocúrkovo
55 4| Starosvetský – Pán Spitzer. veď mám pätoro detí, manželka
56 4| Jelenský – Tisíc hromov. veď vôľu mám, len...~Úradník –
57 4| tento somár prijať, anciáša, veď ani do neba nikoho za vlasy
58 4| nemohli niekoľko dni počkať? Veď vás pán Potomský jako statočného
59 4| ruke) – Prosím ponížene, veď jeho milosť radný pán je
60 4| Mamuška, zaplaťme my zaňho, veď máme z čoho!~Sokolová –
61 4| Nech sa páči! Hm, čo vidim veď je to ten včerajší... (Mešec
62 4| odíde.)~Evička – Mamuška, veď ten mladý kosec – inkognito –
63 4| Spitzer – Pán veľkomožný, veď ho tu včera sami videli –
64 4| strany, aby ho vyhľadali. Veď nemá ani grajciara na cestu.
65 4| tom čert, aby som ho nie! Veď poštárik má len mrcinu,
66 4| nebláznite, pán notáriuš, veď je to môj syn, Jelenfy~Notár –
67 4| ste spadli, mladý pánko? Veď sa tu po vás zháňajú?~Jelenský –
68 4| nežartujú, mladý pán veľkomožný! veď ja ich dobre poznám, i apka.
69 4| pánko, zložte už masku. Veď vieme, že j chcete byť inkognito.
70 4| Notár – Tu ho máš, máme ho! Veď vy ste práve ten inkognito,
71 4| tisíc striel hromových, veď by som ti potom namastil
72 4| nevie, že som komikušom. Veď ja ho udobrím. „Két pisztoly“
73 4| nič nebude, čert ber žida, veď celý majetok pripadne nám! (
74 4| A, kýho čerta nevidím!? Veď, veď, je to môj syn. Akože
75 4| kýho čerta nevidím!? Veď, veď, je to môj syn. Akože sa
76 4| Jelenfy – K Sokolovcom? Ja? veď ja som peši prišiel.~Potomský –
77 4| Aby ťa beťah porazil! veď ta priviezol pán notáriuš.~
78 4| Potomský – Fiam, nahneváš ma! Ved' viem, že si tajil svoje
79 4| videl? Kto to mohol povedať, veď ja som u nej ešte nebol.~
80 4| Budem žiadať satisfakciu.123 Veď ja ťa naučím!~Potomský –
81 4| ho.)~Jelenfy – Ale, apko, veď ja chcem zostať inkognito!
82 5| neskoršie.~Evička – No, no, veď vieme, že si chcel zostať
83 5| byť mojím otcom?~Evička – Veď ste jedna krv a jedno telo.
84 5| vlastenectva.) – Až veľmi naplnená! Veď má na krku kopu dlžôb, ktorých
85 5| nie!~Evička – Mňa ľúbiš? Veď ma ešte primálo poznáš.
86 5| ale chlapsky ju oblapí.) –~Veď by sme tu skoro popadali~
87 5| Čakali sme, že je Maďar, veď i meno si dal pomaďarčiť. (
88 5| Chcem byť znova Evičkou. Veď som akoby znovuzrodená.
89 5| je vlasť a národ.~Evička–Veď mi to aj pán Jelenfy čítal
90 5| Potomský– Kieho beťaha, veď ma poslal popredku. Iste
91 5| ruky a prestaňte sa hnevať. Veď ste otec a syn!~Potomský –
92 5| Zbláznil sa!~Jelenský – Veď puknem od smiechu!~Jelenfy –
93 5| či som ja vám toho kázal? Veď tento je môj syn, vy somár!~
94 5| Ale ten nápis na prsteni? Veď ten nás všetkých pomýlil.~
95 5| tak náhlivo, pán radný! Veď tu má čo hovoriť i moje
|