Obr.

 1 Osob|                        Osoby~Pani Sokolová . . . . . . . . bohatá vdova
 2 1   |     ďakujem! (Vo dverách sa zjaví Sokolová.) Ale povedz: ich küsse
 3 1   |           vyhrešia.~Borka (preč).~Sokolová (ide k oknám, otvára ich) –
 4 1   |      liebe Mutter7 nehnevaj sa...~Sokolová – Ticho buď! Či sa to zrovnáva
 5 1   |         na druhú stranu javiska.)~Sokolová – Prevrátený ercíhunk! Veru
 6 1   |        moje ruky sú už nie na to.~Sokolová – Však mi ju len pobláznili! (
 7 1   |       Popod okno prejde Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač, nemazni
 8 1   |      Gnädige, 11 opovažujem sa...~Sokolová – Vítam ich, radný pán!
 9 1   |           obidve.) Dačo smutného?~Sokolová – Veru také dačo! Ale nechže
10 1   |      Sirota som už, nemám apuška!~Sokolová – A ja manžela! Už sme opustené
11 1   |     prinajmenej stotisíc zlatých.~Sokolová – Ale nechže nás tak vysoko
12 1   |       Evička – Ale, liebe Mutter!~Sokolová – S jej pomocou pri našom
13 1   |      nemôžem.~Evička – Ale, mama!~Sokolová – Nože nám daj niečo spraviť,
14 1   |        nechcem byť nepríležitý...~Sokolová – Nechže nebudú pyšný, pán
15 1   |            keď ráčia, a rozkázať.~Sokolová (ide ku dverám) – Borka!~
16 1   |     Zakašle, opraví si okuliare.)~Sokolová– Nikdy nezabudneme, akým
17 1   |     bohatá vdovica...! (Zakašle.)~Sokolová– Zdajú sa akýsi nesvoj,
18 1   |             Ostýcham sa, meine...~Sokolová – Len von s tým! Keď im
19 1   |           ide len o jej majetok.)~Sokolová (ostáva triezva, myslí na
20 1   |           závistliví, klebetní...~Sokolová (tiež neúprimne, ako predtým
21 1   |          po neba volajúci hriech!~Sokolová (ukáže ruky) – Nech len
22 1   |       packy, neúrekom! (Zakašle.)~Sokolová – Koľko som sa len napracovala,
23 1   |            nebožiatko! (Zakašle.)~Sokolová – Či som sa hanbila kopať,
24 1   |          o mne všakové klebety...~Sokolová – A či sa môj nebožký po
25 1   | kocúrkovskej paničke dal košík...~Sokolová – Nuž a prečože tie košíky
26 1   |        dverách sa zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová – Pst, .ten čosi
27 1   |        zjavia Evička a Sokolová.)~Sokolová – Pst, .ten čosi fantazíruje!~
28 1   |               Evička (zľakne sa).~Sokolová – Ale čo za árendu, Herr
29 1   |    Gnädige.~Evička (nalieva čaj).~Sokolová – Veru sú akýsi pokolomutený,
30 1   |       stôl rum a veľmi sa smeje).~Sokolová – Vari tie Borkine boky
31 1   |           ponúknite pána radného.~Sokolová – Pravda – nech sa páči,
32 1   |         sa a chce odísť) – Ale...~Sokolová –  No, no, pán radný, nechže
33 1   |        Nič sa nestalo, pán radný!~Sokolová – Ale nechže sa páči, veď
34 1   |      nevyká, ani neoniká. (Pije.)~Sokolová – Veď mi to už i Evrlína
35 1   |           a po uši je v dlžobách.~Sokolová – Ale, pán radný, veď vidia,
36 1   |       nech dajú všetko do árendy!~Sokolová – Do árendy? Aha, teraz
37 1   |            Mamuška, urobme tak...~Sokolová – Nemiešaj sa do toho, dievka
38 1   |           čert to zasa?! Sabat!36~Sokolová– Herein!~Dráb (tenký, vysoký,
39 1   |          dva mesiace vráti domov.~Sokolová (aj Evička) – Od ich syna?~
40 1   |        profesorov musel opakovať…~Sokolová – Teda im už príde domov?~
41 1   |         42. A preto, édes apám...~Sokolová – Nechže sa neunúvajú, pán
42 1   |          a nie po sedliacky – vy!~Sokolová (smeje sa) – No, už nedbám,
43 1   |           Ihre Dienerin! (Úklon.)~Sokolová (posmešne) – Adié,51 Herr
44 2   |          má sídlo i bohatá Evička Sokolová, ktorú~...ešte ju len kolembali,~
45 3   |          chce prísť do Kocúrkova.~Sokolová (vojde) – Čo je, radný pán,
46 3   |     dostal list, ktorý sa týka...~Sokolová – Pán radný, veď som im
47 3   |    povedať. Píše mi sub rosa...71~Sokolová – čo za Róza, aká Róza?
