Obr.
1 Osob| Osoby~Pani Sokolová . . . . . . . . bohatá vdova
2 1 | ďakujem! (Vo dverách sa zjaví Sokolová.) Ale povedz: ich küsse
3 1 | vyhrešia.~Borka (preč).~Sokolová (ide k oknám, otvára ich) –
4 1 | liebe Mutter7 nehnevaj sa...~Sokolová – Ticho buď! Či sa to zrovnáva
5 1 | na druhú stranu javiska.)~Sokolová – Prevrátený ercíhunk! Veru
6 1 | moje ruky sú už nie na to.~Sokolová – Však mi ju len pobláznili! (
7 1 | Popod okno prejde Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač, nemazni
8 1 | Gnädige, 11 opovažujem sa...~Sokolová – Vítam ich, radný pán!
9 1 | obidve.) Dačo smutného?~Sokolová – Veru také dačo! Ale nechže
10 1 | Sirota som už, nemám apuška!~Sokolová – A ja manžela! Už sme opustené
11 1 | prinajmenej stotisíc zlatých.~Sokolová – Ale nechže nás tak vysoko
12 1 | Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová – S jej pomocou pri našom
13 1 | nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová – Nože nám daj niečo spraviť,
14 1 | nechcem byť nepríležitý...~Sokolová – Nechže nebudú pyšný, pán
15 1 | keď ráčia, a rozkázať.~Sokolová (ide ku dverám) – Borka!~
16 1 | Zakašle, opraví si okuliare.)~Sokolová– Nikdy nezabudneme, akým
17 1 | bohatá vdovica...! (Zakašle.)~Sokolová– Zdajú sa akýsi nesvoj,
18 1 | Ostýcham sa, meine...~Sokolová – Len von s tým! Keď im
19 1 | ide len o jej majetok.)~Sokolová (ostáva triezva, myslí na
20 1 | závistliví, klebetní...~Sokolová (tiež neúprimne, ako predtým
21 1 | po neba volajúci hriech!~Sokolová (ukáže ruky) – Nech len
22 1 | packy, neúrekom! (Zakašle.)~Sokolová – Koľko som sa len napracovala,
23 1 | nebožiatko! (Zakašle.)~Sokolová – Či som sa hanbila kopať,
24 1 | o mne všakové klebety...~Sokolová – A či sa môj nebožký po
25 1 | kocúrkovskej paničke dal košík...~Sokolová – Nuž a prečože tie košíky
26 1 | dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová – Pst, .ten čosi
27 1 | zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová – Pst, .ten čosi fantazíruje!~
28 1 | Evička (zľakne sa).~Sokolová – Ale čo za árendu, Herr
29 1 | Gnädige.~Evička (nalieva čaj).~Sokolová – Veru sú akýsi pokolomutený,
30 1 | stôl rum a veľmi sa smeje).~Sokolová – Vari tie Borkine boky
31 1 | ponúknite pána radného.~Sokolová – Pravda – nech sa páči,
32 1 | sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová – No, no, pán radný, nechže
33 1 | Nič sa nestalo, pán radný!~Sokolová – Ale nechže sa páči, veď
34 1 | nevyká, ani neoniká. (Pije.)~Sokolová – Veď mi to už i Evrlína
35 1 | a po uši je v dlžobách.~Sokolová – Ale, pán radný, veď vidia,
36 1 | nech dajú všetko do árendy!~Sokolová – Do árendy? Aha, teraz
37 1 | Mamuška, urobme tak...~Sokolová – Nemiešaj sa do toho, dievka
38 1 | čert to zasa?! Sabat!36~Sokolová– Herein!~Dráb (tenký, vysoký,
39 1 | dva mesiace vráti domov.~Sokolová (aj Evička) – Od ich syna?~
40 1 | profesorov musel opakovať…~Sokolová – Teda im už príde domov?~
41 1 | 42. A preto, édes apám...~Sokolová – Nechže sa neunúvajú, pán
42 1 | a nie po sedliacky – vy!~Sokolová (smeje sa) – No, už nedbám,
43 1 | Ihre Dienerin! (Úklon.)~Sokolová (posmešne) – Adié,51 Herr
44 2 | má sídlo i bohatá Evička Sokolová, ktorú~...ešte ju len kolembali,~
45 3 | chce prísť do Kocúrkova.~Sokolová (vojde) – Čo je, radný pán,
46 3 | dostal list, ktorý sa týka...~Sokolová – Pán radný, veď som im
47 3 | povedať. Píše mi sub rosa...71~Sokolová – čo za Róza, aká Róza?
