Obr.

 1 1|        prejde Potomský. Sokolová ho zbadá.) A neplač, nemazni
 2 1|    Gnädige, že ich nebožký, nech ho boh oslávi, tak otcovsky
 3 1|    dodržať slovo.~Potomský– A či ho už kišasonka videla?~Borka –
 4 1|          Potomskému, Potomský mu ho vytrhne z ruky.) A povedal,
 5 2|         záležalo na tom, aby som ho našiel – ponajprv preto,
 6 2|         u vás zastavil, nepusťte ho bez almužny.~Spitzer – Ferštendlich ...
 7 2|    nemohol likvidovať,67 aby sme ho ako pansláva do áreštu dostali.
 8 2|       som preto frajcimerke, aby ho k panej na nijaký spôsob
 9 2|         veksľu neodkúpil. Musíme ho zničiť.~Spitzer – Dobre
10 2|      Odíde.)~Spitzer (odprevádza ho až von) – Adié, pán veľkomožný,
11 2|      tanec nie veľmi ide, všetci ho so smiechom prerušia.)~Jano (
12 2|          krčmy).~Marka – A kdeže ho máte. toho furtáka?~Martin –
13 2|       kaľavne pristane! Nikto by ho nepoznal!~Zuzka –Marka,
14 2|           Všetci – Tak je, berme ho, chlapci! Ej, ale vám to
15 2|         vám bude páčiť. (Chytajú ho a ťahajú.)~Jelenský – Ale,
16 2|     nebojte sa, kdežeby. (Ťahajú ho.) Nikto sa nedozvie! ~Jelenský –
17 3| pospevuje si. Ide k oknu, otvára ho).~Potomský (vchádza, obzerá
18 3|     učiteľ?~Borka – Bol, ale som ho pekne–krásne odpravila,
19 3|     dodržal a prišiel domov, aby ho nejaký iný rytier zo sedla
20 3| nevyhodil. (Vytiahne list.) Čert ho ber, ten beťár si ešte chce
21 3|          To bude pekný žart! Veď ho ľahko poznám, keď ste mi
22 3|         ľahko poznám, keď ste mi ho vyzradili.~Sokolová – To
23 3|        perse,76 robiť, akoby som ho nepoznal. Nech mu dáke hlúposti
24 3|         nemu správajú tak, akoby ho nevýslovne mjlovali.~Evička (
25 3|       adié!~Sokolová (vyprevádza ho).~Evička – Liebe Mutter,
26 3|    rozlúčim? (Ide k oknu, otvorí ho. Kosci sa ukážu v oknách
27 3|     vzpínal,~akoby ma prosil, by ho nezotínal.~Škoda ťa tu kvitnúť,
28 3|          Evička – Tu máš! (Udrie ho.) Za to objatie! Ty oplan! (
29 3|     Odkiaľ sa tu berie? Prvý raz ho vidím!~Jelenský – Aha, to
30 3|          veru nestihla. Odovzdám ho zajtra.~Jelenský (vychytí
31 3|          vychytí jej list) – Daj ho sem, pôjdem okolo pošty.~
32 3|          ja, ale mamuška. Ja som ho nikdy nechcela. Len mamuška
33 4|         mám, len...~Úradník – Tu ho máš. jazykom by vedel každý
34 4|        Úradník – (cúvne) – Vidíš ho, ešte by ma domlátil!~Starosvetský –
35 4|      Jelenský – Nechoďte. (Chytí ho za ruku.) Nielen prsteň,
36 4|      Potomský rozkázali, aby som ho dnu nepustila. A pán učiteľ
37 4|     prsteň a s okuliarmi na nose ho prezerá.) Nie, je toto bosoráctvo,
38 4|    Spitzer – Pán veľkomožný, veď ho tu včera sami videli – na
39 4|       tak robil, že drichme, aby ho nepoznali. Len čo odišli,
40 4|          92 je to on, podľa toho ho poznávam. A nocoval u nich?~
41 4|       ľudí na všetky strany, aby ho vyhľadali. Veď nemá ani
42 4|        Nebolo by pekne, keby sme ho takto pustili.~Sokolová –
43 4|       keď nás chcú udobriť, nech ho hneď dajú vyhľadať a do
44 4|    zviezol.~Potomský – A dohoníš ho?~Hlas kočiša – Bol by v
45 4|       Bol by v tom čert, aby som ho nie! Veď poštárik má len
46 4|         Iste sa bál, že i by som ho doma zdržal, lebo je naučený
47 4|       Kde je? Ako sa volá? Drábi ho tu včera videli, poznajú
48 4|         tu včera videli, poznajú ho.~Potomský – Ale nebláznite,
49 4|        za tým poštárikom. Chyťte ho a priveďte sem. Neverte
50 4|       jeho príchodu a že Evrlína ho nevýslovne miluje a posiela
51 4|       splnomocňujem vás, aby ste ho nasilu do koča vpratali.
52 4|        Potomský (za ním) – A keď ho pozvete, zastavte sa v krčme,
53 4|     pripravený na cestu. Spitzer ho nevidí.)~Jelenský – Hej,
54 4|      Keby sa mi podarilo zadržať ho tu!~Jelenský – Áno, a nie!~
55 4|      notáriuš!~Notár– Predsa sme ho chvatli! A teraz chytro
56 4|     Sokolovej s novinkou, že sme ho chytili!~Dráb – Dobre, pán
57 4|      sebe) – Tisíc striel, skoro ho povedal! (Nahlas.) Jefendy?
58 4|    zostať inkognito!~Notár –  Tu ho máš, máme ho! Veď vy ste
59 4|         Notár –  Tu ho máš, máme ho! Veď vy ste práve ten inkognito,
60 4|     musíte ísť s nami. Dráb.nože ho!~Jelenský – Hohó, počkajte!
61 4|         že som komikušom. Veď ja ho udobrím. „Két pisztoly“107
62 4|     radného pána to bol. Však ja ho naučim móresu! (Ide do šenku
63 4|        lapili.~Potomský – Lapili ho? (S radosťou.) Vieš to iste?
64 4|          pred mojimi očami. Dráb ho poznal on tajil, ale pán
65 4|          tajil, ale pán notáriuš ho zvábil do koča.~Potomský –
66 4|        ich hľadám, radný pán. Už ho máme!~Potomský– Viem, pán
67 4|          nej? Výborne. A ako ste ho chytili?~Notár– Dráb ho
68 4|          ho chytili?~Notár– Dráb ho poznal na prvý pohľad. Nešiel
69 4|          poznal po reči. Tak sme ho, čížika, dostali a odovzdali
70 4|       krv, moje telo! Podľa toho ho poznám! Už som dávno nebol
71 4|         Teda ty si cigáň! (Chytí ho.) Ale viac mi už neufrkneš
72 4|        robiť? Poď so mnou! (Ťahá ho.)~Jelenfy – Ale, apko, veď
73 4|         je hlavatá beštia. Každý ho pozná, a ten blázon ešte
74 5|         svojho apka? Vieš, že si ho tým veľmi urazil?~Jelenský –
75 5|      Jelenfy je v tomto dome, tu ho majú!~Jelenský (obráti sa
76 5|         si tu, édes fiam? (Udrie ho paličkou po chrbte.) No
77 5|        otcovského náručia! (Chce ho objať.)~Jelenský– Hohó,
78 5|          jej ruku bozkaj! (Tisne ho.)~Sokolová – Ba ešte kieho
79 5|         nech ide do čerta, nikto ho nevolá! (Sokolovej.) Ale,
80 5|       Rozumiete?~Potomský (akoby ho ovalil) – Rozumiem!~Sokolová –