48 3   |         list je 'plný tajomstiev.~Sokolová – Vari nám len nechcú tie
49 3   |          ktorý sa ich veľmi týka.~Sokolová –Ale sub rosa!~Evička –
50 3   |           do Kocúrkova inkognito.~Sokolová i Evička – Inkognito?~Potomský –
51 3   |          keď ste mi ho vyzradili.~Sokolová – To bude celá komédia!~
52 3   |  Alászolgája, gute Nacht,79 adié!~Sokolová (vyprevádza ho).~Evička –
53 3   |       Mutter, čo ty na to povieš?~Sokolová – Smiešne. Konečne, urob,
54 3   |      hospodárstvo.~(Zvonku spev.)~Sokolová (vzdychne si) – Ach, bože
55 3   |            hej, ja – dáku večeru!~Sokolová – Len si ešte pospievajte,
56 4   |           pôjde do chládku a pani Sokolová príde kontrakt podpísať.
57 4   |          dverám, tu práve vchádza Sokolová s Evičkou i Borkou.) ~Sokolová –
58 4   |    Sokolová s Evičkou i Borkou.) ~Sokolová – Čo je to tu za krik?~Spitzer (
59 4   |         sa.)~Evička – Poďme preč!~Sokolová – Koho tu vidim -pán učiteľ?
60 4   |         pani veľkomožná, do izby!~Sokolová – Nie! Čo je, pán učiteľ,
61 4   |           pre zmenku da1 zatknúť.~Sokolová – Pán úradník, čo je vo
62 4   |           zlatých a zlatý prsteň.~Sokolová – Čo to počúvam, pán árendátor?
63 4   |        mne ju doručil, aby som...~Sokolová – A vy, pán učitef, prečo
64 4   |  nepustila, že vraj nie ste doma!~Sokolová (Borke) – A či som nebola?
65 4   |          ale frajcimerka. (Preč.)~Sokolová – No, pekné veci sa dozvedám!
66 4   |           zaňho, veď máme z čoho!~Sokolová – Vitajte u nás, šľachetný
67 4   |           lačnosti po peniazoch.)~Sokolová – To je naozaj šľachetný
68 4   |         ešte v Kocúrkove nestalo!~Sokolová – Tu máš svoje štyri zlatky,
69 4   |       Pozri. Je... Je... Jelen...~Sokolová – Čo za jeleň? Či sa ti
70 4   |       nápis. Tu pozri... Jelenfy!~Sokolová– Jelenfy...?~Evička – Mamuška,
71 4   |          ale začiatok je Jelen...~Sokolová (vzala prsteň) – Na moj
72 4   |         Áno, áno, všetko súhlasí.~Sokolová – To mi je zázrak! Či naozaj?~
73 4   |       ostatná litera ako ypsilon.~Sokolová – Tak je, ich syn, ktorý
74 4   |    robil91 a ruku mi stískal a...~Sokolová – No, a čo...?~Evička (ticho) –
75 4   |        keby sme ho takto pustili.~Sokolová – Už vidím, že si doň pobláznená!
76 4   |      Rozumiem! (Berie to žartom.)~Sokolová – Ich kujonstvá prišiel
77 4   |          Čo? Moja nevesta Evrlína Sokolová? Naozaj je do mňa zaľúbená?~
78 5   |         nekonečna takto zavádzať!~Sokolová (vojde  s Potomským) – No,
79 5   |    naježeni? Čo máte medzi sebou?~Sokolová – Dievka moja, to sa dalo
80 5   |          Vari šaliete, radný pán?~Sokolová–Ten človek rozum tratí.~
81 5   |          by sme poslať po lakára!~Sokolová – Určite šalie! Radný :pán,
82 5   |          ruku bozkaj! (Tisne ho.)~Sokolová – Ba ešte kieho čerta –
83 5   |      inkognitov, ja budem; tretí!~Sokolová – Sypú sa ako z vreca!~Potomský –
84 5   |           chcel zo sedla vyhodiť.~Sokolová – Tak tento komediant je
85 5   |      Smeje sa.) Smejte sa, ľudia!~Sokolová – Vy nie ste Jelenfy, naozaj?~
86 5   |          keď som ním nikdy nebol!~Sokolová – Teda kto ste vy, preboha?~
87 5   |     Trošku inak. Skúste ešte raz!~Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!~
88 5   |             Áno, stojí pred vami!~Sokolová – To nie je možné!~Potomský (
89 5   |            Jelenskému.) Aló marš!~Sokolová – Pán Potomský, v mojom
90 5   |      akoby ho ovalil) – Rozumiem!~Sokolová – A teraz, aby som (s dôrazom)
91 5   |      ktorý trvá až do konca hry.)~Sokolová (Jelenskému) A vás už nepustíme!
92 5   |      Evička – Moja drahá mamička!~Sokolová – Tak čo? (Smeje sa.) Alebo