48 3 | list je 'plný tajomstiev.~Sokolová – Vari nám len nechcú tie
49 3 | ktorý sa ich veľmi týka.~Sokolová –Ale sub rosa!~Evička –
50 3 | do Kocúrkova inkognito.~Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –
51 3 | keď ste mi ho vyzradili.~Sokolová – To bude celá komédia!~
52 3 | Alászolgája, gute Nacht,79 adié!~Sokolová (vyprevádza ho).~Evička –
53 3 | Mutter, čo ty na to povieš?~Sokolová – Smiešne. Konečne, urob,
54 3 | hospodárstvo.~(Zvonku spev.)~Sokolová (vzdychne si) – Ach, bože
55 3 | hej, ja – dáku večeru!~Sokolová – Len si ešte pospievajte,
56 4 | pôjde do chládku a pani Sokolová príde kontrakt podpísať.
57 4 | dverám, tu práve vchádza Sokolová s Evičkou i Borkou.) ~Sokolová –
58 4 | Sokolová s Evičkou i Borkou.) ~Sokolová – Čo je to tu za krik?~Spitzer (
59 4 | sa.)~Evička – Poďme preč!~Sokolová – Koho tu vidim -pán učiteľ?
60 4 | pani veľkomožná, do izby!~Sokolová – Nie! Čo je, pán učiteľ,
61 4 | pre zmenku da1 zatknúť.~Sokolová – Pán úradník, čo je vo
62 4 | zlatých a zlatý prsteň.~Sokolová – Čo to počúvam, pán árendátor?
63 4 | mne ju doručil, aby som...~Sokolová – A vy, pán učitef, prečo
64 4 | nepustila, že vraj nie ste doma!~Sokolová (Borke) – A či som nebola?
65 4 | ale frajcimerka. (Preč.)~Sokolová – No, pekné veci sa dozvedám!
66 4 | zaňho, veď máme z čoho!~Sokolová – Vitajte u nás, šľachetný
67 4 | lačnosti po peniazoch.)~Sokolová – To je naozaj šľachetný
68 4 | ešte v Kocúrkove nestalo!~Sokolová – Tu máš svoje štyri zlatky,
69 4 | Pozri. Je... Je... Jelen...~Sokolová – Čo za jeleň? Či sa ti
70 4 | nápis. Tu pozri... Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička – Mamuška,
71 4 | ale začiatok je Jelen...~Sokolová (vzala prsteň) – Na moj
72 4 | Áno, áno, všetko súhlasí.~Sokolová – To mi je zázrak! Či naozaj?~
73 4 | ostatná litera ako ypsilon.~Sokolová – Tak je, ich syn, ktorý
74 4 | robil91 a ruku mi stískal a...~Sokolová – No, a čo...?~Evička (ticho) –
75 4 | keby sme ho takto pustili.~Sokolová – Už vidím, že si doň pobláznená!
76 4 | Rozumiem! (Berie to žartom.)~Sokolová – Ich kujonstvá prišiel
77 4 | Čo? Moja nevesta Evrlína Sokolová? Naozaj je do mňa zaľúbená?~
78 5 | nekonečna takto zavádzať!~Sokolová (vojde s Potomským) – No,
79 5 | naježeni? Čo máte medzi sebou?~Sokolová – Dievka moja, to sa dalo
80 5 | Vari šaliete, radný pán?~Sokolová–Ten človek rozum tratí.~
81 5 | by sme poslať po lakára!~Sokolová – Určite šalie! Radný :pán,
82 5 | ruku bozkaj! (Tisne ho.)~Sokolová – Ba ešte kieho čerta –
83 5 | inkognitov, ja budem; tretí!~Sokolová – Sypú sa ako z vreca!~Potomský –
84 5 | chcel zo sedla vyhodiť.~Sokolová – Tak tento komediant je
85 5 | Smeje sa.) Smejte sa, ľudia!~Sokolová – Vy nie ste Jelenfy, naozaj?~
86 5 | keď som ním nikdy nebol!~Sokolová – Teda kto ste vy, preboha?~
87 5 | Trošku inak. Skúste ešte raz!~Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~
88 5 | Áno, stojí pred vami!~Sokolová – To nie je možné!~Potomský (
89 5 | Jelenskému.) Aló marš!~Sokolová – Pán Potomský, v mojom
90 5 | akoby ho ovalil) – Rozumiem!~Sokolová – A teraz, aby som (s dôrazom)
91 5 | ktorý trvá až do konca hry.)~Sokolová (Jelenskému) A vás už nepustíme!
92 5 | Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová – Tak čo? (Smeje sa.) Alebo
|